Úsek R2 Kriváň-Mýtna si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Stredisko v Lučenci navýšilo kapacity zamestnancov i techniky

Šesť nových zamestnancov a dva sypače pribudli v Lučenci v súvislosti s otvorením nového úseku R2 Kriváň – Mýtna. Špecifický je tým, že diaľnica je zo spodnej strany chladená, čo prináša náročnejšiu údržbu v porovnaní s inými úsekmi. „Plne si to uvedomujeme. Máme stredisko v Lučenci a už v deň otvorenia bola preventívne jedna strana diaľnice nasolená. Chlapi sú vycvičení. Sú to školení profesionáli, ktorí majú skúsenosti,“ povedal pri otvorení nového úseku generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček. Ako doplnil, aktuálne sa im podarilo vysúťažiť aj novú techniku.

„Je to náročný úsek. Často sa tu tvorí hmla, nachádzame sa vo vyššej nadmorskej výške a diaľnica je navyše chladená odspodu. Pevne veríme, že si každý vodič uvedomí, kde a po akom úseku jazdí. Rýchlosť je potrebné prispôsobiť povahe a aktuálnemu stavu vozovky,“ pripomenul. Dodal, že diaľnica je spoplatnená a v tomto úseku funguje štandardný informačný systém, ako na každej inej diaľnici. „Má všetko, čo má mať diaľnica v roku 2025,“ zdôraznil Macháček.

Načrtol, že 3. decembra bude v spomínanom úseku ostré cvičenie, ktoré simuluje nehodu. V okolí stavby bolo vysadených okolo 30-tisíc drevín a dokončené bolo i oplotenie. Zároveň vyzdvihol, že počas výstavby bola aj bezpečnosť extrémne dobre strážená a išlo o práce vo výškach. „Nič sa tu dramaticke nestalo. Všetci ľudia, ktorí sa na tom podieľali, tak prišli bezpečne domov, u tohto pohľadu je to unikátne dielo,“ skonštatoval Macháček.

Pripravenosť vodičov a cestárov preverili hneď prvé hodiny, kedy začalo na úseku snežiť. Z rána na ceste došlo k trom kolízíám. Ako pre vobraze.sk uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Kováčiková, išlo o škodové udalosti bez zranení a v novom úseku došlo vpodstate k dvom takýmto kolíziám. Upozorňuje však na opatrnosť vodičov, obzvlášť v zhoršených poveternostných podmienkach. V uplynulých dňoch ďalšie kolízie neevidujú.

Dušan Mráz: „Je to stavba, ktorá mi zostane v srdci“

Pri výstavbe boli použité všetky dostupné najmodernejšie technológie výstavby mostov a patrí medzi najnáročnejšie projekty cestnej infraštruktúry na Slovensku za posledné desaťročia. O to väčší rešpekt si zaslúžia stovky ľudí, ktorí na stavbe pracovali dennodenne – v horúčavách, v daždi, v mrazoch aj snežení. Ako hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Doprastav Dušan Mráz, za každým metrom betónu stojí obrovská obeta. „Ľudí ochotných vykonávať takúto prácu je čoraz menej. Dochádzajú stovky kilometrov, odchádzajú od rodín často na celé týždne. Preto im patrí veľká vďaka.“

Ako ďalej Mráz pribížil, aj keď má úsek len necelých deväť kilometrov, jeho technická náročnosť je obrovská. Až 78 percent celej stavby tvoria nosné objekty – spolu ich je jedenásť. Dominujú však dva mostné kolosy. Hlavný nosný objekt 209, na ktorom sa konalo otváranie a spolu s vedľajším objektom 210 majú spolu dĺžku viac ako šesť kilometrov a od seba ich delí len 50 metrov vozovky.

Najvzácnejším prvkom celej estakády je jej neobvyklé dilatačné riešenie. Na rozdiel od bežných mostov, kde sa dilatácia nachádza na podpere, tu je umiestnená priamo v strede rozpetia. „Dilatácia bola vytvorená ako prefabrikát s hmotnosťou 33 ton. Je to riešenie, ktoré znižuje ohybové momenty v podperovej oblasti a zvyšuje životnosť konštrukcie,“ vysvetľuje Dušan Mráz.

Podobný most existuje na svete iba jeden – v Kalifornii

Estakáda je podľa Mráza práve preto európskym unikátom, na ktorý môže byť Slovensko právom hrdé. Dušan Mráz má za sebou desiatky projektov. R2 Kriváň – Mýtna je už jeho 31. odovzdávaným úsekom a spolu na nich „nazbieral“ úctyhodných 209 kilometrov ciest.

Lehota výstavby bola pôvodne stanovená na 1460 dní – z toho 136 pripadalo na projektovanie a 1330 dní na stavebné práce. Prekážky však prichádzali jedna za druhou. Napríklad zmena preložky vysokonapäťových vedení, tektonická porucha v mieste piliera, nelegálna skládka odpadu takmer v trase projektu, geologické komplikácie.

„Stavba sa predĺžila o 110 dní. Je to paradox – naše oprávnené nároky na predĺženie lehoty boli oveľa väčšie. Ale spoločným úsilím všetkých zúčastnených sa nakoniec podarilo výstavbu skrátiť,“ hovorí Mráz. Konečný počet dní sa zastavil na 1443 a stavba bola odovzdaná 30. októbra. Investícia presiahla 232 miliónov eur (bez DPH). 
„Táto stavba mala jednu chybu – ani Doprastav, ani Strabag, ani Eurovia nedokázali na takto náročnom projekte pracovať so ziskom,“ priznáva Mráz otvorene.

Zdroj: vobraze,sk