Šikovná Klenovčanka Alžbeta Váradiová má len 15 rokov a na krku hneď niekoľko úspechov. Tanečníčka a speváčka, skrátka folkloristka ako sa patrí, pôsobí vo FS Vepor a predtým v DFS Mladosť v Klenovci. Tam to žije tradíciami. „Folklórne vystúpenia som mala napozerané a napočúvané už v období, keď som chodila do materskej školy. Hudba, spev, tanec a tá energia mi natoľko učarovali, že som chcela žiariť na pódiu aj ja, “ povedala pre vobraze.sk Alžbetka. S folklórom ide ruka v ruke spev aj tanec. Musí však folklorista ovládať oboje? „Podľa mňa je krásne, že pohybom vieme ukázať niečo z minulosti a šíriť tak naše tradície ďalším generáciám. Tanec nejde vždy ľahko, ale treba na tom pracovať, nájsť si čas a som si istá, že to stojí za to,“ odpovedala.
Keď Alžbetka Váradiová začala s tancom, nikto netušil, že sa v nej skrýva ešte omnoho viac. „Mamina mi stále hovorí, že keď ma prvýkrát počuli spievať, sami nechápali, kde sa to vo mne berie. Doma som totiž nikdy nespievala a na nácvikoch som prekvapila aj samu seba,“ hovorí o svojich začiatkoch.
Strieborná v súťaži Slávik Slovenska
Postupne svoje nadanie zdokonaľovala i na súťažnej úrovni. Prvý veľký úspech prišiel v roku 2015, keď v jednej z najprestížnejších detských speváckych súťaží Slávik Slovenska obsadila striebornú priečku. „Súťaž štartuje každoročne vo februári, triednymi a školskými kolami. Zo šampiónov okresných a krajských kôl sa potom sformuje finálová zostava rozdelená do troch kategórií, ktorá reprezentuje Slovensko zo všetkých krajov. Na finálové kolo sme išli do Bratislavy, kde nás bolo spolu 24, pričom sme sa uchádzali o najvyššie méty: zlatých, strieborných a bronzových Slávikov,“ spomína Alžbetka.
Počas prvého dňa prebiehali nácviky piesní so živou hudbou a zvukové či technické skúšky. „Na druhý deň sme mali generálku a potom samotnú súťaž. Pamätám si, ako som mamine šepkala, že dievčatá spievali nádherne, že budem rada, ak získam bronzové miesto.“ Pred vyhodnotením zaspievali najúspešnejší ešte raz súťažné piesne. „Keď ohlásili bronz, tak som už len sedela s myšlienkou, že som si to aspoň užila. No a potom zrazu povedali moje meno. Bola a stále aj som veľmi vďačná, že som sa mohla zúčastniť a vypočuť si všetkých naživo. Zároveň ma teší, že spolu so mnou pricestoval do Klenovca aj strieborný Slávik.“
Svoj talent odvtedy preukázala viackrát. Pred necelými dvomi mesiacmi si napríklad Alžbetka zmerala spevácke sily v súťaži Hronsecká lipová ratolesť. Ako sama povedala, počas karantény si nedostatok spevu vynahradzovala napríklad varením a pečením, a preto bol pre ňu návrat pred porotu dosť náročný. „ Keďže sme boli rok doma, veľmi som nespievala a zrazu som mala ísť na súťaž. Dobehli ma aj nejaké stresy, ale pri kontakte s mikrofónom to všetko opadlo a ukázala som radosť aj precítenie daného textu. “ V závere septembra si v Hronseku vybojovala opäť krásne druhé miesto.
Študuje kynológiu
Váradiová je nielen šikovná folkloristka, ale aj človek s dobrým srdcom. Od septembra navštevuje SOŠ veterinárnu v Košiciach, kde študuje kynológiu, teda vedu o psoch. „Popri spievaniu a tancovaniu som sa začala venovať našej fenke Sanny, v dôsledku čoho som sa rozhodla pre veterinárnu školu. V budúcnosti by som chcela pracovať so zvieratami. Rada pomáham a s mojím odborom by som mohla vykonávať napríklad canisterapiu alebo by som mohla cvičiť vodiacich psov. Je to krásna forma pomoci, ktorá by ma bavila a napĺňala. “
Vo svojej budúcnosti vidí aj tanec. „Chcem tancovať a tým sa odreagovať, hýbať sa a mať radosť z toho, že robím niečo pre seba – pre svoje telo a myseľ. “
Nadaná folkloristka vie, že na rozvoj umenia je potrebný čas i trpezlivosť a zároveň aj podpora zo strany najbližších. „Touto cestou by som sa ešte chcela poďakovať mojim vedúcim, Stanke a Jarkovi Zvarovcom, za ich trpezlivosť a za všetko, čo ma naučili a v čom mi poradili. Taktiež mojim rodičom za podporu, ktorú mi dávali a stále dávajú,“ odkazuje Alžbetka Váradiová.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album A. Váradiovej
