Roman Slanina z Rimavskej Soboty sa do povedomia širokej verejnosti dostal cez postavu štamgasta Kokosa zo seriálu Horná Dolná na TV Markíza. Seriál sa už síce nevyrába, no Roman sa naďalej venuje hraniu. Robí pouličné i detské divadlo i zdravotníckeho klauna pre Červený nos CLOWNDOCTORS. Vianočné sviatky trávi v kruhu rodiny, na štedrovečernom stole u nich nesmela chýbať ryba, šalát a kapustnica.
Hovorí, že postavu Kokosa považuje vo svojej televíznej kariére za najvýraznejšiu, keďže predtým hral v televízii len malé, epizódne úlohy. „V Rimavskej Sobote som začal hrávať ochotnícke divadlo a neskôr sme skúsili urobiť komediálne projekty, kabarety ktoré by sa dali komerčne predať. Podarilo sa, a tak som sa dostal do povedomia. Keďže ľudia z divadelnej brandže sa väčšinou poznajú, dostal som sa do kastingovej databázy TV Markíza,“ povedal pre vobraze.sk Roman Slanina. Hral napríklad aj v Rodinných prípadoch a iných produkciách.
„Jedného dňa ma kontaktovali, že ma chcú obsadiť, lebo sa im typovo hodím na konkrétnu postavu. Že budú robiť nejaký seriál z dedinského prostredia, kde budú nejakí miestni štamgasti a na toto by som sa mohol hodiť. Tak som išiel na kamerové skúšky, kde boli ďalší herci. Povedali, zahrajte toto, zahrali sme im, a že potom sa ozvú. Neskôr, asi o dva týždne, ma pozvali na ďalšie kamerové skúšky. Tam už ale boli iní herci, len ja som bol ten istý, lebo stále mali toho Kokosa na mňa nastaveného. A keď sme nakoniec prišli na pľac, zase boli niektorí povymieňaní, aj postavu Maťa Landla mal hrať pôvodne niekto iný. Za necelé tri týždne sme natočili osem dielov a išlo to do vysielania. Čísla sledovanosti boli abnormálne a mne sa tak na deväť rokov zmenil svet. Z tohto pohľadu je tá postava pre mňa výrazná,” priblížil Slanina, ako sa dostal do komediálneho seriálu Horná Dolná.
S postavou Kokosa są nestotožňuje
Tvrdí, že sa s postavou Kokosa osobne nestotožňuje. „Kokos bol slobodný, stále si hľadal ženu, pričom ja som ženatý. Bol plačlivý, čo bola jeho komická stránka i strachopud, preto musel mať stále pri sebe kamarátov. A všetky peniaze dal na alkohol,“ podotkol herec a pridal aj jednu perličku. Kokos mal mať pôvodne podľa scenára len jedno oko.
„Na skúšku priniesli tri typy pások na oko. Vyskúšal som prvú, režisér hovorí, to je zlé, dole. Druhú, zase vravel, to je zlé, dole. Tretiu pásku som vyskúšal a opäť zlé. Režisér povedal dobre, on budę mať obidve oči.” Veľa ľudí pred Slaninom poukazuje na to, že to musí byť vysnívaná práca, keď tam môže byť človek celý deň opitý. Herec reaguje, že technicky sa to nedá. Ako zdôraznil, všetko pivo, ktoré mali v seriáli na stole, bolo nealkoholické a teplé. „Dokonca penu na ňom našľahávali pomocou šľahača peny na kávu,“ spomenul.
Seriál Horná Dolná sa síce prestal natáčať, no Roman sa ďalej venuje iným aktivitám. „Intenzívnejšie robím zdravotného klauna. Predtým som robil a teraz robím veľa pouličné divadla a divadlo pre deti, potom rôzne moderovania a aktivity ktoré fungujú hlavne v letnej sezóne. To znamená, že hrávame v rôznych mestách či pre rôzne firmy veľké pouličné predstavenia,” uviedol a doplnil, že okrem toho robí aj táborového manažéra umeleckého tábora Letavy. Ako prezradil, pracujú na projekte, ktorý by dostal postavy z Hornej Dolnej na divadelné dosky, no to je zatiaľ hudba budúcnosti.
Zahral si s Júliusom Satinským
Roman sa ako jeden z mála môže pochváliť, že hrával vo dvojici s legendárnym Júliusom Satinským. „V Rimavskej Sobote dávnejšie vznikol projekt agentúry Zebra 03, ktorá spolupracovala s Danielom Hevierom, ten chodieval na Letavy ako lektor. V tom období vznikla knižka Rozprávky uja Klobásu, ktorú napísal Satinský a vydal Daniel Hevier. My sme urobili s Danom divadelné predstavenie a ja som v ňom hrával so Satinským vo dvojici. On bol ujo Klobása a ja Slanina,” ozrejmil Roman, ktorý s Júliusom Satinským zažil mnoho úsmevných situácií. „V tom čase robil do rozhlasu Čučoriedkáreň a medzi prestávkami si v šatni písal texty. Hovoril, že musí písať, lebo „my sme nepodedili fabriku.”
V rozhlase pracoval desať rokov
Roman Slanina pracoval desať rokov v Slovenskom rozhlase. Dostal sa tam, keď Rádio Regina hľadalo tvorivý tím na obsadenie zábavníka.
„Konkrétne išlo o Sobotník, ktorý vyrábali v Banskej Bystrici. Mali svoj názov i vysielací čas, no už nemali nový obsah. V rozhlase urobili tender a ja som bol oslovený, aby som vypracoval projekt. Tak som vymyslel koncept. Boli sme prihlásení traja. Môj sa im najviac páčil, no bol príliš divadelný, a tak mi povedali, nech ho prerobím na rozhlasové podmienky a potom by sme to mohli skúsiť. Prerobil som to, natočili sme pilotnú časť a oni povedali, berieme to,” spomína Slanina. Neskôr tam pritiahol aj Soboťanku Stanislavu Pázmanyovú (Kašperovú), ktorá bola jeho žiačka a ktorá tam v tom čase študovala.
Roman vyštudoval na UMB v Banskej Bystrici učiteľstvo prvého stupňa základnej školy so špecializáciou na hudobnú výchovu. Prezradil, že nejaký čas aj učil, ale nie odbor, ktorý vyštudoval. Bolo to na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote, konkrétne na literárno-dramatickom odbore.
Na Vianoce jedáva kapustnicu bez mäsa
Doma počas Vianoc dodržiavajú zvyky a tradície. Nechýba vianočný stromček, na štedrovečernom stole musí byť ryba, šalát a kapustnica. „Vyrastal som v prostredí, kde musela byť typická kapustnica. U nás sa volala „kyseľ“ a pochádza z Hrnčiarskych Zalužian a nie je v nej mäso. No je to taká delikatesa, že aj tí, čo majú radi kapustnicu s klobásou, tak keď ju ochutnajú, hovoria, že je to výborná polievka. Varí sa dlhšie, nie je v nej ani mäso, ani zemiaky, len čistá kapusta a hríby. Napriek tomu je hustá,” prezradil Slanina a dodal, že k tejto polievke sa podáva špeciálny chlieb takzvaný „ľapien“. Ten dodnes pripravuje jeho mama, ktorá ho vie najlepšie upiecť. Ako hovorí, „ľapien“ i „kyseľ“ si už väčšinou dá len u nej, lebo manželka priniesla do vzťahu vlastné zvyky. „U nej varia hríbovú polievku, kde je aj klobása. Čiže my teraz jeme najviac takúto.”
V detstve dodržiavali aj gazdovské tradície, čiže dávali pod obrus peniaze, pod stolom bola reťaz alebo sa otváral orech. Časť týchto tradícií si doniesol do vlastnej rodiny, s ktorou žije v Rimavskej Sobote. Medzi kuriózne vianočné zážitky zaraďuje ten, keď im počas Vianoc spadol v noci stromček. Z detstva sa mu vybavujú spomienky na typické biele Vianoce s množstvom snehu.
„Spomínam si, že sme na Štedrý večer išli odhŕňať sneh, aby sme sa dostali do kôlničky, kde bolo drevo na kúrenie. Aj s týmto sa mi spájajú Vianoce,“ poznamenal. Jeho život je intenzívne spätý so spomínanou obcou Hrnčiarske Zalužany, odkiaľ má oboch rodičov a aj manželkina celá rodina z maminej strany pochádza z tejto dediny. Detstvo rád trávil na dedine pri starých rodičoch. Vozil sa tam vláčikom Poltárska strela. „Odmalička sme chodili vlakom do Zalužian. Bola to súčasť môjho života a tú trasu poznám úplne naspamäť. Keďže môj otec bol železničiar, ako dieťa som mal možnosť ten stroj aj šoférovať,” zaspomína si herec.
Potešil ho projekt Kampendure
Romana Slaninu osobitne teší projekt Kampendure, do ktorého je zapojený a je venovaný deťom na onkologickom oddelení v B. Bystrici. Symbolom projektu je postavička Kampendure, ktorú vytvoril Tibor Lajgút na jednom z ročníkov Letáv. Neskôr dostala vyšší cieľ a stala sa ikonou pomoci pre ťažko choré deti. „ Aj tento rok boli všetky darčeky deťom doručené do Vianoc. Taká bola dohoda a máme ešte aj dve pozitívne reakcie. Dve deti z onkológie v B. Bystrici si vyžiadali ďalšiu komunikáciu s tými, čo im napísali pohľadnice zo školy v R. Sobote a chceli s nimi komunikovať ďalej a už si dopisujú“ uviedol Slanina a dodal, že takáto reakcia tu ešte nebola. Výťažok zo zbierky, ktorú realizovali študenti Gymnázia I. Kraska v R. Sobote, doručia medzi sviatkami, čo má byť ďalším aktom tejto peknej myšlienky. „Pohľadnice písali deti zo Základnej školy P. Dobšinského ako pre kamarátov. Nevedeli síce, kto presne ich dostane, ale vedeli, že niekto tam je a je chorý a chceli im zaželať, aby sa skoro vyliečili,“ vysvetlil Slanina. Gymnazisti okrem zbierky vyrábali v škole aj odznaky, ktoré spolu s perami odovzdali ľuďom, ktorí podporili túto myšlienku.
Slanina je absolventom Gymnázia v R. Sobote, jedno volebné obdobie bol aj poslancom mestského zastupiteľstva.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Romana Slaninu
