Peter Rapčan stojí na čele dobrovoľných hasičov v Rimavskej Bani už desať rokov. Popritom je takmer dve desaťročia profesionálnym vojakom. Ako pre vobraze.sk Peter Rapčan hovorí, služba v uniforme aj bez nej je pre neho prirodzenou súčasťou života.
Rodák z Hnúšte sa k hasičstvu dostal už ako školák. „Prvýkrát som sa s hasičským športom stretol na základnej škole v Hnúšti, cez krúžky. Chodil som na súťaže s dobrovoľníkmi, rád som behal,“ hovorí Peter Rapčan (40). Veľký vplyv na jeho smerovanie mal aj jeho brat, ktorý je profesionálnym hasičom. „Bolo to aj o partii, spoločných akciách a súťaživosti. Nestretávali sme sa cez internet, ale osobne pri športe a podujatiach v obci. Sme taká stará škola,“ poznamenal.
Po istom čase si od dobrovoľníctva dal pauzu. K hasičom sa vrátil až ako dospelý, keď sa presťahoval do neďalekej obce Rimavská Baňa. Tu sa prejavil naplno a z radového člena je dnes veliteľom DHZ aj DHZO. Pod obec spadá dvanásťčlenná jednotka DHZO, dobrovoľný hasičský zbor má viac ako 35 členov. „Na udalostiach bývame aj medzi prvými na mieste,“ zdôrazňuje s tým, že to prináša rozličné prípady, kde treba pomôcť.
Na svoj úplne prvý zásah si už konkrétne nespomína, bolo ich priveľa. Jeden z prvých však bol požiar rodinného domu v Rimavskej Bani. „To som bol ešte radový člen,“ dodáva. Medzi najväčšie zásahy zaraďuje požiar smetiska v Hnúšti spred niekoľkých rokov. Najnáročnejšie momenty však neprinášajú vždy plamene. „Nedávno, koncom roka sme oživovali človeka pomocou AED. Resuscitovali sme asi hodinu spolu s RZP, ale nemalo to pozitívny koniec. Bolo to fyzicky, ale hlavne psychicky náročné.“
Ako veliteľ nerozdeľuje len úlohy, ale nechýba ani pri praktických riešeniach. „Všade, kde sa dá.“ Dnes sa už so zborom menej zúčastňujú na súťažiach, pôvodná partia je roztrúsená po Slovensku. O to viac sa snažia pracovať s deťmi. „Väčšinou sú to deti zo základnej školy v obci. Keď majú záujem, snažíme sa ich viesť.“ Robia však aj prezentácie v školách a škôlkach, tento rok plánujú ukážky aj v Rimavskej Sobote.
Za najväčšiu výzvu považuje nezáujem ľudí o dobrovoľníctvo. „Je problém dostať ľudí, aby pomohli a spolu niečo zorganizovali. Vznikajú uzavreté komunity.“ Aj preto je už druhé volebné obdobie poslancom obecného zastupiteľstva. Služba obci je pre neho o zodpovednosti, pomoci a spájaní ľudí. Dobrovoľníci organizujú plesy, podujatia či súťaže, aby udržiavali tradície.
Približne 20 rokov slúži v Ozbrojených silách SR, dnes v chemickom prápore v Rožňave ako inštruktor chemických odborností. V minulosti pôsobil aj v Hlohovci. Počas svojho pôsobenia v armáde bol aj na misii v Bosne a Hercegovine. Skĺbiť vojenskú službu s dobrovoľným hasičstvom je podľa neho náročné. „Je to časovo aj fyzicky náročné. Všetko robím vo svojom voľnom čase, niekedy aj na úkor rodiny.“ Stáva sa, že vyráža k zásahu o polnoci či od večere s rodinou.
Absolvent Strednej priemyselnej školy v Tisovci si kondíciu udržiava behom a turistikou. Dobrovoľníctvo mu dalo nové priateľstvá a výzvy, vzalo najmä čas. Napriek tomu by ho odporučil každému. „Najväčšia odmena je, keď niekomu pomôžete a viete, že ste spravili dobrý skutok.“ Aj preto je pravidelným darcom krvi a ako dodáva, byť súčasťou reťaze pomoci je pre neho samozrejmosťou.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Rapčana
