Ľubomír Richter sa hudbe venoval od detstva. Vyrastal v hudobnom prostredí mesta Tornaľa a svoje umelecké korene má v miestnej Základnej umeleckej škole. Neskôr pôsobil v orchestri Štátnej opery. Dnes svoje skúsenosti odovzdáva študentom, no zároveň aktívne hrá, tvorí a koncertuje. Rodák z Tornale pôsobí na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, kde sám kedysi študoval. Ako muzikálový korepetítor a vedúci klavírnej spolupráce pôsobí aj na Akadémii umení, ktorú tiež úspešne absolvoval.
„Zároveň som externým zamestnancom ministerstva kultúry. Spolu s Richardom Rikonom sme členmi hlavnej rady Fondu na podporu umenia pre oblasť hudby. A momentálne si robím aj doktorát,“ prezradil pre vobraze.sk nadaný hudobník Ľubomír Richter (38). Okrem hry na klavíri a výučby je aj autorom hudby k divadelným inscenáciám, významnou postavou banskobystrickej šansónovej scény a podieľa sa na veľkých muzikálových projektoch.
Za svoj doteraz najvýznamnejší úspech v tejto oblasti považuje minuloročný projekt Jesus Christ Superstar. „Prišiel som s návrhom, napísal som noty, pozháňal som ľudí aj peniaze. Bol to prvý veľký muzikál, kde neúčinkovali herci z Bratislavy, ale bol obsadený miestnymi,“ vysvetľuje. O úspechu svedčí aj fakt, že lístky na všetky predstavenia boli vypredané za jediný deň.
Aktuálne pracuje na ďalšom muzikáli. Tentoraz ide o dielo známeho maďarského hudobníka Gábora Pressera, člena skupín Omega a Lokomotiv GT. „Na maďarskej rockovej hudbe som vyrastal a dodnes som jej veľkým fanúšikom. V Tornali aj v Rimavskej Sobote som chodil na koncerty skupín ako Edda či Ferenc Demjén,“ spomína Richter.
Napriek tomu, že sú letné prázdniny, veľa oddychu si neplánuje. Naplno sa venuje doktorátu, denne cvičí aj tri hodiny. „Doktorát robím pod vedením docenta Mateja Arendárika, ktorý je podľa mňa jeden z najväčších, ak nie najväčší klavírny talent, aký Slovensko má,“ hovorí Richter, ktorý je zároveň členom viacerých hudobných zoskupení.
V kapele Pink Floyd Revival spolupracoval so speváčkou Karmen Pál-Baláž, rodáčkou z Rožňavy a finalistkou súťaže Česko Slovensko hľadá Superstar. V tejto kapele hral aj po boku Adama Mičinca, bývalého člena skupiny Desmod. „Matej Smutný nám hral na bicích. U nás je to zatiaľ vychádzajúca hviezda, ale verím, že bude veľmi známy. Je to môj žiak a zároveň veľmi dobrý priateľ,“ dopĺňa Richter.
S formáciou Gatsby Sound Orchestra vystupujú prevažne na retro show, námestiach, stretnutiach veteránov, ale aj v kluboch a na rôznych eventoch. Ich repertoár je postavený na štýle postmodern jukebox. „Bol som aj členom súboru Piazzolla Para Siempre a spolu s mojou manželkou sme hrávali šansónové koncerty. Nádherne spieva slovenské a české šansóny,“ pochvaľuje si pedagóg, ktorý medzi svojimi bývalými študentmi eviduje viaceré známe mená.
„Niektorí sa uplatnili v divadlách, iní vo filmoch. Ťažko si už na všetkých spomeniem, prešlo mi rukami množstvo žiakov. Keď som začínal na Fakulte dramatických umení, mojou žiačkou bola napríklad Sima Martausová, dnes už Magušinová,“ hovorí Richter, ktorému je najbližšie práve korepetitovanie. „Vybral som si túto prácu. Učím síce aj žiakov ako spolupracovať s hudobným sprievodom, ale ako korepetítor sa cítim najlepšie. Môžem aktívne aj hrať, nielen učiť,“ dodáva.
Hudobný talent zdedil po rodičoch. Otec pôsobil ako gitarista v svadobnej kapele v Tornali a mama spievala v menšej dedinskej skupine. „Vyrastal som v hudobnom prostredí, ale nikdy ma do hudby nenútili. Môj vzťah k nej sa naplno prejavil asi v puberte, vtedy som to začal brať vážne,“ spomína.
Sen o vlastnom klavíri – konkrétne o koncertnom krídle – si splnil len nedávno. Predtým, než naplno prepadol vášni pre klavír, ho zaujímali najmä športy. „V zime hokej na zamrznutom chodníku pred domom, v lete futbal, bicykel a rybárčenie. Najkrajšie spomienky mám na rieku Slaná a na vodné nádrže Levkuška a Hubovo. Tam som trávil mladosť s priateľmi aj s otcom,“ vraví niekdajší vášnivý rybár.
Dnes už na ryby nechodí – v okolí Poník, kde žije, nie sú na to vhodné podmienky. Spomína aj na obľúbené cyklovýlety v okolí Tornale a na staré kúpalisko ešte pred rekonštrukciou. „Tam som trávil veľa času,“ dodáva.
Popri troch zamestnaniach, keď denne pracuje niekedy aj 14 hodín, mu na šport či hranie v kapele ostáva málo času. „Keď úspešne dokončím doktorát, rád by som jedno zamestnanie uvoľnil. Chcem sa vrátiť k aktívnemu hraniu – buď v kapele, alebo ako sólista,“ načrtáva svoje plány. Zatiaľ však plánuje aspoň krátku dovolenku pri mori – spolu s manželkou.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľubomír Richter
