
Spisovateľke Eliške Melušovej, ktorá pochádza z Poltára, vychádza tretia historická romanca. Jej názov je Ľadová kráľovná. Ako uviedla pre vobraze.sk, dej tohto príbehu sa odohráva v anglickom Londýne a okrajovo aj vo francúzskom meste Marseille v 19. storočí. „Kniha je o sile súrodeneckého puta, ale aj ľuďoch z rozdielnych krajín, každého s vlastným plánom a tvrdohlavým srdcom, nepočítajúc s tým, že láska dokáže vyliečiť každú zatrpknutosť a náručie toho správneho zasa každú krivdu,“ priblížila Eliška Melušová (33).
Pripomenula, že každá z jej kníh je samostatným príbehom a každý má svoju výnimočnú zápletku. „Ústredie príbehov som zatiaľ ponechala v Anglicku, ale kým v prvých dvoch románoch (Odkaz záhadnej lady, Falošná nevesta) boli hlavné hrdinky z tohto kraja, v Ľadovej kráľovnej je to práve rodená Francúzka, ktorá v Anglicku vyvolá rozruch,“ uviedla mladá spisovateľka. Onedlho uplynie presne desať rokov odvtedy, ako začala slúžiť v Policajnom zbore. Je vyšetrovateľkou odboru kriminálnej polície, momentálne pôsobí na úseku ekonomickej trestnej činnosti Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene. V meste pod Pustým hradom zároveň žije. Má hodnosť majorka.
Detektívne zápletky
Poukázala na to, že jej romány obsahujú aj vyšetrovanie v danej historickej dobe a teda istú detektívnu zápletku, ktorú treba objasniť, aby sa postavy príbehu posunuli vpred. „Tieto zápletky sa stali už akousi súčasťou mojich kníh, čo je asi deformácia z povolania, pretože pôvodne som nič také neplánovala, len som písala, písala a odrazu som zistila, že vyšetrujem. Možno aj práve toto robí moje knihy o niečo málo odlišné od historických románov v podobe, v akej ich bežne poznáme.“


Melušová ozrejmila, že Ľadová kráľovná bola dopísaná pred letom tohto roka. „Potešilo ma to, pretože písať vo vnútri, keď je vonku 35 stupňov, by bolo bláznivé a tiež som už potrebovala oddych od hodín strávených za počítačom. Pokiaľ si chcem totiž udržať istú latku nepredvídateľnosti a toho, že príbeh nebude úplným klišé, zaberá tvorba skutočne veľa času, alebo je to možno len moja prehnaná pedantnosť.“
Aj ako žena má rada romantiku. Odmalička ju zaujímal spôsob života v minulosti a rôzne staré veci. „Akýmsi spojením toho, čo ma teší, sú práve historické romány. Keď študujem dané obdobie, alebo zvyky, veľa sa aj naučím, a preto v tomto žánri plánujem určite zotrvať,“ avizuje Eliška. Dodala, že jej príbehy sa tvoria samé počas písania. „Neraz si poviem, že toto je lepšie, než to, čo som plánovala spočiatku.“
Sen sa premenil na skutočnosť
„Mojou najväčšou túžbou bolo stať sa spisovateľkou a ešte dodnes mám problém uveriť, že sa detský sen premenil na skutočnosť,“ hovorí rodená Poltárčanka. Ďalej plánuje písať a študovať rôzne historické obdobia či zvyklosti. „Napokon najkrajšie veci vznikajú vtedy, keď ich robíme s radosťou,“ poznamenala. Má ambície stále sa zlepšovať a prinášať čitateľom nové a nové príbehy.


Eliška priznáva, že každá kniha, ktorú napísala, je jej srdcu blízka, ale prvá zostane vždy prvá. „Vydanie prvotiny Odkaz záhadnej lady bolo vlastne kľúčové. Práve od jej úspechu záviselo, či ma knižný svet príjme, alebo nie. Ak by môj štýl tvorby, opisy či dialógy postáv nezaujali čitateľov, je jedno, koľko kníh by som chcela napísať, ak by nemali koho dušu tešiť.“
Skĺbiť prácu policajtky a spisovateľky je podľa jej slov najviac náročné na čas. „Moja práca či písanie predstavujú dlhé dennodenné hodiny strávené za počítačom, ktoré vyčerpávajú. Do toho domácnosť a povinnosti s ňou spojené, nie je vždy jednoduché zladiť všetko, ale keď máte vedľa seba tú správnu osobu a jej podporu, tak je každý problém len kvapôčkou v mori,“ vyjadrila sa Eliška Melušová.
Realita ťažšia než fikcia
Je ťažšia policajná práca, alebo tá spisovateľská? „Realita býva určite ťažšia než fikcia. Minimálne to platí v rámci mojej profesie. Kým v knihách riadim a poťahujem za nitky vymysleného osudu, tak v policajnej práci zasahujem do základných ľudských práv a slobôd skutočných ľudí,“ odvetila. Melušová tvrdí, že v noci vôbec nepíše. „Môj spánok síce nikdy netrvá dlho, ale určite ho v noci potrebujem,“ doplnila.


V policajnej praxi často rieši neľahké osudy ľudí, od ktorých sa vyšetrovateľ musí vedieť aj odosobniť. „Písanie kníh je skôr forma relaxu a radosti. Inými slovami: práca i písanie sú dôležité, ale každá iným spôsobom,“ poznamenala.
Má predstavu, o čom bude jej štvrtý román. Do jeho písania sa plánuje pustiť v novom roku. Jeho dej mieni zasadiť do 9. storočia. „Okrem Anglicka bude v centre pozornosti Škandinávia, Vikingovia a severské mýty, na ktorých štúdium sa už teším. Verím, že si aj čitatelia prídu na svoje,“ povedala Eliška. Každé stretnutie s čitateľmi považuje za nezabudnuteľné
Obľubuje Málinskú priehradu
Melušová rada cestuje, navštívila už mnohé krajiny. „Vďaka rodičom som navštívila a už odmala videla veľa krajín. Kultúra každej mala svoje nezameniteľné čaro. Či už to bol Zanzibar v podobe jednoduchej Afriky, alebo fascinujúci a vyspelý Omán. Čím som však staršia, vnímam, že už nezáleží na tom, kde som, ale s kým.“ Láka ju navštíviť Írsko, Škótsko a jeho vysočiny či Škandináviu a jej fjordy, teda staré krajiny opradené históriou, mýtmi a sýtou zeleňou.


Na Poltár spomína ako na milé malé mestečko, ktoré nepohltil typický ruch okresných miest, čo jej vyhovovalo. „Príroda a pokoj boli vždy moje.“ Za svoje najobľúbenejšie miesto v Poltárskom okrese označila Málinskú priehradu. V Poltári má rodinu, a tak toto mesto naďalej navštevuje. „Rodina je pre mňa základ a keďže čas je niečo, čo nevie nikto zastaviť, snažím sa ho s nimi tráviť vždy, keď sa dá.“
Pozvanie do televíznej šou predýchavala
Za neuveriteľný úspech považuje pozvanie do televíznej šou Petra Marcina Neskoro večer. Vo vtedajšej RTVS bola jeho hostkou v tej časti, ktorá bola odvysielaná vo februári tohto roka. „Dodnes mám živo v pamäti, ako splašene som behala v práci po chodbe, aby som to pozvanie predýchala, uvažujúc, či to nie je prvoaprílový žart.“



Číta historické romány. „Dávajú mi najväčší oddych, kedy sa v myšlienkach odpútam od modernej, uponáhľanej a za mňa trochu hektickej doby, v ktorej žijeme. Siaham však aj po knihách s ťažšími témami, zameranými na skutočné udalosti a príbehy osôb, ktoré napríklad prežili koncentračné tábory, alebo knihy zamerané na psychológiu.“
Tvrdí, že navždy zostane jej vzorom Johanna Lindseyová. „Práve pri čítaní jej kníh vznikol môj sen a túžba stať sa spisovateľkou,“ vysvetlila Eliška Melušová. Tá je tiež autorkou Zbierky básní skutočného života, obsahujúcej osobné a emotívne básne. Osud jej prihral do života spriaznenú dušu, s ktorou trávi všetok voľný čas a je presvedčená, že náhody neexistujú. „A zvyšok tohto príbehu? Ten dopíše perom sám život,“ naznačila tajuplne.
Eliška z Poltára slúži v Policajnom zbore a píše historické romány
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album E. Melušová