Jeho srdcovou záležitosťou sú heligónky. Juraj Krahulec z Kokavy nad Rimavicou na heligónke nielen výborne hrá, ale ich aj vyrába a opravuje. Tomuto remeslu sa venuje už vyše 25 rokov, opravoval aj nástroj z konca devätnásteho storočia.
Hra na heligónke mu učarovala už v detstve. Začínal v detskom folklórnom súbore Kokavan, kde spieval i tancoval. „Pani učiteľka Vierka Brezinová, ktorá viedla tento folklórny súbor spolu s manželom, videla vo mne snahu hrať na heligónku, tak ma v tom posmelila. Aj prvé piesne, ktoré som sa na heligónke naučil hrať, tak boli aj jej zásluhou. Samozrejme, u nás doma ovládal hru na heligónke aj môj otec, takže som sa učil aj doma i u pani učiteľky,” uviedol pre vobraze.sk Juraj Krahulec.
Zlomová bola účasť na detskej folklórnej súťaži O zlatú guľôčku. „To bol taký môj odrazový mostík na to, aby som sa začal viac venovať hre na tento hudobný nástroj,” dodal. Vo FS Kokavan pôsobil až do dospelosti. Neskôr odišiel do Detvy, kde s kamarátmi založil približne pred pätnástimi rokmi folklórnu skupinu Kmotry a kmotrovia z Detvy, v ktorej pôsobí doteraz. Zúčastňujú sa na mnohých podujatiach, či už na rôznych prehliadkach heligonkárov, alebo aj väčších festivalov, ako sú folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve alebo Horehronské dni spevu a tanca, ktoré sa konajú v Heľpe. Volajú ich aj na oslavy dní obcí v okolí Kokavy, ale aj v regióne Podpoľania, Novohradu či Banskej Bystrice, kam prinášajú typickú ľudovú atmosféru. Ako prezradil, občas chodia spolu s manželkou Stelkou externe vystupovať s FS Kokavan, alebo inými folklórnymi súbormi.
Heligónky putovali aj do Írska
K oprave heligóniek sa dostal až v dospelosti. „Hľadal som niekoho, kto by mi vedel opraviť heligónku, na ktorej som hral. Tak som narazil na Ladislava Duraja zo Žaškova a ten mi ju opravil. Tam som mal vlastne prvú možnosť vidieť, že heligónka sa dá opraviť a vyrobiť aj v skromnejších podmienkach. Oslovilo ma to,” spomína na svoje začiatky skúsený remeselník. Neskôr si vo svojej dielničke vyrobil prvú heligónku. „To bolo pred približne 25 rokmi, od roku 2001 robím túto prácu ako živnostník,” doplnil Krahulec. Práve Ladislav Duraj mu bol v začiatkoch nápomocný. Poradil mu, kde v tom čase nakúpiť napríklad drevo či kože, ktoré sa používajú na výrobu heligóniek.
Pomoc našiel aj u kamarátov-strojárov, ktorí mu zas ochotne pomohli pri výrobe rôznych pomôcok na výrobu harmoník. Ako ozrejmil, väčšinu klientov má zo Slovenska. „Najviac ich je z blízkych regiónov v okolí Kokavy, Malohontu, Horehronia či Podpoľania. Niektoré heligónky išli aj do Čiech a niečo som robil aj pre Slovákov pôsobiacich v Írsku, ktorí tam majú folklórny súbor v Dubline,” vymenúva výrobca heligóniek. Dodal, že na výrobu novej heligónky si zákazník musí počkať viac ako rok. Juraj Krahulec ich najčastejšie zdobí prírodnými motívmi podobné tým, ktoré sú na ľudových krojoch. „No trošičku sa pridržiavam aj historických vzorov a mám aj vlastný štýl,” priblížil skúsený remeselník, ktorý vyrába heligónky sám. Občas mu však vypomôže otec, ktorý je už na dôchodku a niekedy aj manželka. Väčšinu komponentov do heligóniek si vyrába sám, jedine hlasy, ktoré vydávajú zvuk, nakupuje v zahraničí.
Podarilo sa mu opraviť verklík
Tvrdí, že opravám heligóniek sa už venuje pomenej. Najčastejšie sa v nich zvyknú pokaziť tie časti, ktoré sa najviac namáhajú. „To znamená, že ten nástroj je po čase potrebné preladiť, lebo jazýčkom, ktoré vydávajú tón, sa pri hraní mení štruktúra ich materiálu a tým pádom sa nástroj rozladí. Ďalej sú to mechy, ktoré čerpajú vzduch, tie zvyknú po čase stratiť tesnosť a musia sa vymeniť.” Najvzácnejší kúsok, ktorý Krahulec reparoval, bola heligónka z roku 1888, ktorú priniesol zákazník z východného Slovenska. „Bola v dosť zlom stave a jej oprava bola pre mňa výzva. Keď som ju opravil, harmonika dostala nový život. Aj zákazník bol veľmi spokojný,” podotkol.
Zaujímavou výzvou pre neho bolo opravovať verklík, čo je hudobný nástroj pozostávajúci z mechov a jedného alebo viacerých radov hlasových jazýčkov umiestnených v skrini, zvyčajne z dreva. „Doniesol ho jeden kamarát, že či by som tento nástroj nevedel opraviť, lebo ho chce niekomu darovať. Funguje podobne ako heligónka a podarilo sa mi ho zrepasovať. Bola to milá skúsenosť,” povedal rodený Kokavčan, ktorý trávi voľný čas na bicykli alebo v prírode.
Zdroj: obraze.sk, foto: album J.Krahulca
