Učiteľkou chcela byť od detstva. Snaží sa v každom dieťati nájsť to kladné. Sedem rokov pôsobí na Strednej odbornej škole v Tornali, no so školstvom je spätá už viac ako dvadsať rokov. Prakticky od skončenia vysokoškolského štúdia v Nitre. Anetta Szabo (44) je zástupkyňa riaditeľa a pri príležitosti Dňa učiteľov bola nedávno ocenená Banskobystrickým samosprávnym krajom. Ocenenie si prevzala v lučeneckej synagóge. V prvom momente prekvapenia ju zaliala radosť a pocit z presvedčenia, že jej škola nastúpila na správnu cestu rozvoja, na ktorom má aj ona svoj podiel. „Tu nejde len o moje ocenenie, ale myslím si, že celého kolektívu, ktorý v neľahkých podmienkach získava čoraz viac na svojej popularite,“ vyjadrila sa pre vobraze.sk Anetta Szabo.
Ako ďalej prezradila, silné stopy v nej zanechala jej bývalá učiteľka Majerčíková na ZŠ v Gemerskej Vsi, ktorá ju učila chémiu a biológiu. Nie náhodou po gymnáziu v Tornali pokračovala v tých aprobáciách aj na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po ukončení štúdia sa vrátila bývať do svojej obce Držkovce. „Učiteľské začiatky veru neboli ľahké. Na okolí som si nenašla prácu, a preto sme sa s manželom museli presťahovať do Rožňavy, kde som nastúpila na Základnú školu Zoltána Fábryho. Strávila som tam desať poučných školských rokov, ale srdce ma vždy ťahalo domov,“ spomína. Po trojročnom pôsobení na tornaľskom, dnes už neexistujúcom, gymnáziu, sa natrvalo udomácnila na Strednej odbornej škole v Tornali. Neľahkú a zodpovednú funkciu zástupkyne na nej zastáva od novembra 2016.
Učenie, práca so žiakmi, ktorí sú niekedy problémoví, spolupráca s rodičmi, ktorých niekedy nahrádzajú, dávajú zabrať. Ako Anetta Szabo hovorí, popritom sa venuje aj administratívnej činnosti v prebyrokratizovanom školskom systéme, písaniu projektov, ich vysúťaženiu, vyúčtovávaniu, ako i samotnej realizácii.
„Nie je tajomstvom, že naši žiaci sú väčšinou z marginalizovaných skupín a všeobecne známe, že ich prístup k štúdiu je trošku iný ako u majority. Aj povahovo aj s rodičovským zázemím sú odlišní, preto individuálny prístup tu musí byť na prvom mieste. Niekedy veru aj rodičov nahrádzame, ale zvládame to. Ja sa riadim svojím krédom: V každom dieťati musíš nájsť to kladné a viesť ich k rozvíjaniu toho svojho dobrého ja,“ dodáva na margo svojho pedagogického cítenia.
Netají sa s tým, že papierové záležitosti vzhľadom na ich množstvo, niekedy nestíha urobiť v škole a stane sa, že aj v domácom prostredí sa musí školským a projektovým záležitostiam venovať. Plánov a predsavzatí na modernizáciu, skultúrnenie a rozvíjanie školy majú aj v súčasnosti niekoľko. Vzhľadom na narastajúci počet žiakov, ako i tried, plánujú rozšíriť kapacitu školy. Chceli by vybudovať ďalšie tri triedy v podkroví budovy, zrekonštruovať kúrenie objektu a tiež rozšíriť i zmodernizovať telocvičňu, odborné učebne vrátane počítačového laboratória.
Matka dvoch detí ale musí obstáť aj v dedinskom domácom prostredí. Rada pracuje v záhradke, ale stále jej zostane čas aj na čítanie. Obidve veci berie ako vyplnenie voľného času a rada ich robí. Kondíciu si udržiava bicyklovaním. S rodinkou, ale hlavne s deťmi, sa vydá aj na dlhšie túry. Rada navštevuje napríklad susednú dedinu Leváre, kde sa pozrú na pozostatky niekdajších slávnych kúpeľov s liečivou vodou. Nostalgicky konštatuje, že je škoda týchto kúpeľov, ktoré už desaťročia chátrajú.
Zdroj: Laco Polgári (redakčne upravené) foto: autor a archív Anetty Szabo
