Pivovar Gemer bol v Rimavskej Sobote jedným z pilierov potravinárstva. Do života širokej verejnosti sa zapísal vyše štyridsatročnou históriou. Zostali po ňom už len spomienky a nostalgia. Od jeho zatvorenia uplynulo približne 18 rokov. Soboťania na neho spomínajú v dobrom. Bol pýchou a bola ho škoda, zhodujú sa dvaja poprední manažéri, ktorí svojho času pôsobili v pivovare. Viac o jeho fungovaní počas zhruba desiatich rokov vo viacerých érach nám priblížil Alexander Cetner, ktorý zastával funkciu marketingový manažér i technický manažér Štefan Hanzel.
Zlatá éra pivovaru Gemer začala po mečiarovskej privatizácii. Trh bol rozdelený, každý región mal svoj vlastný pivovar, na ktorý boli konzumenti hrdí a krčmári čapovali prevažne lokálne pivá. Šariš ovládal severovýchod, Topvar západ a Gemer juhovýchod Slovenska.
„Domáci mali svoje pivá v obľube a tie pili,“ spomína pre vobraze.sk na porevolučné roky marketingový manažér pivovaru Gemer Alexander Cetner. Do pivovaru nastúpil v roku 1994. Pivovar vtedy fungoval pod vedením Vladimíra Poliaka. V tom roku ešte Heineken nebol hráčom na slovenskom trhu, Zlatý bažant prechádzal krízou. Vtedajší majiteľ obľúbeného pivovaru podľa Cetnera dokonca pripravoval projekt výstavby nového závodu. Podobne, ako ostatné pivovary na Slovensku, chcel expandovať. Podľa Alexandra Cetnera bola v tej dobe produkcia v Rimavskej Sobote vyššia, ako v Hurbanove, napriek nepomeru v kapacitách v prospech Hurbanova.
Cetner podľa jeho slov nastúpil na marketingové oddelenie v najťažšom období. V roku 1995 totiž na slovenský trh vstúpili aj silní hráči, Heineken a South African Brewery. Priniesli i nové technológie, ktoré zefektívnili výrobu.
„Pivovar žil svojim životom a ovplyvňoval aj život obyvateľov mesta,“ približuje vtedajší marketingový manažér v rozhovore. Zdôraznil, že Gemer masívne podporoval futbal, organizoval podujatia, kultúrne, aj spoločenské. Jednou z nich bola súťaž Najsilnejší muž na Slovensku. Boli to akcie, ktoré spájali širokú verejnosť. „Veľmi dobre sa mi spolupracovalo v oblasti marketingu so Zuzanou Puhalovou, spolumajiteľkou pivovaru. V tíme som mal veľmi šikovných ľudí, aktívnou včielkou medzi nami bola určite aj Gabriela Beňušová,“ dodáva.
Ranu pre dovtedy prosperujúci závod zasadili masívne reklamné kampane korporátnych konkurentov. Aby Heineken pretlačil svoje značky, investoval do reklamy sumy, ktoré boli podľa Cetnera pre lokálnych výrobcov nepredstaviteľné. „Keď Heineken robil súťaže, museli sme aj my,“ spomína na náročné obdobie Cetner, keď začali na zadnú stranu etikiet tlačiť kódy, aby si udržali zákazníkov. Ako jeden z mála pivovarov tlačili sezónne etikety, ktoré boli pre zákazníkov atraktívne.
Pivovar zorganizoval aj jeden z prvých open air festivalov na Slovensku Gemer Rockfest na Teplom Vrchu. Ako iniciator týchto akcií je s odstupom času Alexander Cetner veľmi hrdý na tento počin. Na vtedajšiu dobu festival prilákal skutočne nevídané množstvo návštevníkov. Teplý Vrch navštívilo cez desaťtisíc nadšencov.
Nástup nadnárodných spoločností priniesol aj silný konkurenčný boj ako v predajniach, tak aj v zariadeniach. „Bojovalo sa doslova o každú krčmu,“ hovorí Cetner a dodáva, že v tom čase zabezpečoval, aby značka mala dostatok propagačných materiálov. Podľa jeho slov to krčmári často využívali a žiadali čoraz viac. Vytvorili aj neprehliadnuteľné plastové prepravky v žltej farbe, aby boli farebne výrazne odlišné v predajniach.
Jednou z aktivít, ktorými sa Gemer v tej dobe odlišoval boli aj poháre, krígle, či podpivníky, ktoré sa vyrábali spolu so sviatočnými etiketami a dodnes patria medzi zberateľské klenoty nadšencov zlatistého moku.
Alexander Cetner s úsmevom spomína, ako sa mu podaril kuriózny kúsok. Heineken investoval do televíznej reklamy. Pre pivovar, ktorý sa postupne dostával do finančných ťažkostí, bola však stále menej dostupná. Cetner oslovil kamarátku z Markízy, ktorá im pomohla dostať sa výhodne k vysielaciemu času. „Jeden spot bol odvysielaný tesne po príhovore prezidenta,“ žasne ešte dodnes Cetner.
Príchod Heinekenu
Keď v roku 2000 odkúpil pivovar gigant Heineken, postupne začal pivovar prechádzať mnohými zmenami. Došlo k mnohým technologickým zmenám. Z hliníkových sudov prešli na nerezové. Závod musel urobiť aj mnohé zmeny vo výrobe, aby udržali krok s konkurenciou a reflektoval na inovácie. Gemer mal šťastie, mal výbornú vodu. Voda sa upravovala na kvalitu kojeneckej vody, aby získala mäkkosť. Navyše vyrábali vlastný slad vysokej kvality. Ten sa potom predával aj do zahraničia. Sladovňa v Rimavskej Sobote bola uznávaná ako jedna z najkvalitnejších.
Po príchode Heinekenu začali sprísnené kontroly, hlavne čo sa hygieny týka. „Pravidlá boli nastavené prísnejšie ako pre nemocnice. Stery boli robené takmer neustále. Samotní vodári boli prekvapení prísnosťou podmienok,“ podotkol Štefan Hanzel, technický manažér pivovaru od roku 1998. Na toto obdobie spomína ako na jedno z najhektickejších. Od roku 2002 sa totiž postupne zatvárali pivovary po Slovensku, ktoré Heineken odkúpil. Z 350-tisíc hektolitrov piva sa produkcia v Rimavskej Sobote zvýšila na 600-tisíc hektolitrov piva. „Každé oddelenie bolo rozbité, všade sa prerábalo, automatizovalo sa pritom za plnej prevádzky,“ približuje Hanzel. Budovali sa aj nové sklady, modernizovala sa sladovňa, prerábali dopravné cesty.
Eufória v pivovare Gemer
V tej dobe panovala veľká eufória. Sobotský pivovar vyrábal okrem Gemeru aj Martiner, Corgoň, či Staroprameň pre slovenský trh. Bolo potrebné zdvojnásobiť sudovaciu linka z kapacity 100 sudov na hodinu na 200 sudov na hodinu. V čase najväčšieho rozvoja poskytoval pivovar prácu dokopy okolo 200 zamestnancom.
Heineken ešte dva roky pokračoval v organizovaní Rockfestu, ktorý bol presunutý na Kurinec. Alexander Cetner spomína, ako zamestnanci s hrdosťou nosili firemné tričká. „Myslím si, že boli aj srdcom spojení s pivovarom,“ dodáva.
Korporát pre všetkých zamestnancov organizoval Oktoberfest v Hurbanove. Každý rok vypratali všetky sklady, aby bolo dosť miesta pre 2-3,5 tisíc ľudí. Okrem toho sa konal Family day pre deti a rodinných príslušníkov, plný športov a súťaží. „Každý rok organizovali v lete futbalový turnaj, v zime hokejový turnaj medzi pivovarmi,“ hovorí Hanzel.
„Tie spomienky človek nevymaže. Bolo to jedno krásne obdobie, skvelí ľudia,“ dopĺňa Štefan Hanzel svoje spomienky. Podotkol, že keď bolo treba, všetci zamakali, ale vedeli sa spolu aj odreagovať. Alexander Cetner sa už na zatvorení pivovaru nezúčastnil a sám priznáva, že je rád, že pri tom nemusel byť. Dodnes ho chytí smútok a nostalgia, keď prechádza okolo. „Je to určite škoda aj pre mesto,“ povedal.
O zatvorení či nejasnej budúcnosti pivovaru sa šepkalo. Štefan Hanzel bol jedným z mála ľudí, ktorí o zatvorení pivovaru vedeli. „Boli sme traja, čo sme to museli udržať v tajnosti a nepovedať nikomu,“ hovorí ešte aj dnes so smútkom v hlase, keď spomína na najťažšie chvíle svojej kariéry. Koncom leta robili na Kurinci posedenie so zamestnancami, vtedy už vedel, že pivovar sa bude o pár dní zatvárať a nemohol to kolegom prezradiť.
Od Heinekenu dostal ponuku pokračovať. Mal byť zodpovedný za organizáciu a koordináciu rozobratia všetkých zariadení a ich presun do iných závodov. Dostal však ponuku z iného sektora, ktorú využil.
Alexander Cetner si myslí, že dnes už by asi všetko bolo trochu inak. Zákazníci už prekukli marketing spoločností a najmä negatívnu reklamu. Hlavne verí, že samotní krčmári by sa rozhodli pri výbere inak. Je vidieť, že zákazníci niektoré lokálne značky podržali. Steiger, či Urpiner fungujú naďalej. Podľa bývalého marketingového manažéra je práve diverzifikácia dobrá. Čím je pestrejšia ponuka, tým lepšie pre konečného zákazníka. „Človek potrebuje mať možnosť výberu, či už je to pivo, víno, alebo jedlo. Ponuka by mala byť široká, aby si každý našiel to svoje,“ uzavrel.
Pivo Gemer sa od roku 2018 tiež vrátilo do výčapu a neskôr na pulty predajní. Pivovar bol zatvorený v roku 2006.
Zdroj: vorbaze.sk, foto: archív Štefan Hanzel
