Mladý režisér, ktorý pochádza z Rimavskej Soboty, sa vďaka svojmu krátkometrážnemu filmu dostal až do Hollywoodu. Gabriel Varga žije teraz v Budapešti. O film sa zaujímal už od detstva. Najväčšiu motiváciu vidí hlavne v tom, že ide o prácu, ktorá spája ľudí na celom svete. V budúcnosti by chcel svoju tvorbu sústrediť na východnú Európu.
Gabriel Varga je rodákom z Rimavskej Soboty, kde žil takmer 25 rokov a teda len nedávno sa presťahoval do Budapešti. Študoval na vysokej škole v Banskej Bystrici dokumentárnu tvorbu a neskôr tri roky réžiu hraného filmu v maďarskom hlavnom meste. Začiatky svojej tvorby zameral najmä na dokumentárne filmy, čo vidieť potom neskôr aj v ďalších dielach. Okrem dokumentu sa rád nazrie aj do humornej zložky. ,,Mám aj vážne filmy, ale to je vďaka tomu, v akom období sme žili v posledných rokoch. Niekedy aj životná fáza dokáže ovplyvniť film,“ povedal pre vobraze.sk Gabriel Varga.
Množstvo jeho krátkometrážnych filmov, ktoré vytvoril ešte počas štúdia, sa dostalo na rôzne festivaly v Maďarsku. Postupne jeho tvorba prenikla aj inde do zahraničia a prvým väčším úspechom bolo, keď sa jeho dokumentárny film premietal na festivaloch v Dánsku a Španielsku. Bol to film, ktorý natočil o svojom starom otcovi a celé sa to odohrávalo v Rimavskej Sobote.
Tento rok sa však jeho kariéra posunula o latku vyššie. Bolo to vďaka možnosti premietania jeho momentálne posledného filmu Cicaharc- Catfight až v Hollywoode. Je o dvoch starých ženách, ktoré vedú bitku o kocúra. Zameraný je tiež na samotu a na to, čo všetko ľudia dokážu spraviť pre pozornosť. Celkový koncept je zachytený v humornej podobe. Točenie filmu trvalo sedem dní, no jeho samotná príprava dva roky.
,,Funguje to tak, že najprv sa film rozpošle na rôzne festivaly a oni sa rozhodnú, či ho budú premietať, alebo nie. V tomto prípade mi prišla správa, že mi ho premietať budú. Bol to šok,“ priznal Gabriel Varga. Festival sa odohrával na mieste, kde majú premiéry tie najslávnejšie filmy. Podľa slov Vargu to bol extra zážitok, hodnotu na tom pridával aj fakt, že sa ľudia pri sledovaní snímky bavili. Tieto festivaly sú dobré aj na budovanie kariéry. Počas pobytu v Los Angeles stihol hneď na začiatku navštíviť Venice Beach. Ohromila ho typická atmosféra. ,,Množstvo ľudí sa tam premávalo na retro korčuliach či bicykloch.“
Pri nakrúcaní vznikajú rôzne milé zážitky, rovnako to bolo aj pri CiCaharc- Catfight. Ako Gabriel povedal, dlhšiu dobu hľadal v Maďarsku dedinu vhodnú na realizáciu jeho námetu. Nakoniec našiel miesto, kde žilo veľa aktívnych a ochotných ľudí, ktorí boli spojení s tradíciami. ,, Staré tety nám najprv hrali vo filme a neskôr celému tímu varili, bolo to veľmi milé,“ priblížil.
V budúcnosti by sa chcel zamerať na mysteriózne filmy, na ktoré doposiaľ nemal odvahu. V roku 2024 má v pláne predstaviť svoj dlhometrážny film na festivale Berlinale v Berlíne. Snímka by mala predstavovať grotesku z východnej Európy o baníkovi, ktorý cestoval v čase. Podobne má v pláne predstaviť krátkometrážny film o mafii v Dunajskej Strede z deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Medzi jeho záľuby patrí najmä šport, počas zimy sa stáva aj inštruktorom lyžovania či snowboardovania. Momentálne sa začal tiež zaujímať o prácu maséra. ,,Nie je dobré byť stále len pri filme, lebo potom zabudnem na to, čo sa deje mimo,“ vyjadril sa Gabriel Varga.
Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová, foto: album G. Vargu
