Anna Žiaková (71) pôsobí v Tisovci už viac než 30 rokov ako všeobecná lekárka pre dospelých. Hoci je už v dôchodkovom veku, do jej obvodu spadá približne 1 500 pacientov. V najsevernejšom meste Rimavskosobotského okresu pôsobí okrem nej aj lekár Peter Šuran, ktorý je už takisto vekom dôchodca. S kolegom má výborný pracovný vzťah, navzájom si pomáhajú a zastupujú sa. Ako ďalej pre vobraze.sk Anna Žiaková uviedla, nepochádza z lekárskeho prostredia a svoje remeslo nepreniesla ani do ďalších generácií v rodine.
K tejto práci ju priviedla túžba pomáhať ľuďom. Vraj je to otrepaná fráza, ktorá u nej presne platí. Narodila sa v susednom Breznianskom okrese, je rodáčkou z Michalovej. Do Tisovca sa presťahovala, keď začala pôsobiť ako lekárka v bývalých Slovenských lučobných závodoch (SLZ) v Hnúšti. Vo svojej ambulancii v Tisovci ordinuje už od roku 1992. „Tam ma pridelili, keď odišiel predchádzajúci lekár do dôchodku,“ podotkla Žiaková. „Najskôr u mňa v ambulancii pracovali dve sestričky, tak to vtedy bolo. Momentálne mám jednu, o šesť rokov mladšiu,“ dodala.
Na začiatku jej lekárskej kariéry neboli k dispozícii vymoženosti dnešnej doby, všetko sa písalo ručne. S technikou si vraj rozumie, využíva e-recepty. „Počítač mi urýchľuje prácu, relatívne dobre to zvládam,“ zasmiala sa všeobecná lekárka pre dospelých.
Aktuálne sídli v priestoroch prízemia tisovského Mestského kultúrneho strediska, odkiaľ by sa v budúcnosti mala spolu s kolegami presunúť do nových priestorov zdravotného strediska, v terajšej budove spoločnosti Služby mesta Tisovec. „Keď je človek chorý, tak je chorý, bez ohľadu na jeho náladu. Ku pacientom pristupujem s rovnakým rešpektom a vždy ma mrzí, keď niekto ochorie,“ povedala Žiaková a ihneď dodala, že najradšej by sa venovala iba zdravým ľuďom, napríklad v podobe preventívnych vyšetrení a podobne. Počas dlhoročnej praxe jej prešlo rukami mnoho pacientov. Podľa jej slov lieči rodičov i ich deti. „Dokonca už aj vnúčatá i pravnúčatá,“ skonštatovala.
„Lekárkou som 24 hodín denne. To sa proste vypnúť po práci nedá. Ale keď si nájdem voľný čas, najradšej ho trávim s rodinou. Mám štyri vnúčatá, s nimi sa rada prechádzam po okolitej prírode. S manželom zbierame maliny, jahody,“ priblížila. Rada si prečíta aj dobrú knižku.
Jej manžel je už na dôchodku. „Ja stále pracujem preto, že chcem. Moja práca ma napĺňa. Neviem, ako to bude ďalej, ale momentálne v tom mám jasno,“ zdôraznila Anna Žiaková. Počas pandémie koronavírusu bojovala v prvej línii a aj vďaka tomu sa stala v roku 2021 laureátkou Ceny mesta v Tisovci. Už predtým v roku 2002 získala Cenu primátora mesta, ktorú jej udelil Peter Mináč.
Na otázku, či by vedela porovnať svoju prácu v začiatkoch a teraz, nedokázala jednoznačne odpovedať. „Ťažko povedať. Každá choroba je zlá. Zmenilo sa u mňa možno iba to, že mám viac skúseností, už to chápem inak.“
Okrem spomínaného covidu zažila pandémiu ešte v Slovenských lučobných závodoch. „Ako lekárka v závode som pracovala od roku 1980 do roku 1992. Počas tohto obdobia sa rozšírila epidemiologicky závažná choroba týfus. Našťastie to bola liečiteľná choroba,“ spomína Žiaková.
„Najlepší pocit pre mňa je, keď pacienti vyzdravejú, respektíve, keď sa im eventuálne polepší,“ uviedla lekárka z mesta pod Hradovou. Ako dodala, choroba si nevyberá. „Aj ja ako zdravotník občas potrebujem navštíviť doktora. Dúfam však, že som nikdy nikomu neublížila, “ uzavrela Anna Žiaková.
Zdroj: vobraze.sk, foto archív: Milan Slabej
