Keď hasiči vyrážajú k zásahu, prvotná informácia často nestačí. Ohlásený požiar auta sa môže zmeniť na rozsiahly požiar budovy, technický zásah v teréne môže prerásť do náročnej záchrannej akcie. „Keď niekam ideme, nikdy presne nevieme, čo nás čaká. Stáva sa, že ľudia nahlásia situáciu inak, než aká je v skutočnosti. Preto musíme byť pripravení na všetko,“ hovorí pre vobraze.sk Ivan Ľaudis, veliteľ hasičskej stanice v Hnúšti.
Počas 14-ročnej služby zažil lesné požiare, povodne, odstraňovanie popadaných stromov či zásahy v neprístupnom teréne. Práve schopnosť a potrebu príslušníkov HaZZ rýchlo sa prispôsobiť situácii považuje za jednu z najdôležitejších súčastí hasičskej práce.
Ivan Ľaudis pochádza z Klenovca, no už 14 rokov žije v Hnúšti. Pôvodne si svoju budúcnosť predstavoval v lesníctve. Vyštudoval strednú aj vysokú školu s lesníckym zameraním a predpokladal, že bude pracovať v lese. Napokon však jeho životná cesta nabrala iný smer. „Bolo miesto u hasičov, tak som si povedal, že to vyskúšam,“ vysvetľuje. Ako profesionálny hasič začal pracovať na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote.
Začínal ako vedúci technik špecialista pre strojnú službu. Staral sa o servis, opravy a kontroly hasičskej techniky či vozidiel. V kontakte bol aj s dobrovoľnými hasičmi v okrese, kde kontroloval technické vybavenie.
„Muselo byť všetko pripravené, aby technika fungovala v momente, keď sa ide zachraňovať,“ hovorí. Prvé roky mu podľa vlastných slov priniesli skúsenosti s organizáciou práce aj komunikáciou s ľuďmi. „Získal som dobrý prehľad o technike a o tom, čo všetko treba zabezpečiť, aby zásah fungoval,“ dodáva.
Neskôr bol presunutý do Hnúšte a od roku 2022 pôsobí ako veliteľ hasičov. Počas služby sa postupne zapájal aj do zásahov a riadiacej činnosti. V kolektíve sa podľa neho snaží budovať skôr partnerské vzťahy. „Chlapov poznám už dlhé roky. Niektorých ešte spred hasičskej práce. Snažím sa byť skôr kamarátsky ako prísny a vždy sa vieme dohodnúť,“ hovorí s tým, že keď je potrebné doplniť stavy s smene, tak je aj priamo v službe a vyráža do terénu v prípade potreby. Za základ dobre fungujúceho tímu považuje súdržnosť. „Keď jeden potiahne, druhý ho podrží. To je pri tejto práci veľmi dôležité.“
Medzi najnáročnejšie zásahy podľa neho patria lesné požiare. Tie si vyžadujú dlhé hodiny práce v náročných podmienkach. „Lesné požiare sú najťažšie, lebo trvajú dlho. Keď som robil v Rimavskej Sobote, medzi prvé veľké zásahy patrili požiare pri maďarských hraniciach,“ spomína.
Zasahoval aj pri odstraňovaní spadnutých stromov pri Tisovci či pri rôznych technických udalostiach v teréne. Pri niektorých výjazdoch mu pomáha znalosť prírody a miestnych lokalít. „Nie je to vždy len o hlavnej ceste. Keď poznáš terén, vieš sa dostať tam, kde treba,“ vysvetľuje. Jedným zo špecifických zásahov bolo odstraňovanie uhynutej zveri z ľadu na Klenovskej priehrade. „Boli sme vyberať uhynutú zver, aby sa nekontaminovala voda,“ približuje.
Práca hasiča nie je len o fyzickej námahe. Náročné situácie si vyžadujú aj psychickú odolnosť. „Zažil som dopravné nehody aj tragické udalosti. Ideš do toho s tým, že podmienky sú dané a musíš s tým pracovať,“ hovorí s tým, že odreagovanie potom hľadá v prírode. Prácu sa podľa vlastných slov snaží nenosiť domov. „Keď treba, radšej idem do práce. Mám to na pár minút,“ dodáva.
Za roky služby vníma veľké zmeny najmä v technike a moderných systémoch. „Prišli nové vozidlá, zariadenia aj programy. Stále sa treba učiť a zdokonaľovať,“ vysvetľuje.
Na práci hasiča verejnosť často vidí už len samotný zásah, no podľa Ľaudisa je za tým množstvo prípravy. „Veľa času zaberajú výcviky, obnova vedomostí, práca s technikou, lezenie, pílenie či viazanie bremien. Aj znalosť predpisov je dôležitá,“ hovorí.
K prírode ho to ťahalo aj mimo práce. Ešte skôr, než sa stal hasičom, venoval sa poľovníctvu. Už ako pätnásťročný chodieval na poľovačky ako honec. Po dovŕšení plnoletosti sa stal poľovníkom a dnes je viac ako desať rokov poľovným hospodárom. „Je to o trpezlivosti. V prírode nič nevnútiš. Musíš čakať a rešpektovať ju,“ vysvetľuje. Dbá aj na ochranu zveri a prikrmovanie počas zimy.
Počas rokov zažil aj nebezpečné situácie. „Raz sa mi stalo, že ku mne prišla medvedica s dvoma mláďatami. Nevedeli o mne a prichádzali z oboch strán,“ spomína. Začal hlasnejšie hovoriť, aby o sebe dal vedieť. „Našťastie sa otočili.“ Podľa neho je príroda nevyspytateľná, no zároveň ponúka pokoj a odreagovanie.
Poľovníctvo ho spojilo aj s manželkou, ktorá je členkou klubu poľovníčok a venuje sa osvete pre deti. Ich deti majú k prírode rôzny vzťah. „Jeden má bližšie k poľovníctvu, druhého zaujíma technika. Obaja sú však rybári,“ hovorí. Sám si po rokoch obnovil rybársky lístok. K prírode mal Ľaudis blízko od detstva – počas prázdnin trávil celé týždne na chate so starým otcom.
„Boli sme stále vonku – ryby, poľovačky, príroda, chata. Snažil sa ma naučiť, aby som sa vedel o seba aj ostatných postarať v prírode,“ spomína. Dodnes sa pravidelne vracia do lokality Ráztočno nad Klenovcom, kde trávil veľkú časť detstva. Vo svojej práci profesionálneho hasiča aj v poľovníctve vidí spoločný princíp. „Je dôležité pomáhať – ľuďom aj prírode,“ zdôrazňuje.
Podľa neho má hasičská práca v regióne špecifické postavenie práve pre členitý terén a množstvo zásahov mimo miest. „Aj hasiči často zasahujú v prírode. Výhodou je, keď poznáš okolie a vieš sa v ňom pohybovať,“ uzatvára Ivan Ľaudis.
Zdroj: vobraze.sk, EL, foto: archív Ivan Ľaudis
