S folklórom začínal ako mladý chalan. Zavolali ho na nácvik do FS Rimavan, kde sa mu zapáčilo takmer okamžite. Tomáš Husár (24) z Hrnčiarskych Zalužian navštevoval len 7. ročník základnej školy, keď sa stal najmladším členom v rimavskosobotskom dospeláckom súbore. Pokračoval vo FS Vepor v Klenovci, a keď mu už viac nevedeli ponúknuť, poslali ho na skusy ešte vyššie. V Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) odtancoval štyri roky.
„Bol som mladé ucho vo FS Rimavan. Ujal sa ma Andrej Sýkora,“ spomínal Tomáš na časy, na ktoré má veľa pekných zážitkov. Ako priblížil pre vobraze.sk, boli dobrá partia, chodili vystupovať nielen po okrese Rimavská Sobota. Nacvičovali popoludní a v rámci kamarátskych vzťahov ešte večer vo FS Vepor v Klenovci. Podľa jeho slov je teraz „doma“ v Bratislave, no keď má cestu, vždy sa zastaví aj v Klenovci u priateľov folkloristov.
Navštevoval iba 4. ročník na Strednej zdravotníckej škole v Lučenci, keď sa rozhodol prihlásiť na konkurz do SĽUK-u. Podarilo sa a Tomáš uspel. Stal sa z neho profesionálny tanečník ľudového tanca. Nasledovali každodenné tvrdé tréningy. Tomášovým vzorom sa stal uznávaný choreograf Juraj Kubánka. „Jeho tance sú moja srdcovka. Sú nádherne prepracované kostýmami a choreografiou,“ uviedol Tomáš, ktorý pochodil s týmto profesionálnym umeleckým telesom nielen po Slovensku, ale aj za hranicami. V rámci spolupráce s V4 každý mesiac vystupovali v inej krajine v kongresovom centre, vymieňali si skúsenosti o divadle, fungovaní, súbore, kultúre a krajine.
Podľa jeho slov mali vždy plné divadlá, sály a aj keď trému nemal, motýliky v bruchu áno. „Je to vždy veľká zodpovednosť reprezentovať štát, meno, či také profesionálne umelecké teleso, akým je SĽUK,“ opísal svoje pocity Tomáš Husár, ktorý nepozná veľa ľudí z nášho regiónu, čo by tancovali v SĽUK-u. „Je tam speváčka Danka Siheľská, ale tanečníci dlho neboli a dlho asi ani nebudú. Možno som aj prvý z týchto končín,“ hovorí folklorista, ktorý sa zameriava hlavne na pohybovú zložku, spievanie a hlavne hudobné nástroje necháva šikovnejším.
Veľmi dobré spomienky má na Vroclav v Poľsku, aj na Zahreb v Chorvátku. „Bolo faj vidieť podobné mesto v Chorvátsku, ako je Bratislava,“ hovorí a dodáva, že zájazdy bývali trojdňové a jeden necelý deň mali aj možnosť spoznať miestnu lokalitu. Spomenul aj odlišnosť kultúr a štýl fungovania súborov. Najviac to podľa neho bolo vidieť v Poľsku, kde majú veľa baleťákov a vznešenejšie tance. „Mali sme možnosť si to s nimi aj vyskúšať,“ hovorí tanečník zo SĽUK-u, ktorý si v profesionálnom telese najviac zdokonalil rozsah pohybov. „Nikdy predtým som nepotreboval švihať nohou tak vysoko. Bolo to pri zbojníckych a hlavne kubánkových tancoch, kde boli využívané hlavne baletné prvky. V tom som sa asi najviac zlepšil,“ dodal.
Najviac ho mrzí, že počas jeho pôsobenia v SĽUK-u sa mu nepodarilo vystupovať v okrese. Keď boli v Rimavskej Sobote s programom Genezis, tak bol ešte len čerstvým členom a nemal nacvičený program. Asi o dva roky neskôr sa mu podarilo vystupovať v Kokave nad Rimavicou. „To bolo najbližšie, čo som vystupoval doma,“ hovorí Husár, ktorému sa podarilo vypracovať skoro na sólistu. „Jediné čo ma obmedzovalo bola zmluva, lebo mohli byť len traja sólisti. Mal som však aj drobnejšie sólo veci a aj úlohu od hlavného choreografa učiť sa sólové veci. Robili sme napríklad Jánošíka spolu s Radošinským naivným divadlom. Tam som mal asi najviac sóla.“
Dnes sa Tomáš Husár venuje tréningom gymnastiky detí v Bratislave. Tu študuje učiteľstvo a trénerstvo ľudového tanca na FTVŠ. Jeho snom je trénovať tanečníkov, aby boli lepší. V SĽUK-u tancoval štyri roky, v súčasnosti je prvákom. „Vtedy bol pre mňa prednejší SĽUK a teraz, keď som našiel školu, ktorá ma baví, tak som dal prednosť jej. Bez školy sa nedá veľmi pohnúť ďalej,“ dodáva.
Domov sa vracia, vždy keď môže, no jeho čas teraz delí hlavne medzi šport, školu a tréningy. S rodinou a kamarátmi doma sa snaží stretnúť vždy aspoň raz za mesiac.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Tomáš Husár
