Dušan Sarvaš je riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rimavskej Seči, kde pôsobí už dve desaťročia. Aj keď dostal ponuky prestúpiť inde, rozhodol sa zostať v prihraničnej oblasti na juhu okresu Rimavská Sobota. Je presvedčený, že policajná práca nie je len o uniforme a zákrokoch, ale predovšetkým o ľuďoch, dôvere a schopnosti komunikovať.
Pri prvom pokuse stať sa policajtom stále uprednostňoval futbal, ktorému sa aktívne venoval. „Až na druhýkrát som sa rozhodol definitívne,“ spomína pre vobraze.sk Dušan Sarvaš (47) z Rimavskej Soboty. K Policajnému zboru napokon nastúpil ako 26-ročný po absolvovaní všetkých potrebných náležitostí a odbornej prípravy v Košiciach.
„Do Rimavskej Seči som prišiel 1. januára 2006. Predtým, ako ma menovali som slúžil jeden rok ako zástupca riaditeľa,“ priblížil svoju profesijnú cestu. Na Obvodnom oddelení v Rimavskej Seči pôsobí teda už 20 rokov a v rámci oddelenia vystriedal viacero pracovných pozícií. Ako priznal, v širšej rodine nie je jediný, kto oblieka policajnú uniformu.
Fyzická kondícia zo športových rokov mu pomáhala aj v policajnej praxi, najmä počas pôsobenia v teréne. Sám však zdôrazňuje, že rešpekt sa nedá vybudovať silou. „Vôbec nejde o fyzickú silu. Ide o to, ako vie človek komunikovať,“ vysvetľuje.
Rimavská Seč je podľa neho špecifická lokalita. Ide o pohraničnú oblasť s rozľahlým obvodom, ktorý zahŕňa až 42 obcí. Väčšina obyvateľov sa hlási k maďarskej národnostnej menšine, čo kladie zvýšené nároky na komunikáciu. „Je tu aj jazyková bariéra. Policajt, ktorý neovláda maďarský jazyk, sa s tým musí vysporiadať a naučiť sa komunikovať. Je to všetko o človeku a o tom, ako k ľuďom pristupuje,“ hovorí. Práve preto má oddelenie aj starších referentov pre prácu s komunitami, ktorí sa venujú budovaniu si bližšieho vzťahu s miestnymi obyvateľmi.
Práca policajta bývalému futbalistovi učarovala tým, že môže pomáhať ľuďom v zložitých situáciách. Podľa Sarvaša sa táto práca nedá robiť bez vnútorného presvedčenia. „Ak to človek berie len ako povolanie, dlho to nevydrží. Musí to brať ako poslanie, inak vyhorí,“ hovorí otvorene.
Aj napriek možnosti odísť z obvodného oddelenia, na ktoré pred dvadsiatimi rokmi nastúpil, túto možnosť nevyužil. Neopustil ho a pozhodnutie podľa vlastných slov nikdy neoľutoval. „Niekto si povie, že do Rimavskej Seči sa ide za trest, ale toto oddelenie má svoje meno. Človek sa tu naučí robiť veľa vecí, lebo je tu rozmanitá práca a policajt je často odkázaný sám na seba,“ zdôraznil Sarvaš. Pripomenul, že na oddelení kedysi slúžili aj viacerí dnešní policajní funkcionári okresu R. Sobota.
Policajti v Rimavskej Seči riešia najmä občianske spolunažívanie, domáce nezhody, priestupky proti verejnému poriadku, ako aj rôznu trestnú činnosť či dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. „Často sme prví na mieste nešťastia. Je to veľmi stresové, najmä pri dopravných nehodách,“ vysvetľuje.
Ako riaditeľ sa však neuzatvára v kancelárii. Pri aktuálnom personálnom stave pravidelne chodí do terénu a pomáha kolegom. „Vôbec sa tomu nevyhýbam, práve naopak. Vyhľadávam chodiť von medzi ľudí. Jednoducho, asi by mi to chýbalo. I keď už nie denne, ale snažím sa pravidelne ísť von,“ hovorí.
Popri službe na obvodnom oddelení sa Dušan Sarvaš dlhodobo venuje aj odborárskej činnosti. Pôsobí ako podpredseda Základnej organizácie Odborového zväzu polície v Rimavskej Sobote, kde sa spolu s kolegami snaží vytvárať priestor nielen na riešenie pracovných otázok, ale aj na budovanie vzťahov medzi policajtmi v celom okrese. „Odbory pre mňa nie sú len o papieroch a funkciách. Vždy sú hlavne o ľuďoch,“ hovorí.
V rámci základnej organizácie sa pravidelne podieľa na príprave Policajného plesu, ktorý má v regióne dlhoročnú tradíciu, ako aj na organizovaní športového dňa pre policajtov. Súčasťou aktivít je futbalový a volejbalový turnaj, ktoré spájajú príslušníkov Policajného zboru naprieč útvarmi a generáciami. Dlhodobo sa venujú aj neformálnym stretnutiam – pre členky organizácie každoročne pripravujú posedenie pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.
Práca si však vyžaduje aj obete. „Viac času trávim v práci ako doma. Musím poďakovať rodine, že to chápu. Berú to tak, že práca je aj môj koníček,“ priznáva. Má dcéru, ktorej necháva slobodu vo výbere vlastnej cesty. „Rozhodla sa pre pedagogickú vysokú školu a ja to rešpektujem,“ dodáva Sarvaš.
Ako chlapec z Vyšnej Pokoradze strávil detstvo medzi ihriskom a ulicami tejto mestskej časti. „Ako deti sme tašky nechávali doma v izbe a stretávali sme sa na ihrisku, tam sme začínali s futbalom. Odtiaľ som sa futbalovo posunul do mesta Rimavská Sobota,“ spomína.
„Vyštudoval som strojárinu, ale tomu som sa ani venovať nechcel. Futbal som hrával ešte aj po nástupe k polícii,“ hovorí Sarvaš, ktorý sa futbalu venoval od dvanástich rokov a prešiel viacerými klubmi. Hrával za Ozetu Tornaľa, MFK Rožňavu, MFK Revúca aj Veľký Blh. „Keď som hral za Ozetu Tornaľa, boli sme v tretej najvyššej lige. Odtiaľ som prešiel do treťoligového MFK Rožňava a päť rokov som hral za MFK Revúca,“ menuje futbalové pôsobiská. V čase jeho hráčskej kariéry Revúca postúpila z piatej ligy až do tretej. „Malo to vysokú úroveň. V tej dobe sa hrala iná kvalita aj v tretej lige. Na každý klub spomínam rád, všade mi ostali priatelia,“ hovorí.
Aj po rokoch v službe zostáva aktívny. Vo voľnom čase bicykluje, pláva a venuje sa turistike a cvičeniu. Splnil si aj dávny sen z futbalových čias. „Vždy som sa chcel venovať amatérskemu boxu. V Rimavskej Sobote som stretol partiu nadšencov, s ktorými trénujem. Nie je to o súperení, ale o pohybe. Občas odídete s modrým okom, ale vážne úrazy nemáme,“ hovorí s úsmevom.
Keď sa obzrie späť, svoje rozhodnutie neľutuje. „Z môjho pohľadu mi polícia dala veľmi veľa. Som šťastný, že tu môžem robiť. Som workoholik a pre mňa je to viac než práca,“ uzatvára. Zároveň však zdôrazňuje, že bez podpory blízkych by to nešlo. „Bez rodiny sa táto práca robiť nedá. V tomto mám veľké šťastie.“
Zdroj: vobraze.sk, archív Dušan Sarvaš
