„Rebeka s Paťom vyhrali medzinárodnú súťaž“, takto sa pre nás začal príbeh dvoch talentovaných mladých ľudí, Rebeky Karboníkovej (22) a Patrika Nociara (22), ktorých okrem lásky a spoločného štúdia spája vášeň pre architektúru a dizajnérstvo. Správu o ich úspechu nám poslala mamina Rebeky, za čo jej touto cestou ďakujeme. Po vzhliadnutí stránky spoločnosti Lunawood, ktorá medzinárodnú súťaž usporiadala, sme pár kontaktovali. Prinášame vám krátky rozhovor a to tak, ako to mladí ľudia napísali sami….bez prikrášlenia. Veríme, že sa ich príbeh stane inšpiráciou aj pre vás …
Pre informáciu čitateľom, súťažilo sa v niekoľkých kategóriách a naša dvojica vyhrala v kategórii architektúra.
Môžete prosím našim čitateľom povedať niečo o sebe?
Som Rebeka Karboníková. Momentálne študujem druhý ročník na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave na Stavebnej fakulte, spolu s priateľom Patrikom Nociarom, on je v treťom ročníku. Patrik pochádza z dedinky Radzovce pri Fiľakove (okres Lučenec), ja som sa narodila a v súčasnosti aj žijem v Rimavskej Sobote.
Čo Vás viedlo k účasti na takomto podujatí?
Prvej súťaže som sa zúčastnila už pri štúdiu na Strednej priemyselnej škole Oskara Winklera, kde som prispela svojim dielom na Stredoškolskú odbornú činnosť. Tu sa mi však podarilo uspieť iba v krajskom kole.
Spoločne sme sa prvýkrát ako dvojica zapojili do súťaže až popri štúdiu na vysokej škole. Súťaž som našla na facebookovej skupine školy. Išlo o návrh interiéru pre jednu IT firmu. Tešili sme sa na to a dali sme do toho všetky naše inšpirácie a nápady. Boli sme veľmi radi, keď nám oznámili, že sme postúpili a určite budeme v prvej trojke. Odvtedy sa nám však neozvali a tak som bola sklamaná a skeptická voči ďalším podobným skúsenostiam.
Priateľ je však veľký optimista, a keď som narazila na ďalšiu súťaž zhodli sme sa, že ideme do toho.
Tentokrát sme navrhovali námestie a park pre novú mestskú štvrť Svätý Martin, ktorá vzniká priamo v atraktívnom okolí Spišského hradu. Výhra v tejto súťaži nás nakopla (povzbudila) do ďalších projektov.
Súťaž pre firmu Lunawood som objavila tiež cez sociálnu sieť Facebook. Firma sa venuje výrobe termodreva, teda drevených prvkov, ktoré sú upravené tak, aby bolo možné ich použiť v exteriéri aj interiéri. Ich výrobky nás zaujali a tak sme si nechali poslať vzorky. S ich pomocou sa nám lepšie tvorilo, keďže sme sa mohli priamo zoznámiť s materiálom, ktorý použijeme v návrhu.
Do súťaže ste si vybrali objekt Slovenskej pošty v Rimavskej sobote, prečo práve táto budova ?
Po registrácii sme teda začali rozmýšľať, ktorú budovu si vyberieme. Podľa pravidiel to musela byť už existujúca budova alebo schátraný objekt. Padlo viacero návrhov, ale nakoniec sme zvolili budovu Slovenskej pošty v Rimavskej Sobote. Často sme sa s priateľom prechádzali okolo, takže sme mali reálnu možnosť nafotiť si ju z dobrého uhla.
Počas mojej praxe v architektonickej kancelárii Erika Klauberta som sa už podieľala na návrhu námestia pri pošte a trochu ma sklamalo, keď nebol úplne realizovaný. Námestie pred poštou sa mohlo premeniť na živý priestor s fontánou a parkom, dokonca aj s priestorom na menšie umelecké podujatia. Samotná budova sa však v tomto návrhu neriešila a tak mi napadlo prečo ju trochu neskrášliť, aj keď iba virtuálne. Celý návrh sa nesie v zmysle slova „flow“, čo z angličtiny znamená tok alebo prúdenie. Fasáda pošty vyzerá akoby sa vlnila, akoby prúdila, čo znázorňuje prúdenie informácii a komunikácie medzi ľuďmi, ktoré sprostredkuje práve pošta.
Čo znamená pre vás víťazstvo v tejto súťaži profesne a osobne?
Víťazstvo v tejto súťaži, pre nás znamená veľa. Je to veľká motivácia a uistenie, že sme si vybrali dobrú profesiu, ktorá nás veľmi baví a napĺňa. Je skvelé, že sme dokázali vyhrať v medzinárodnej súťaži aj napriek pomerne veľkej konkurencii.
Blížime sa k záveru nášho krátkeho rozhovoru. Dvojici chceme popriať ešte veľa podobných úspechov v ďalšom živote, ako aj úspešné ukončenie štúdia. Veríme, že sa ich príbeh stane inšpiráciou, motiváciou pre driemajúce talenty v akejkoľvek oblasti nášho života. Na záver ich myšlienka, s ktorou sa s nimi zatiaľ lúčime.
„Svojou snahou sme chceli mladým ľuďom v našom veku ukázať, že aj popri štúdiu je možné získavať nové skúsenosti a pracovať na sebe. A hoci vysoká škola, na ktorej študujeme je časovo náročná, ak sa chce, tak sa dá nájsť spôsob ako sa posúvať vpred. „
Zdroj: vobraze.sk, Rebeka Karboníková
