V pohraničnej obci Kráľ už šestnásty rok sídli starosta a obecný úrad v impozantnom barokovom kaštieli. Keď sa sem po rekonštrukcii budovy v roku 2006 nasťahovali, ešte netušili, že prídu aj horšie časy, keď budú musieť šetriť s kúrením a so všetkými energiami. V objekte niekedy fungoval malý hostinec, usporadúvali sa tu plesy, rôzne oslavy, zábavné spoločenské podujatia. V 2007 roku pred hlavným vstupom do kaštieľa odhalili bustu svätého uhorského kráľa Ladislava – totiž podľa legendy na ruinách kaštieľa tohto kráľa postavili v osemnástom storočí terajší kaštieľ – a o desať rokov neskoršie vďaka Zväzu sväto-kráľovských obcí pribudla ďalšia busta tentokrát sv. Štefana. Skoro celé obdobie existencie samosprávneho kaštieľa je späté s menom terajšieho, staronového starostu obce Františka Béresa, ktorý v týchto dňoch začína už svoje štvrté volebné obdobie. Vo voľbách získal 250 hlasov.
Popri úspechu z volebného víťazstva novopečený starosta neskrýva svoje obavy z budúcnosti. Hlavne, keď si pomyslí na nastávajúce vykurovacie obdobie, jeho prevádzkovanie a stým súvisiace ďalšie okolnosti. „Veru, nie sme v závideniahodnej situácii. Všetko vykurovanie ide u nás na zemný plyn. Okrem obecného úradu musíme prevádzkovať aj matričný úrad. V našej budove je kuchyňa a jedáleň pre miestnu dvojjazyčnú základnú školu a materskú školu. Musíme temperovať aj miestnosť archívu. Takže je toho dosť,“ hovorí pre vobraze.sk František Béres a dodáva, že už sa pripravujú na energokrízu a s tým súvisiace zdražovanie. „Menili sme dodávateľa plynu, značne sme obmedzili organizovanie spoločenských podujatí v našich priestoroch, šetrne kúrime. Robíme čo sa dá, ale tu musím poznamenať aj to, že obecný úrad v týchto službách zamestnáva zhruba 20 ľudí, takže aj na nich musíme myslieť,“ vysvetľuje starosta Kráľa.
Hlavné úlohy práve sa začínajúceho volebného obdobia zhrnul Béres nasledovne: „Takým ťažiskovým projektom bude vybudovanie denného stacionára v bývalej budove obecného úradu. Ďalej plánujeme rekonštrukciu objektu poslednej rozlúčky, a v neposlednom rade chceme pokračovať v asfaltovaní ulíc. Okrem toho budeme dbať o čistotu, bezpečnosť a poriadok v obci a samozrejme plánujeme aj ďalšie drobné aktivity smerujúce ku skrášľovaniu a celkovému rozvoju.“
Obec v minulom volebnom období zaznamenala značný vzostup. Podľa slov starostu vybudovali osem sociálnych bytov, úsporné verejné osvetlenie, zrekonštruovali požiarnu zbrojnicu, vymenili zariadenia obecného rozhlasu zahájili asfaltovanie miestnych komunikácií, pribudli detské ihriská, parkovisko, park so zeleňou. V rámci sociálneho programu denne zabezpečovali obed aj s dovezením pre zhruba tridsať dôchodcov – popritom podporili náboženské obce, šport aj kultúru. Patria do skupiny obcí, kde sa dodnes zachoval futbal, šachové družstvo hralo v Gemerskej lige a posledné leto boli hostiteľmi aj veľkolepého medzinárodného podujatia zasvätenia nového chleba hornozemských Maďarov.
Obec s 930 obyvateľmi a hraničným prechodom má aj niekoľko osobitostí. Napríklad tu na základoch niekdajšieho poľnohospodárskeho družstva dodnes funguje družstvo podielnikov so živočíšnou aj rastlinnou výrobou. Hoci je odtiaľ na skok štátna hranica s Maďarskom, v obci žije silná komodita Rómov. Posledné voľby dopadli skoro v prospech ich kandidáta Vojtecha Váradiho (239 hlasov). Je tu tiež početné obyvateľstvo Slovákov, s pevnými koreňmi pracuje MO Matica slovenská a pozoruhodnú činnosť vyvíjajú aj Novoklenovčania, ktorí sa sem prisťahovali zo Zakarpatskej Ukrajiny ešte v roku 1947. Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 18 percent a na verejno-prospešných prácach evidujú zhruba 120 ľudí. Akousi zvláštnosťou je aj sídlo rímskokatolíckej náboženskej obce – historicky vybudovanú kaplnku sv. Ladislava majú totiž v spomínanom kaštieli.
Zdroj: vobraze.sk, Ladislav Polgári