Folklórny súbor Vepor by bez neho nebol tým, čím je. Šesťdesiatjedenročný Jaroslav Zvara z Klenovca v ňom pôsobí neuveriteľných 40 rokov, zároveň je riaditeľom Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci, učí hrať na heligónke, vyrába košíky i zápästky a je aj fotografom.
Rodák z Klenovca začal s folklórom v detskom súbore ešte počas základnej školy. Prešlo pár rokov a po povinnej vojenčine sa Jaroslav v roku 1982 k tancovaniu vrátil, tentoraz už vo FS Vepor, kde pôsobí až doteraz. Práve tam sa zoznámil aj s manželkou Stanislavou. „Bola sólistka a ja som potreboval tanečníčku. Povedala, že ona nevie tancovať, ale rýchlo sa to naučila, bola veľmi šikovná,“ prezrádza pre vobraze.sk na svoju ženu folklorista, ktorý aktuálne v súbore spieva a zároveň je aj organizačným vedúcim.
Manželia Zvarovci sú pevnou súčasťou Veporu a za dlhé roky pôsobenia v ňom navštívili 18 štátov a mali 153 zahraničných vystúpení. Pozreli sa do Monaka, Luxemburska, Španielska, Grécka, Francúzska, Dánska, Belgicka, či na Ukrajinu. Dostali aj Cenu obce Nová Huta a Klenovec, s folklórnym súborom Mladosť vyhrali v Rumunsku prvú cenu a v Zakopanom tretiu. Po dvoch rokoch poznačených pandémiou sa im znova rozbehli vystúpenia na rôznych kultúrnych podujatiach, takže už majú obsadené skoro celé leto.
Okrem toho pôsobí Jaroslav od roku 1988 v Miestnom kultúrnom stredisku v Klenovci ako riaditeľ. Ku výrobe košíkov sa dostal opätovne počas podujatia Remeslo má zlaté dno. Majstrovať ich ho naučil ešte starý otec, počas jarných prázdnin, keď mal len sedem rokov. „Potreboval košíky na zemiaky a ja som chcel ísť s ním, tak ma zaučil aj do tohto remesla,“ povedal šikovný Klenovčan. K pleteniu košíkov sa vrátil po 35 rokoch a teraz on učí deti na podujatiach, ale aj na školách. „Nerobím podľa vzorov, ale ako mi zíde na um. Minule som sa rozložil v kuchyni a pustil sa do pletenia, ale manželka ma hrešila, že je z toho neporiadok. Keď však potrebuje pekný darček, rada daruje moje výrobky, takže už aj teraz chce, aby som jej košíčky uplietol,“ smeje sa Zvara.
Dal sa aj na výrobu zápästkov. Tie slúžili v minulosti ako odevný doplnok najmä pre mladých mužov a bývali súčasťou kroja. Ich nosenie takmer zaniklo počas druhej svetovej vojny, ale zase sa čiastočne obnovilo v slovenskom ľudovom folklóre a na tanečných vystúpeniach. „Ja sa roboty nebojím, no keby som mal viac času. Stále je čo robiť. Predtým sme mali aj domáce zvieratá, teraz sa zasa venujem záhradke,“ zakončil Jaroslav, ktorý sa aj rád prechádza s fotoaparátom a zachytáva tak jedinečné pohľady zo svojho prostredia. Pred rokom pri príležitosti okrúhlych narodením Jaroslava Zvaru sprístupnili jeho tvorbu v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku.
Zdroj: vobraze.sk, foto: FB J. Zvaru
