Pokračujeme v našej sérii zaujímavostí, pozoruhodností či krás našich regiónov. Teraz sme si zobrali „na mušku“ obec Hrušovo, Alúvium Blhu a obec Potok.
Cestou z Rimavskej Soboty do Hrušova prechádzame malebnou krajinou. Ako formu dopravy sme si zvolili bicykle. Pri príchode nás vítajú zástupcovia živočíšnej ríše v podobe domácich zvierat, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života v tejto oblasti.
Obec Hrušovo, ako aj jej kataster, je súčasťou Drienčanskeho krasu, v ktorom môžete nájsť mnoho malých jaskýň. Na severnej strane katastra je však to najkrajšie, čo na začiatku júna môžete vidieť. Je to Alúvium Blhu, v ktorom sa nachádzajú chránené rastliny hlavne vzácny druh papradia – perovník páví.
Poďme však pekne poporiadku . O obci Hrušovo je prvá zmienka z roku 1297 ako Huruswa, súčasný názov sa používa od roku 1927. Súčasťou obce sú aj Ostrany a Striežovce. Chotár obce je v nadmorskej výške 246 metrov. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Blhu. Chotár po oboch stranách Blhu rázu vrchoviny, na severovýchode terasovej plošiny, tvoria prevažne vápence. Okolie obce je odlesnené, v juhovýchodnej a západnej časti sa nachádza dubový les.
Obyvatelia sa zaoberali pálením vápna, tkaním a v 19.storočí aj podomovým obchodom, domácimi remeslami a skromným poľnohospodárstvom. V roku 1828 mala obec 77 domov s 622 obyvateľmi (podľa údaja z roku 2012 ich bolo 199).
V obci sa nachádza neskorobaroková zvonica z polovice 18.storočia, evanjelický klasicistický kostol z roku 1786, prestavaný v roku 1904. Obec je napríklad rodiskom maliara Eduarda Putru.
Alúvium Blhu (2,79 ha)
Aluviálna niva horného úseku riečky Blh, porastená jelšinami, s krovitým podrastom vŕb, svibu krvavého, lisky obyčajnej, jaseňa štíhleho a bazy. Najvýznamnejším a najpočetnejším rastlinným druhom je tu chránená papraď – perovník pštrosí. Jej zastúpenie tvorí až 90 percent bylinného podrastu. Má priemernú výšku 1,4 metra. Lokalita je významná aj tým ,že predstavuje okrajovú polohu výskytu perovníka vysunutú na juh, do okrajov panónskej fytogeografickej polohy.
Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1991 (4. stupeň ochrany)
V obci Potok
A poslednou zastávkou na našej ceste je obec Potok. Žije v nej odhadom už len 49 obyvateľov (údaj z roku 2011), no prvá zmienka o obci pochádza už z roku 1323 ako Dobrapataka. Jej súčasný názov Potok je z roku 1773, maďarsky Dobrapatak. Ľudia sa tu v minulosti zaoberali chovom oviec, výrobou dreveného riadu, voštinárstvom, podomáckym obchodom, furmančením a chodili aj na sezónne práce. Obyvatelia podporovali partizánske skupiny v okolitých horách. V rokoch 1828 – 1837 mala obec 52 domov a 423 obyvateľov.
V obci sa nachádzajú pamätihodnosti ako evanjelický klasicistický kostol z roku 1791 a neogotická zvonica z konca 19. storočia. Obec je aj rodiskom Jozefa Škultétyho (1853 –1948), literárneho pracovníka, redaktora.
Odporúčame navštíviť túto lokalitu a s pokorou hľadieť na prírodu a dedinky usadené medzi kopcami. Použitie bicykla je ideálnou formou, nakoľko medzi obcami cez Alúvium vedie úzka zrekonštruovaná asfaltová cesta, neprístupná pre automobily.
Je nám však ľúto, že tieto obce pomaly vymierajú. Chýba v nich napríklad obchod, alebo miesto na malé občerstvenie. Namieste je otázka, hlavne v aktuálnej pandemickej dobe, o zriadení tzv. „dotovaných“ potravín v niektorých obciach.
Zdroj: vobraze.sk, e-obce Slovensko, Mikroregión Teplý Vrch – združenie obcí
