Zdravotná sestra Kristína Sabacká žije v Lučenci, no pochádza z malej obce Kružno. Začínala v neďalekej rimavskosobotskej nemocnici. Neoceniteľné skúsenosti v zdravotníctve však neskôr zbierala v Bratislave, kde pôsobila deväť rokov ako sestrička na Kramároch. Namierené mala aj Prahy, no jej „putovanie za skúsenosťami“ zatiaľ vymenila za rodičovské povinnosti. Ako uviedla pre vobraze.sk, vrátila sa do rodného kraja a už druhý rok pracuje v krajskej ambulancii v Haliči u všeobecnej lekárky pre dospelých Vladimíry Lang.
Kristína Sabacká pôvodne túžila študovať pedagogiku. Po smrti starého otca sa však rozhodla, že užitočnejšia bude ako zdravotná sestra. „Myslím, že som sa rozhodla správne. Chcela som zmenu. Celý život som sa snažila inšpirovať tým, ako funguje zdravotníctvo v zahraničí,“ hovorí Sabacká. Po vysokej škole ešte zvažovala, že si rozšíri vzdelanie o pedagogiku, napokon to zavrhla. Podľa nej si spoločnosť učiteľov váži ešte menej ako zdravotníkov. Práve chýbajúci rešpekt ju najviac mrzí. Pacienti si podľa nej často neuvedomujú, aké náročné je toto povolanie a sestry sa neraz nedočkajú uznania ani od lekárov či manažmentu nemocníc.
„Ako zdravotná sestra pracujem už od skončenia Strednej zdravotníckej školy v Lučenci. Po škole som šla na interné oddelenie do Rimavskej Soboty. Keď ma prijali na vysokú školu, v nemocnici som pracovala len medzi semestrami,“ opisuje svoje začiatky sympatická sestrička. V nemocnici pôsobila na oddelení pre dlhodobo chorých a neskôr na psychiatrii. „Bola som tam pár mesiacov a bolo tam celkom rušno,“ spomína.
Na Kramároch pracovala na neurológii, prevažne na JIS-ke. Pôvodne malo ísť o dočasné zastupovanie, ktoré sa predĺžilo na osem rokov. „Keď som začínala, bolo to super, najmä vďaka kolektívu. No postupom času, ako sa menili kompetencie, sa situácia zhoršovala. Som rada, že som po čase odišla. Ale veľa som sa tam naučila, najmä na JIS-ke,“ prezrádza skúsená sestra. Na chodbách nemocnice stretávala známe osobnosti. V pamäti jej utkveli napríklad Dara Rolins či bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Skúsenosti z Kramárov považuje za veľmi cenné, hlavne kvôli praktickým zručnostiam. Myslí si, že na školách chýba väčší kontakt s realitou. V zdravotníctve pôsobí aj jej brat, ktorý po štúdiu na strednej škole pracoval na traumatológii na Kramároch, vyskúšal si aj neurochirurgiu a momentálne pracuje ako „zdravotný brat“ na onkológii.
Kristína Sabacká svoje povolanie miluje, no myslí si, že slovenské zdravotníctvo by malo viac kopírovať trendy zo zahraničia. Už návšteva pražskej nemocnice na ňu pôsobila ako vstup do iného sveta. „Nielen čo sa týka materiálneho vybavenia, ale aj personálneho zabezpečenia,“ hovorí a dodáva, že za vážny problém považuje aj správanie niektorých pacientov, ktorí si diagnózy stanovujú podľa internetu a odmietajú medicínske fakty.
Praha nebola náhodná voľba. Kristína mala možnosť nastúpiť do vojenskej nemocnice v hlavnom meste Česka. „V Prahe som bola aj na pohovore, už bolo všetko dohodnuté. Dala som výpoveď na Kramároch. Ale človek mieni, Pán Boh mení. Chcela som si dopriať chvíľu oddychu pred nástupom a otehotnela som,“ spomína dnes šťastná mama päťročného synčeka.
Po materskej sa Kristína vrátila do Lučenca a pred dvomi rokmi začala pracovať v ambulancii v Haliči. Pri hľadaní práce natrafila aj na inzerát na sestru na kardiológii vo Veľkom Krtíši a zvažovala aj ponuku na neurológii v Banskej Bystrici. „Partner ma presviedčal, aby sme skúsili Prahu, ale kvôli synovi si neviem predstaviť odísť,“ vysvetľuje Sabacká. Mikroregión Novohradské podzámčie má spádovú oblasť asi osemtisíc obyvateľov. Halič si pochvaľuje ako krásnu obec s veľkým potenciálom a váži si aj snahu starostu obec rozvíjať.
Rodnú obec Kružno navštevuje pravidelne. „Raz do mesiaca sa snažím ísť na Kružno, hlavne kvôli synovi. Veľmi rád tam trávi čas. Je to pánu Bohu za chrbtom, ale je tam pokoj. To mi v Bratislave chýbalo,“ opisuje. Práve nedostatok spojov počas detstva jej obmedzoval možnosti mimoškolských aktivít, no absolvovala aspoň prvý stupeň ZUŠ v Rimavskej Sobote. Dnes sa výtvarnej výchove venuje už len so synom. „Maľujem a kreslím predovšetkým kvôli nemu. Umelecké gény zrejme podedil po starom otcovi,“ doplnila s úsmevom Sabacká. Má blízko aj k prírode. „Snažíme sa syna viesť hlavne k turistike. To baví aj nás. Minulý rok zvládol Zádielsku dolinu, mal vtedy štyri roky,“ poznamenala zdravotná sestra, ktorá s rodinou rada kempuje, najradšej v okolí Mladej Boleslavi. Tá jej prirástla k srdcu.
V Haliči ordinuje nová lekárka pre dospelých
