Vybrala si všeobecné lekárstvo aj Gemer. Lekárka Győrfiová z Tornale pôsobí v R. Sobote

Všeobecná lekárka pre dospelých Zuzana Győrfiová z Tornale patrí k mladšej generácii lekárov, ktorí si vedome vybrali prácu v regióne, kde má dostupná zdravotná starostlivosť stále veľký význam. Na svojej práci si najviac váži rozmanitosť, osobný kontakt s pacientmi a zmysel, ktorý cíti vždy, keď sa niekto do ambulancie vráti s jednoduchou vetou – že mu je už lepšie. “Vtedy si poviem, že to má zmysel,” povedala pre vobraze.sk Zuzana Győrfiová (34), ktorá dochádza do ambulancie zdravotného strediska na Dobšinshého ulici v Rimavskej Sobote takmer denne. Jeden deň v týždni ordinuje aj v obci Bátka, kde ide najmä o pomoc ľuďom, ktorí by si cestovanie za lekárom nemohli dovoliť. Ako ďalej uviedla, na svojej práci si najviac váži jej rozmanitosť a kontakt s ľuďmi. „Každý pacient je iný a každý deň je iný. Nie je to rutina,“ hovorí. Najväčšou odmenou je pre ňu spätná väzba od pacientov. 

Prvé predstavy o práci v zdravotníctve Győrfiová získala aj vďaka rodine. V lekárskom povolaní pôsobí jej otcova sesternica, ktorá pracuje ako všeobecná lekárka. „Aj to mi pomohlo predstaviť si, ako táto práca vyzerá v realite,“ hovorí Zuzana, ktorá pochádza z okresu Bardejov. Práve postredie dediny, blízkosť prírody a silné komunitné vzťahy výrazne ovplyvnili jej hodnoty aj budúce smerovanie. „Na detstvo spomínam veľmi pekne. Veľa času sme trávili vonku. Ľudia sa navzájom poznali a pomáhali si.“ 

O budúcom povolaní mala jasno už od mala. Najskôr sa videla ako zdravotná sestra, neskôr ako lekárka. „Už od detstva som cítila, že chcem robiť v zdravotníctve. Nikdy som vážne neuvažovala o inom povolaní,“ priblížila absolventka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde promovala v roku 2016.

Počas štúdia získavala skúsenosti na viacerých oddeleniach v Košiciach. Medicínu vnímala ako náročnú, no zároveň ako cieľ, ktorý si vedome zvolila. „Vedela som, že keď sa pre niečo rozhodnem, tak si za tým pôjdem, aj keď mi veľa ľudí hovorilo, že to bude veľmi ťažké,“ spomína Győrfiová.

Do Tornale Zuzana prišla po svadbe. „Presťahovala som sa sem z východu Slovenska, pretože som sa tu vydala. Chceli sme byť spolu na jednom mieste a začať tu spoločný život. Keďže manžel má v Tornali svoju advokátsku kanceláriu, bolo praktickejšie, aby som sa presťahovala ja k nemu,“ vysvetľuje.

Za jednu z najväčších výziev štúdia Győrfiová považuje tempo a množstvo informácií, ale aj zodpovednosť, ktorú musí lekár niesť. Za kľúčovú označuje najmä prax a kontakt s pacientom, ktoré jej pomohli lepšie pochopiť realitu lekárskeho povolania.

Otázka špecializácie sa u Zuzany vyvíjala postupne. Najskôr uvažovala o pediatrii, neskôr ju zaujala psychiatria. Zlom nastal počas praxe u všeobecnej lekárky, ktorú absolvovala vo štvrtom ročníku štúdia. „Vtedy som si uvedomila, že všeobecné lekárstvo mi sedí najviac. Je rozmanité, človek vidí široké spektrum problémov a má celkový obraz o pacientovi,“ vysvetľuje lekárka pre ktorú je Rimavská Sobota jej prvým stabilným pôsobiskom.

Zuzana v praxi zažíva aj úsmevné situácie, najmä v jazykovo pestrých regiónoch. „V regióne, kde pracujem, sa stretáva viac jazykov a niekedy vzniknú vtipné nedorozumenia. Našťastie mi veľmi pomáhajú moje zdravotné sestričky,“ opisuje.

Popri práci zohráva v Zuzaninom živote dôležitú úlohu rodina. Voľný čas dnes trávi najmä so svojím 15-mesačným synom. „Prechádzky v prírode sa momentálne zmenili skôr na prechádzky s kočíkom po parku,“ hovorí.

Popri rodinnom živote si rada nájde čas aj na knihy. „Najbližšie sú mi žánre sci-fi a fantasy. Mám rada príbehy, ktoré rozvíjajú predstavivosť, ponúkajú nové svety a prinášajú trochu úniku z každodennej reality,“ vysvetľuje Győrfiová. Zároveň sa rada vracia aj ku klasickej literatúre, ktorú vníma ako nadčasovú.

Aj v náročnom povolaní myslí na psychickú rovnováhu. „Snažím sa nebrať si prácu domov v hlave, čo je pre lekára síce veľmi ťažké, ale veľmi dôležité. Najlepšie mi pomáha čas s blízkymi a oddych mimo ambulancie. Bez psychohygieny sa táto práca dlhodobo robiť nedá,“ uzatvára.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: archív Zuzana Győrfiová