Je učiteľkou tanca na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Inšpiráciou sú pre ňu jej žiaci. Vo svojej sólo tanečnej kariére má Júlia Dobrocká ambície predstaviť sa na majstrovstvách Európy. Žiadny druh umenia jej nie je cudzí.
Vyrastala v umeleckej rodine, preto sa jej vzťah k umeniu formoval od útleho detstva. „Mamina je učiteľkou spevu a akordeónu v ZUŠ Rimavská Sobota, vedie aj detský spevácky zbor Nádej a spevácky zbor dospelých Bona fide. Od siedmich rokov som bola prihlásená na tanečný odbor v ZUŠ. Keď som mala trinásť rokov, so sestrami sme už vystupovali, spievali a tancovali na pódiu v Kultúrnom dome, na výročiach ZUŠ a v Bona fide,“ uviedla pre vobraze.sk Júlia Dobrocká (26).
Okrem iných umeleckých aktivít navštevovala hodiny akordeónu a získala ocenenia na rôznych recitačných súťažiach. „Umením som žila od detstva, či to bolo vystúpenie v tanečnom odbore, so zborom alebo rodinná oslava, stále sme si spolu so sestrami pripravili nejaký program a zabávali našich najbližších,“ priblížila Soboťanka Júlia, ktorá bola aktívna aj herecky a pôsobila v divadle Havran.
Konzervatórium bolo pre ňu najlepšie rozhodnutie
Prezradila, že štúdium tanca na konzervatóriu nebolo od začiatku jasnou voľbou. Tanec ju veľmi bavil, avšak výber strednej školy vopred neplánovala. S kamarátkou sa rozhodli len vyskúšať prijímacie skúšky na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, kde Júliu prijali. „Najprv som bola rozhodnutá, že nejdem, lebo som si nevedela ani len predstaviť, že odídem sama tak ďaleko od rodiny. Nakoniec ma rodičia a rodina presvedčili, že by bola škoda zahodiť takú príležitosť. Napokon som teda nastúpila na konzervatórium a bolo to to najlepšie rozhodnutie,“ konštatuje Júlia Dobrocká. „Štúdium na konzervatóriu je úplne iné ako na inej strednej škole, pretože v škole sme boli od 7:50 do 18:00 h, niekedy aj dlhšie. Hodiny sa nám striedali, buď sme ich mali v tanečnej sále, alebo v triede.“
Študenti tanca niekedy absolvujú za deň aj šesť hodín tanca. Hlavným odborom jej štúdia bol ľudový tanec, avšak navštevovala aj hodiny klasického, džezového, moderného či charakterového tanca.
Účinkovala v SND
Počas navštevovania tanečného odboru na Základnej umeleckej škole získala viacnásobné ocenenia v podobe prvého a druhého miesta na regionálnych, ale aj nadregionálnych súťažiach.
Za svoj najväčší doterajší úspech považuje úspešné ukončenie štúdia na konzervatóriu, no najmä vystupovanie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave so spolužiačkami počas štúdia.
Najväčšou inšpiráciou sú žiaci
Spočiatku nemala v pláne vydať sa pedagogickou cestou. Jej prvým plánom bolo pôsobenie v tanečnom súbore. Po štyroch rokoch štúdia konzervatória však dostala možnosť popri maturite absolvovať pedagogické minimum. „Bez váhania som išla do toho. Po ukončení tejto nadstavby som mohla ísť hneď učiť do ZUŠ, a keďže v Rimavskej Sobote sa malo uvoľniť miesto učiteľky tanca, tak som neváhala a vrátila som sa naspäť k rodine.“
Napriek tomu, že má mnoho tanečných vzorov v profesionálnych tanečných umelcoch, najväčším vzorom a inšpiráciou sú pre ňu práve jej žiaci, pretože sa vďaka nim dokáže posúvať vpred a každým rokom na sebe viac a viac pracovať a zlepšovať sa.
Rimavská Sobota si zaslúži umelcov
Učiteľské povolanie je pre ňu veľmi náročné, napriek tomu má jasnú odpoveď na to, prečo sa predsa len nerozhodla pre tanečný súbor alebo divadlo. „Ja chcem priniesť umenie aj do menšieho mesta, nech sa aj tu tvorí tanec. Deti sú naša budúcnosť, preto sa im treba venovať, aby rástli a spoznali, v čom je tanec výnimočný a nádherný, ako som to spoznala ja,“ objasňuje učiteľka tanca, ktorá so svojimi žiakmi obsadila druhé miesto v Bojniciach a Žiari nad Hronom. Získali aj nemenej vzácnu cenu za kostým a scénografiu.
Niekoľkokrát sa s kolegyňou Gabrielou Gazdovou a ich žiakmi zúčastnili na divadelno-tanečnom workshope vo Fiľakove. V rokoch 2017 a 2018 s kolegyňou Gazdovou robili na tomto workshope choreografky. Na tanečných workshopoch sa zúčastnili aj v Poľsku, odkiaľ načerpali mnoho nových skúseností. Na jednom z nich bola Júlia aj tanečnou lektorkou. Najsilnejším zážitkom je pre ňu vidieť svojich žiakov tancovať podľa jej vlastnej choreografie na rôznych súťažiach.
Voľný čas vypĺňa aj umením
„Samozrejme, aj keď mám voľný čas, tancujem, niekedy aj pri upratovaní,“ žartuje. Najlepším oddychom je pre ňu čas strávený s priateľom, rodinou a kamarátmi. Veľmi ju baví aj spev a dúfa, že raz sa bude môcť vrátiť aj ku spevu v zbore alebo acapelle.
Cieľom majstrovstvá tanca v Európe
Profesionálne má cieľ zotrvať pri učení a odovzdávaní svojich vlastných skúseností svojim žiakom. V budúcnosti by chcela vytvoriť vlastný tanečný súbor aj pre dospelých a chodiť s ním súťažiť. Popri učiteľskej profesii stále intenzívne pracuje aj na zdokonaľovaní svojej sólo tanečnej kariéry, v ktorej má cieľ vytýčený jasne. Je ním účasť na majstrovstvách Európy.
„Každý, koho baví tanec, môže tancovať. Treba sa rozvíjať v každom veku a ísť si za svojimi cieľmi,“ odkazuje Julka Dobrocká, pretože profesionálne robiť to, čo človeka napĺňa, je podľa jej slov to najkrajšie, čo môže pre seba každý urobiť.
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album J. Dobrockej
