Partia dobrodruhov sa v R. Sobote stretla po 40 rokoch od expedície do Transylvánie

Spájajú ich spoločné spomienky na objavovanie nepoznaného. Ako partia tridsiatnikov sa vydali na Balkán. V Rumunsku prešli bez mapy cestou aj necestou niekoľko pohorí. Svoje zážitky si pripomenuli stretnutím po štyridsiatich rokoch v Rimavskej Sobote, v mestskej časti Vyšná Pokoradz. Ako pre vobraze.sk priblížil Zoltán Borbáš (79), stretli sa u priateľa Júliusa Kováča, ktorý sa tiež zúčastnil na septembrovej expedícii v roku 1983. Hlavným ťahúňom expedície bol Ján Alberty, ktorý na seba naviazal vtedajších členov TJ Slovan – Štefana Štefáneka, Jána Nosáľa, Pavla Hrončiaka, Ondreja Mišove (už nie je medzi nami) či Dušana Forgáča, ktorý žije v USA.

Málo prebádanú oblasť v rumunských horách brali ako výzvu. Zahraničná expedícia vysokohorských turistov z Rimavskej Soboty a Detvy trvala tri týždne na osemmiestnom vozidle Garante – dizel. Celkom prešli šiestimi pohoriami, a najazdili 2 600 kilometrov a pešo prešli okolo 150 kilometrov. Celú akciu aj s dopravou naplánoval cestovateľ Ján Alberty. Ten je zberateľom veteránov a aktívne sa zúčastňuje na stretnutiach. Ako cestovateľ sa už pred touto expedíciou pokúšal na motocykli výjsť Elbrus na Kaukaze. Vo Švajčiarsku chcel zdolať Matterhorn. Ako pre vobraze.sk priblížil Zoltán Borbáš, vždy chceli posúvať svoje hranice neprebádaného. Expedícia takéhoto druhu sa vtedy z okresu Rimavská Sobota konala po prvýkrát, ako aj zrejme v celej vtedajšej Československej socialistickej republike.

Krátke video zo stretnutia po 40. rokoch. Zdroj: Ján Alberty

Prvé aklimatizačné túry sa konali v pohoriach-Rodna a Caliman s výškou 2 303 m n. m. a 2 104. m n. m. Po presune autom blízko Brašova a Sinaia ich čakal výstup v pohorí Bucegi na 2 506 metrov vysoký Omul. V blízkosti horského hotela Babele obdivovali prírodný výtvor – skalné vežičky SFINXUL. V pohoriach Izeer Papusa – a Piatra Craului vystúpili do výšok 2 469 m n. m.

„Cesty v Rumunsku ešte boli na viacerých miestach len spevnené, ale dalo sa prejsť. Spávali sme v aute a mali sme dvoch vodičov, ktorí nám robili zásobovanie a obchádzali miesto autom a čakali nás,“ hovorí Borbáš, ktorý pomáhal s prípravou a zabezpečoval aj fotenie. Turistike sa venuje aj v súčasnosti a je aktívnym členom KST Rimavská Sobota.

Z trás majú mnoho zážitkov. Podľa Borbáša im išlo aj o život, keď sa dostali ku stádu oviec a napadli ich veľké psy. „Alberty sal pokyn, aby sme vyliezli na najbližšie stromy. Až keď prišli pastieri, tak odohnali psy. Stretli sme ich potom ešte raz podvečer. Pohostili sme ich cigaretami a ponúkli nám ovcu. Celý večer sme potom piekli pri hoteli na ohni, pochutnávali si na dobrej baranine a spievali,“ opísal šťastný záver dňa člen expedície.

Vážnejšie veci sa im nestali. Bojovali však so smädom i pomáhali zranenému turistovi, ktorý bol na pokraji síl. „Museli sme aj mi vtedy už vyčerpaní čím skôr zostúpiť z vrcholu Timbalul Mic. Triasol sa raz od zimnice a raz od horúčky, mal závraty. V podstate mal šťastie, že nás stretol, inak by musel prenocovať na hrebeni. Možno by v pohorí Piatra Crailui pribudol ďalší kríž, ktorých bolo vidieť na hrebeni a v roklinách až priveľa na tak malé pohorie,“ uvádza vo vtedajšej tlači. V niektorých úsekoch používali laná i reťaze, nakoľko bez horolezeckého výstroja boli neschodné. Prešli aj Drakulovou cestou. „Išli sme aj okolo Brašova, kde je historický zámok Drakulu.“

Na záver absolvovali najnavštevovanejšie pohorie Fagaras, ktoré meria 70 kilometrov. Prechod pohoria Fagaras bol najnáročnejší aj s najvyšším bodom Rumunska 2 544 m n. m. Prechod trval päť dní. V strede pohoria obdivovali Transfagaraskú magistrálu so sedlom Bile Lac.

Časť partie z roku 1983 sa po dvadsiatich rokoch do rumunských hôr vrátila a obdivovali úžasné zmeny či už vo výstavbe hotelov alebo ciest. „V Rumunsku boli už veľké zmeny. Mladí ľudia hovorili po anglicky a nebol problém s nimi komunikovať aj v tomto jazyku. Stavalo sa tam veľa hotelov, hlavne v horských lokalitách. Navyše sme vtedy navštívili aj národný park Retezat. Od jazera Bucura sme absolvovali výstup na Palegau 2 476 m n. m.,“ doplnil Borbáš, ktorý stále sníva o cestovaní. Niekedy aj bicykluje a organizuje výlety. „Želám všetkým priateľom ešte veľa turistických zážitkov doma, ako aj v zahraničí. Horám zdar a turistike zvlášť,“ vyslovil.

Zdroj: vobraze.sk, Zoltán Borbáš, Foto: archív členov expedície