Veronika Štrbová z Dražíc chodí už tri roky vo voľnom čase spestrovať dlhé dni pacientom v rimavskosobotskej nemocnici. Nedávno bola nominovaná na ocenenie Srdce na dlani v kategórii Dobrovoľníctvo v sociálnej a zdravotnej oblasti pre Banskobystrický kraj. Okrem dobrovoľníctva v nemocnici podporuje aj útulky a keď má možnosť, navštevuje seniorov vo Fiľakove. Ako ďalej v rozhovore pre vobraze.sk vysvetlila, snaží sa byť takým človekom, akého by ona sama rada stretla.
K projektu Krajší deň sa dostala náhodou. Jej zdravotne znevýhodnená dcéra začala navštevovať špeciálnu základnú školu na Bottovej ulici v R. Sobote. V škole je tri hodiny, dlhšie ostať nedokáže. Aktívna mamička sa začala podľa jej slov cítiť počas čakania neužitočná a preto sa rozhodla, že sa pokúsi nájsť dobrovoľnícku aktivitu. „Na internete som si našla projekt Krajší deň v nemocnici v Rimavskej Sobote, tak som ich oslovila,“ hovorí o svojom prvom kontakte s projektom Veronika. V nemocnici dobrovoľníči už tretí rok. Naposledy vyrábali na onkológii spolu s pacientmi dečky, ktoré odovzdali predčasniatkam na neonatológii pri príležitosti Dňa predčasne narodených detí.
V nemocnici navštevuje nielen detských, ale i dospelých pacientov. Záleží od aktuálnej situácie. Pár dní v týždni trávi čas tým, že pacientom číta, tvorí s nimi, hrá spoločenské hry, rozpráva sa s nimi. „Nebavíme sa o chorobe, hovoríme o bežných veciach, o živote. Hovoria o rodine, alebo spomínajú,“ vysvetľuje Veronika, ako je možné udržať si pozitívnu myseľ v prostredí plnom chorých ľudí. Ako dodáva, treba sa naučiť odosobniť hlavne na oddelení s chorými deťmi. „Ja sama mám postihnuté dieťa. Oni sú tam inak choré, poležia si, vyliečia sa,“ poznamenala.
Keď koordinátorka projektu Krajší deň oznámila Veronike, že ju nominovali na Dobré srdce, tak tomu vôbec nerozumela. „Chodím sem preto, lebo chcem, nie preto, že musím. Tak som bola šokovaná a príjemne prekvapená najprv,“ povedala a dodala, že nemá pocit, že robí niečo výnimočné. Podľa jej slov len vypĺňa čas, kým čaká na dcéru.
Vo voľnom čase vyrába šikovná rodáčka z Fiľakova háčkované hračky. Vyrába hlavne také kúsky, ktoré sa nedajú bežne kúpiť. Aj túto svoju záľubu však využíva na pomoc druhým. Nedávno venovala svoje výrobky útulku Šťastné Labky Fiľakovo, aby ich mohli predať počas dňa otvorených dverí. Do nemocnice podarovala sovičky pre predčasne narodené detičky a pravidelne vyrába darčeky do tomboly pre dôchodcov vo Fiľakove.
Ako každý rok, aj teraz sa chystá na otvorenie adventu. „Chodím tam pomáhať, a keď sa dá, vytancovať deduškov,“ povedala Štrbová s úsmevom. Do tomboly im tento rok pripravuje škriatka.
V apríli prišla o milovanú starú mamu. „Veľa pre mňa znamenala,“ hovorí Štrbová, ktorej sa často pripomínajú historky starej mamy. Teraz si preto rada vypočuje spomienky iných seniorov. „Na onkológii sú väčšinou staršie panie, ktoré majú veľa zaujímavých príbehov z minulosti,“ spomína Veronika na pani, ktorá prežila druhú svetovú vojnu.
Odreagovať sa Veronike Štrbovej darí aj vďaka nápomocnej svokre, na ktorú sa môže podľa jej slov stopercentne spoľahnúť. Manžel Július hrá v kapele Rova rock. „Minulý rok sme si veľmi užívali. Aj so staršou dcérou sme mohli vypnúť, zabaviť sa. Mali veľa koncertov,“ spomenula Štrbová, ktorá by všetkým rada odkázala, aby sa nebáli pomáhať. Pripomenula, že nikto nevie, kedy sa ocitne v nemocnici. „Čas v nemocnici plynie inak, vtedy je dobré, keď príde dobrovoľník. Tí ľudia potrebujú pomoc. Stačí prečítať knihu, porozprávať sa,“ apeluje na ľudí, ktorí uvažujú nad dobrovoľníctvom. „Miesta je stále dosť, dobrovoľníkov je stále málo,“ zdôraznila Štrbová. Ako dobrovoľníčka chodila aj na Fiľakovský cross a dostala možnosť vyskúšať si aj prácu s mikrofónom v regionálnej televízii TV LocAll. „Keďže rýchlo rozprávam, tak na reportáž to nebolo,“ podotkla s úsmevom.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Veronika Štrbová
