Anna Černáková z Hnúšte pôsobí na poste riaditeľky Základnej umeleckej školy Jána Valacha už druhé funkčné obdobie. Venuje sa maľbe, ktorú nielen vyučuje, ale je i autorkou ilustrácií v detských knižkách. „Maľujem preto, že potrebujem svoj život a zážitky prerozprávať,“ priblížila pre vobraze.sk Anna Černáková. Jej obrázky sú v knižkách pod názvom Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti, ku ktorým ilustrovala aj omaľovánky a pexesá.
„K veciam sa dostávam náhodou. Aj toto sa udialo cez internet. Takto sa ku mne dostali dámy z projektu Čo dokáže mama. Bola som na materskej a páčila sa im moja tvorba pre mojich synov. Poslali mi básničku z prvej knižky, urobila som k nej ilustráciu a uspela som v rámci výberového konania, kde oslovili aj iných autorov,“ prezradila maliarka, ktorú potešil edukatívny zámer knižiek.
Autorky jej následne poslali krátke básničky o zelenine i ovocí a spoločne hľadali obrázky, ktoré by spĺňali ich predstavy. Ilustrovala aj tretiu knihu, ktorá by mala učiť deti hospodáriť s peniazmi, ale tá zatiaľ na vydanie čaká. „Čo sa týka ilustrácií, rada by som urobila knihu nie na základe textu, ale obrátene. Aby niekto na základe mojich obrázkov napísal rozprávky,“ odhalila jeden zo svojich plánov do budúcna.
Talent táto Hnúšťanka zrejme zdedila po rodičoch. Otec bol z muzikantskej rodiny a mama, hoci pracovala ako zubná laborantka, bola podľa Černákovej veľmi zručná, rovnako ako obe staré mamy. „Som toho názoru, že každý má v sebe svojím spôsobom určitú mieru talentu. Niekto to vie viac rozvinúť, niekto menej,“ hovorí autorka niekoľkých malieb v škôlkach v Hnúšti, ktoré pred pár rokmi navštevovali jej synovia. Nevylúčila, že niektoré ešte stále ostali.
V ZUŠ-ke sa podľa jej slov občas cíti ako inventár, keďže s krátkou prestávkou je jej súčasťou už od svojich šiestich rokov. Vyskúšala si úlohu žiačky, neskôr učiteľky, riaditeľky a už pár rokov opäť aj žiačky. „Hrám na husliach. Chodila som dvanásť rokov do ZUŠ-ky a nedávno som sa prihlásila na štúdium pre dospelých. Tento rok končím,“ priblížila mama dvoch synov, ktorých práve takto chcela motivovať a ísť príkladom.
V umeleckej škole súčasne pôsobí aj ako učiteľka. Mrzí ju, že popri ostatných povinnostiach nestíha odučiť viac hodín. Dodala, že sa o to viac teší na čas strávený so žiakmi. „To nie je o tom naučiť ich len niečo odkresliť, ale aj nájsť ešte niečo v tom. Naučiť ich, aby sa nebáli dávať tam niečo zo seba a pozerať sa na svet z iného uhla pohľadu,“ hovorí Anna Černáková, ktorá sa pri vyučovaní snaží nezasahovať príliš. Podľa nej to môže brzdiť detskú kreativitu a predstavivosť. Preto si myslí, že je najlepšie začať s výtvarným umením čo najskôr. Ideálne v škôlke. „Deti sú v tom veku ešte vnímavé a spontánne. S pubertou sa už začína vytrácať prirodzenosť a majú tendenciu snažiť sa podobať na kohokoľvek iného, okrem seba,“ priblížila absolventka Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela.
Magisterský titul Černáková získala z kombinácie výtvarná výchova a filozofia, ktorá je podľa nej veľkým prínosom pre pedagóga. Ako prezradila, k filozofii sa dostala náhodou. „Neviem či to bol osud, alebo náhoda, ale chcela som niečo s hudobnou, alebo výtvarnou. A v mojom ročníku sa otvárala len výtvarná výchova. Ako druhý predmet som si mohla vybrať medzi filozofiou a ruštinou,“ doplnila skúsená pedagogička, ktorá po štátniciach jeden rok pôsobila v Púchove na odbore módny návrhár. A hoci jej módne návrhárstvo nebolo blízke, považuje to za dobrú skúsenosť. V roku 2003 sa vrátila do rodného mesta, a začala učiť hneď na dvoch školách. Pôsobila ako učiteľka v Základnej škole Janka Francisciho Rimavského a v Základnej umeleckej škole Jána Valacha.
Aj vo voľnom čase uprednostňuje tvorivé aktivity. „Mám taký pocit, že od narodenia som niečo vyrábala, tvorila, kreslila. Aj teraz ma bavia rôzne ručné práce. Či už štrikovanie, háčkovanie, ale najviac upokojujúce je pre mňa plstenie,“ hovorí Černáková, ktorej relax poskytuje aj jej vlastná záhradu. Prezradila tiež, že popri povinnostiach jej veľa času neostáva, ani na záhradu, ani na tvorenie. Ale bola by rada, ak by rovnakú trpezlivosť, akú má pri tvorení a ručných prácach, mala aj v niektorých bežných ľudských situáciách.
Rodená Hnúšťanka mala na začiatku roka výstavu obrazov v miestnej knižnici. „Prvú výstavu som tu mala pred desiatimi rokmi. Na to sme prišli, keď sme inštalovali tú terajšiu. Aj som na to zabudla,“ priznala. V minulosti sa venovala aj maľbe na keramiku, či textil. Dnes už preferuje plátno a z časových dôvodov sa k maľbe na iné materiály vracia, len ak chce niekoho potešiť skutočne osobným darom. „Momentálne mi najviac vyhovuje maľba akrylovými farbami. Ide mi to bez rozmýšľania, len odovzdám myšlienku na plátno,“ uzavrela.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Černákovej
