Snímky Mariána Kurica z obce Cinobaňa (okres Poltár) ocenila už nejedna zahraničná odborná porota. Krajinkárske zábery zaujali už aj na najväčšej fotosúťaži na svete CEWE Photo Award 2023. Spomedzi viac než pol milióna fotografií sa Mariánova fotografia umiestnila v prvej desiatke. Ide o fotku sopečnej erupcie na Islande pod názvom Doom. S fotografiou žne ďalšie úspechy a v súťaži Xposure International Photography Festival získal prvenstvo v kategórii „Night“.
Z oceňovania sa vrátil pred pár dňami, konalo sa v Dubaji. „Bol som prvýkrát v takom arabskom svete a bolo to pompézne, ako to len oni vedia urobiť,“ priblížil pre vobraze.sk Marián Kuric ( 44 ). Ako doplnil, je na túto fotku právom hrdý a stále ju považuje za svoj najväčší úspech. „O kvalitách fotky som úprimne vedel, ale, samozrejme, keď to hodnotí niekto odborne, tak to vždy veľmi poteší,“ povedal s tým, že pre fotku bolo treba aj niečo podstúpiť.
Podľa jeho slov je za každou fotografiou nejaký príbeh a práve táto vznikla v období, keď vo svete zúril koronavírus. Prezradil, že vycestovanie mu stálo aj za tých päť dní v karanténe osamote. Navyše, jej jedinečnosť spočíva aj v načasovaní. „Dnes je už krajina na tomto mieste úplne zmenená, dva týždne po tom, ako fotografia vznikla, toto miesto zaliala láva a dnes je už prístup ku nej obmedzený,“ podotkol. Ani fotografovanie v aktuálnych podmienkach nebolo jednoduché, prudký vietor a nevyspytateľne sa pohybujúce plyny predstavovali nemalé riziko.
K fotografovaniu Marián Kuric, rodák z Cinobane, nemal vždy blízky vzťah. Spomína, ako jeho otec kedysi vyvolával svoje fotografie z “časostroja“ doma, v kuchyni, no tie mali skôr spomienkovú hodnotu. Fotografovanie ho ešte neovplyvnilo ani pri výbere povolania, po skončení Strednej priemyselnej školy pracoval vo výrobe s plastovými oknami. Voľný čas trávil v prírode, na prechádzkach po horách. Tu sa zrodili jeho landscape ( krajinárska fotografia ) začiatky.
„Keď ma niekto oslovil, aby som ho odfotil pri nejakej pamiatke, tak som si pomyslel, že to si natrafil asi na toho najhoršieho,“ priblížil s úsmevom Marián Kuric.
Postupne študoval technické parametre a základné veličiny ISO, clona, čas. Viac – menej už len pre utvrdenie absolvoval aj dva kurzy fotenia a po roku si kúpil svoj prvý fotoaparát Nikon D90. Potom to už bolo o zbieraní skúseností. Svoje fotografie posielal aj do rôznych súťaží. Spomenul, že na východe Slovenska vyhral v krajskej súťaži “Choď a foť“ niekoľkokrát prvé miesto, tak ho pozvali a dva roky tam pôsobil ako porotca. Z tých zahraničných súťaží podľa neho zúčastnil PX3 Paris, Tokyo International Foto Awards, Moscow, Budapest či Epson International Foto Awards.
Okrem pre neho srdcového Islandu, ktorý navštívil viackrát, fotografoval Dolomity v Taliansku, Lofoty v Nórsku, Pyreneje, Švajčiarsko, Baltské more, Poľsko a ako vzor svojej tvorby uviedol krajinárskeho fotografa Taliana Enrica Fossatiho. Zo svojich cestovateľských a fotografických snov Marián spomína Grónsko, Nový Zéland, Patagóniu, ale aj africkú Namíbiu.
Všetky svoje fotografické sny si plní aj vďaka svojej rodine, ktorá ho podporuje. Najviac je to podľa neho manželka Janka, ktorá mu v začiatkoch kúpila jeden z jeho vysnených objektívov. Ako mladá rodina žijúca v dedine na strednom Slovensku nemali financií nazvyš a podľa jeho slov si vtedy si uvedomil, že dá do fotografovania všetko.
Spolu s manželkou vychovávajú desaťročného syna, ktorý sa venuje hokeju. Pravidelne trénuje v Lučenci, ale z času na čas hrajú aj zápas v Rimavskej Sobote. Mimochodom, Marián sa v mladosti tiež venoval športom, rekreačne tenisu a tiež hokeju. „Keďže mám zo všetkých tém okrem landscape fotografovania najbližšie k športom, láka ma zachytávať športy a wildlife. Ale to musí počkať, kým malý odrastie. Odísť na niekoľko dní do hôr by teraz nešlo, prezradil plány do budúcna.
Momentálne podľa jeho slov odovzdáva svoje know – how ďalším fotografom v podobe fotoworkshopov a fotoexpedícií, ktoré na Slovensku organizuje v Ždiari a potom rôzne v zahraničí. Je členom Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky, členom Európskej federácie fotografov, úzko spolupracuje so značkami VFFOTO, Nikon, Benro a Vallerret.
Na otázku, na čo sa zamerať pri krajinárskej fotografii, odvetil, že landscape fotografia by mala mať jedným slovom atmosféru. „Či je ostrá, alebo neostrá, aké má farby, to je už na ďalší rozbor, ale atmosféru by mala mať vždy. Viacero začínajúcich fotografov sa zameriava na techniku, ale ja by som poradil sústrediť sa na správne videnie,“ vysvetlil.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Kurica
