Český pesničkár Jaromír Nohavica odohral koncert v Rimavskej Sobote. Ostravský umelec nebol sám, na viaceré hudobné nástroje ho doprevádzali dvaja vynikajúci muzikanti, Poliak Robert Kuśmierski a Pavel Planka z Čiech. Počas koncertu dostali priestor aj na dynamické sólo. Rozmanitosť zvukov využili na viaceré štýly, okrem folku si tak zahrali aj reggae, hip-hop či jazz. Diváci si s nimi zaspievali a odmenili ich neutíchajúcim potleskom. Nohavica sa na pódiu cítil veľmi dobre, a preto záverom pridával ešte pár skladieb. Nechýbala ani Kometa pri stlmenom osvetlení, či skladba Dokud se zpívá ještě se neumřelo, ktorou zakončil celý, vyše hodinový koncert.
Pestrý zoznam skladieb, básničiek, ktoré podľa jeho slov vyberajú niekedy až priamo na pódiu diváci k záveru odmenili niekoľkokrát standing ovation. Odzneli aj takmer zľudovelé skladby, smutné aj veselé. Nohavica v jednej skladbe demoštroval, ako máme k sebe blízko. „Keď hovorím my, tak tým myslím, že Čechov, Poliakov a vás Slovákov,“ povedal Nohavica, podľa ktorého sú naše národy v jednom bermudskom trojuholníku. Skladba má poľskú ľudovú melódiu, Nohavica ju česky otextoval a doprevádza ju na fujarke, ktorú si kúpil v Banskej Štiavnici a všetko zahral na koncerte v Rimavskej Sobote. V spoločnom štáte žil približne 40 rokov. Vďaka spojitosti týchto národov, či knižkám, mu slovenčina v hlave tak zostala, že jeden text napísal aj slovensky. Na pódiu ho zahrali ako jazové trio – Rio de janeiro (Just the gigolo) v preklade Čo bolo, to bolo, teraz som džigolo a moja práca je aj moje hoby…
Odzneli aj skladby z jeho najnovšieho albumu Máma mi na krk dala klíč. Nohavica sa v ňom vracia ku začiatkom skladania pesničiek a poukazuje aj na súčasnú dobu a koronu. Album je tak nielen odrazom duše, ale aj doby. Ako priblížil, natočil ho v dobách, kedy boli všetci zavretí pred koronou a kedy sa ľudia nestretávali a boli sami. On zobral gitaru a zavrel sa do štúdia. Viacerí ľudia, podobne ako on, si podľa neho hovorili, že už zažili všetko a naraz príde niečo nové, nečakané. „A pritom sa možno stalo len to, že sme zabudli na niektoré jednoduché, strašne jednoduché pravdy, ktorých je okolo nás pár, ale my sme ich opustili a začali sme lietať tri metre nad zemou. Tak sme sa vrátili späť na zem,“ poznamenal Nohavica a dodal, že jedna z takýchto právd je, že mama má vždy pravdu.
Zdroj: vobraze.sk
