Malá obec Martinová v okrese Rimavská Sobota sa v uplynulých rokoch dostala z najhoršieho finančného zadlženia či exekúcií. V súčasnosti je bez väčších záväzkov a v obci vymenili verejné osvetlenie i urobili bezdrôtový rozhlas. Ako pre vobraze.sk ďalej starosta Eugen Radič povedal, majú ešte nejaké splátky, týkajú sa však projektových vecí, ktoré využívajú často, lebo z vlastného rozpočtu by veľa vecí nevedeli financovať. Momentálne podľa neho čakajú na verejné obstarávanie k schválenému projektu Wifi pre Teba a dúfajú, že sa ho podarí zrealizovať do začiatku decembra.
Podľa starostu sa posledné roky podarilo obnoviť kultúrne podujatia v obci, a to však vďaka zdrojom získaným cez občianske združenie. Finančnú kondíciu obce považuje za stabilizovanú, no kvôli kráteniu financií je v otázke budúcnosti radšej zdržanlivý. „Nerád by som sa dostal tam, kde sme boli predtým, keď sme nemali ani na elektrinu a po audite som svoje volebné obdobie začínal úradovaním z domu,“ hovorí Radič, ktorý je vo funkcii štvrté volebné obdobie. Zhruba po desiatom roku sa dostali z najhoršieho a podarilo sa im vymeniť okná i dvere na kultúrnom dome a začať úradovať tam. „Nevedeli sme to dovtedy vykúriť, zatiaľ sporíme a kúrime len tam, kde treba,“ dodal starosta, ktorý niekoľko rokov nepoberal plat a v súčasnosti už pracuje ako starosta na polovičný úväzok.
Obec po nástupe Eugena Radiča mala dlžoby okolo stotisíc eur, čo predstavuje zhruba dvojročný rozpočet. „Zdedil som to po prevzatí obce. Zistili sme to až po audite, ktorý som dal spraviť. Podarilo sa nám ale z najhoršieho dostať. K tomu je však potrebná aj pomoc všetkých úradov, lebo dnes bez dobrého úmyslu ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe, by sme to nedali. Keď aj vo firme na vývoz komunálneho odpadu videli, že sa snažím, tak boli zhovievavejší a prístup bol od nich ľudský,“ zdôraznil Radič. K narastajúcim dlžobám dospeli po nevydarenom projekte spojenom s materskou školou, ktorý skončil aj na súde. „Bývalý starosta zomrel, pracovníčka úradu dostala finančnú pokutu aj podmienku, podnikateľ vyviazol bez postihu,“ spomenul Radič, ktorý v najhoršom období pracoval u výrobcu káblových zväzkov. Väčšinu vecí vybavoval počas víkendov, prípadne po nočnej zmene.
Počas svojho pôsobenia neskôr začal študovať na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety – Ústav bl. Anny Kolesárovej odbor sociálna práca. „Z obce do tejto školy iní nechodia, dokončil som si bakalársky stupeň štúdia a chcel by som si urobiť aj magisterstký titul. Tohto času som ale štúdium zatiaľ prerušil z časového i finančného dôvodu,“ povedal rómsky starosta obce s približne 220 obyvateľmi. Väčšina obyvateľov je tiež Rómov a podľa posledného sčítania sa hlási asi 80 percent k rómskej menšine hovoriacej maďarským jazykom. V obci majú približne 60 detí do 18 rokov a čo starostu teší, zvyšuje sa im aj počet stredoškolákov. „Zatiaľ sa to vyvíja z môjho pohľadu celkom dobre v porovnaní s tým, čo bolo predtým,“ hovorí Radič, ktorý však problém vidí skôr v možnostiach bývania.
Ako veľkú výhodu v obci považuje terénnu sociálnu pracovníčku. V samospráve Martinovej pracuje tretím rokom. „Odbremenila ma vo veľa veciach, ktoré som dovtedy robil ja. Pomáha obyvateľom, čo sa týka finančnej gramotnosti, pomáha im s papiermi, vypísaním tlačív na úrady, žiadostí, životopisov kvôli pracovným ponukám. Už sa takto podarilo viacero ľudí zamestnať, aj Rómov. Mnohí sa aj vďaka nej zamestnali,“ hovorí Radič. Niekoľkí ľudia si našli prácu v okolí a v stavebníctve, iní nastúpili pracovať do Taurisu. „Aj keď to niekedy nie je na dlho, ale nájdu sa aj takí, čo sú zamestnaní už dva roky. Väčšina týchto ľudí v živote nepracovala a potrebuje si navyknúť na pracovný režim. Skúšajú, ľudia majú ochotu, zamestnávatelia ale zatiaľ nemajú trpezlivosť s takýmito ľuďmi. Pomaly sa to však zlepšuje,“ priblížil situáciu Eugen Radič. Sociálna pracovníčka podľa neho dohliada aj na priebeh vzdelávania, čo sa týka školskej dochádzky. „Momentálne tu nevedieme žiadneho záškoláka, v obci je pritom 80 percent Rómov,“ dodal.
Radič spomenul, že z národného projektu prechádzajú pod implementačnú agentúru. „Doteraz sme boli u splnomocnenca vlády pre rómske komunity,“ povedal a doplnil, že spadajú pod obce, ktoré sú v rómskom atlase a mali by mať výhodu, že niektoré projekty by boli financované stopercentne, teda bez spoluúčasti. „Ak by to bolo, ako to chcú, radi by sme opravili miestnu komunikáciu,“ naznačil starosta a dodal, že v obci by mali radi aj vodovod či kanalizáciu, to je však záležitosťou viacerých obcí.
Starosta Martinovej kandidoval aj v minulotýždňových parlamentných voľbách za stranu Aliancia – Szövetség, ktorá v okrese Rimavská Sobota zvíťazila, do parlamentu sa však nedostala. „S číslom 134 na kandidátnej listine som bol podporovateľom, nemal som veľké ambície. Pomáhal som skôr v kampani kolegovi, ktorý na to nahovoril,“ dodal.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt sa mohol zrealizovať vdaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín FNMK.
