Vôňa čerstvých klobás, kapustnice a pečeného mäsa sa niesla obcou Rimavské Zalužany už od skorého sobotňajšieho rána. Za tradičnou zabíjačkou nestáli len silné mužské ruky pri rozrábke mäsa či pri kotloch. Rovnako dôležité boli tie ženské – pri sporáku, doskách na krájanie, aj pri výdaji jedla, ktoré navarili. Práve ony držali chod celej kuchyne a postarali sa, aby si návštevníci mohli pochutnať na domácich špecialitách.

Tentoraz bola ponuka výrazne bohatšia. Pripravené boli okrem klobás či kapusty hotové skôr aj hurky či mäsaníky – teda ďalšie tradičné zabíjačkové špeciality, takže na svoje si prišli aj tí, ktorí dorazili hneď ráno. Klobásy boli pripravené vopred, aby si návštevníci mohli pochutnať hneď po príchode. Ondrej Benco pomáhal pri pečení v dvoch peciach spolu s ďalšími dobrovoľníkmi.

„Klobásy robili už počas týždňa, aby boli hotové od rána. Teraz s kamarátom Čimom alias Jarom Sojkom pečieme hurky, klobásky, krkovičku aj zemiaky,“ priblížil. Zabíjačka je podľa neho tradícia, s ktorou vyrastal od detstva. „U nás doma sa vždy chovali svine, zabíjalo sa raz do roka a zišla sa rodina. A chutí mi všetko, nedá sa povedať, čo najviac,“ dodal.

Okrem huriek boli k dispozícii aj mäsaníky, paprikové slaninky, škvarky, masť či zabíjačkový vývar. Mnohých potešila aj pľúcková polievka. Veľkú časť práce pri zabíjačke majú na starosti ženy. Kým muži robia s másom, ony čistia zemiaky, krájajú suroviny, varia polievky, vydávajú jedlo a dohliadajú, aby všetko fungovalo.

„Keď sa prasiatko rozoberie, treba pripraviť zemiaky na živánku, poumývať mäso, nakrájať ho, opražiť cibuľku. Všetko sa musí spracovať,“ vysvetľuje poslankyňa Andreja Medveďová. „Keď sme boli mladšie, robili sme to hlavne my. Teraz už máme vychované nástupkyne.“

Tento rok sa do príprav zapojilo deväť žien, pomôcť prišli aj kamarátky zo susedných obcí Kociha a Lehota nad Rimavicou. Podľa starostu Milana Medveďa je ich úloha nenahraditeľná. „Bez nich by to nefungovalo. Starajú sa o jedlo, výdaj aj všetko okolo. Ich pomoc je veľmi dôležitá,“ zdôraznil.

Podujatie má pritom čoraz väčší ohlas. Obec s ním začínala pred pár rokmi bez istoty, aký bude záujem, no hneď prvý ročník ukázal, že ľudia si spoločné stretnutia obľúbia. Dnes už prichádzajú pravidelne – nielen kvôli jedlu, ale aj kvôli atmosfére.

Atmosféru dotvorila speváčka Michaela Zollerová z obce Rovňany v okrese Poltár, ktorá prišla s pojazdnou dodávkou plnou korenín. O zábavu sa postarali aj heligonkári a spievalo sa už od začiatku, pri rozrábke mäsa.

„Chodím sem rada pomôcť. Je to hlavne o stretnutiach a o tom, že sa ľudia porozprávajú,“ povedala Jana Palicová. Do práce sa zapájajú aj mladší. Karina pomáha rodičom a, ako prezradila, najviac jej chutí živánka a kapusta.

Súčasťou zabíjačky bola aj súťaž v príprave klobás, do ktorej sa zapojilo päť tímov. Ako starosta s úsmevom poznamenal, šiesty tím sa nestihol zapojiť do súťaže. Víťaza vyhlásia tradične na hasičskej schôdzi v marci. „Bolo tento rok dosť návštevníkov. Asi to bol doposiaľ najlepší ročník,“ zhodnotil starosta.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko, Peter Kršák

<p>The post Obecná zabíjačka v R. Zalužanoch prilákala širokú verejnosť. Mäso krájali muži, kuchyňu držali ženy + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Hasičský ples v Tornali, ktorý patrí k stáliciam spoločenského života v regióne Gemera-Malohontu sa niesol v duchu dobrej nálady, tradície i profesijnej hrdosti. Konal sa včera v priestoroch maďarskej základnej školy a prilákal približne 130 hostí. Išlo o 27. ročník.

Slávnostné otvorenie plesu patrilo príslušníkom Hasičského a záchranného zboru z Tornale a ich kolegom z Rimavskej Soboty. Spolu s partnerkami nastúpili na parket v uniformách, čím podčiarkli výnimočný charakter večera.

Neskôr hasiči z Tornale predviedli aj nacvičený program, ktorý publikum pobavil a prispel k uvoľnenej atmosfére. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol jeden z organizátorov plesu Jozef Zajden z HaZZ Tornaľa, témou sprievodného programu plesu bolo výberové konanie na hasiča – od fyzických previerok, cez psychotesty až po lekársku prehliadku, čím návštevníkom priblížili zákulisie svojej náročnej profesie.

Na plese sa zúčastnili zásahoví hasiči z Tornale, Rimavskej Soboty, Košíc aj Rožňavy. „Veľmi ma teší účasť a tiež to, že sa na našom plese všetci dobre cítia a zabávajú. Snažíme sa pre dobrú atmosféru a vysokú úroveň robiť maximum,“ hovorí Zajden. Zároveň vyzdvihol pomoc manželiek a partneriek hasičov, ktoré sa výraznou mierou podieľali na výzdobe sály aj samotnej organizácii podujatia.

Ples priniesol aj niekoľko milých momentov. Jednému z hostí Tomášovi Kočišovi z Rimavskej Soboty, ktorý oslávil 55. narodeniny, odovzdali hasiči symbolickú „brigadírku“ z páleného cukru. Ako organizátori priznali, o jubileu sa dozvedeli až v deň plesu, ale boli na ňu pripravení. Tortu oslávenec napokon rozdelil medzi všetkých účastníkov plesu. Radosť mala v ten večer aj hasičská rodina z Tornale, keďže jednému z kolegov sa o 17.47 hod. v rimavskosobotskej pôrodnici narodila dcérka Nara. Väčšina účastníkov sa zabávala až do skorých ranných hodín za sprievodu kapely Mag Trio z Fiľakova.

Aj počas plesového večera však hasiči potvrdili, že sú pripravení zasahovať kedykoľvek. V podvečerných hodinách v ten istý deň zasahovali ich kolegovia pri dopravnej nehode na ceste R2, kde sa zrazili dve osobné motorové vozidlá. Na mieste zasahovali štyria príslušníci HaZZ s dvoma kusmi techniky, pri nehode došlo k zraneniu osôb a cesta bola dočasne neprejazdná.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Viktor Tóth

<p>The post Ples hasičov v Tornali spojil kolegov v uniformách s verejnosťou. Oslávili jubileum i narodenie bábätka first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavská Sobota má za sebou hudobný večer, na aký sa bude ešte dlho spomínať. Amfiteáter sa v piatok 15. augusta zaplnil stovkami fanúšikov, ktorí si prišli vychutnať vystúpenia známych mien slovenskej hudobnej scény. Letnej párty prialo aj počasie – horúce letné slnko, vo vzduchu vôňa občerstvenia zo stánkov a ľudia naladení na hudbu a zábavu. MsKS potvrdilo, že sa na podujatí zúčastnilo približne 1 500 ľudí, čo z neho robí jednu z najväčších hudobných akcií tohto leta v meste.

Program odštartoval DJ Santy, ktorý svojím setom vytvoril atmosféru letného festivalu a pripravil dav na večer plný hudby. Po ňom prišiel na scénu tanečný súbor Čisté duše pod vedením trénerky Eriky Beňovej. Predstavili sa až v piatich choreografiách. Svojím nasadením a energiou si vyslúžili veľký potlesk publika, ktoré ocenilo nielen ich techniku, ale aj radosť z tanca.

Krátko po 20:00 h sa očakávania naplnili. Na pódium vyšiel raper Kali v sprievode DJ-a Petra Panna a hneď od prvých tónov piesne Ja mám chuť rozhýbal celé publikum. Postupne zazneli aj ďalšie známe hity – Kým ťa mám, Načo pôjdem domov či Je pohoda. Kali medzi skladbami nezabúdal komunikovať s fanúšikmi. „Rimavská, ste neskutoční!“ zakričal do mikrofónu a dav odpovedal obrovským revom. Pri hite Ples príšer vyzval: „Chcem počuť hlasy z Rimavskej.“ Celé publikum skákalo a spievalo spolu s ním.

Medzi najväčšie momenty večera patrila chvíľa, keď sa k nemu na pódiu pridala speváčka Sima. Spoločne odspievali skladbu Aj ty a neskôr aj letný hit Toto leto. Ich spolupráca ukázala, že slovenskí interpreti vedia spájať svoje sily a vytvárať výnimočné okamihy. Publikum burácalo a spolupracujúci umelci si vyslúžili jeden z najhlasnejších aplauzov večera.

O 21:00 h nastúpila na scénu Sima so svojimi dvoma tanečnicami. Jej energia bola okamžite cítiť – už počas úvodnej skladby GOAT sa celé publikum pridalo k jej spevu. Sima nielen spievala, ale aktívne tancovala a neustále komunikovala s ľuďmi pod pódiom. Počas pesničky OMG sa publika opýtala, či ešte má stále energiu. Dav reagoval nadšeným pokrikom.

Zazneli aj ďalšie známe piesne – Ja, Femina, Bejby, Anonymum či Titanic. Jej vystúpenie bolo dynamické a moderné, skladby striedala v krátkych verziách, čo dodalo koncertu rýchly spád. Publikum sa bavilo, tancovalo a neustále spievalo refrény. Pred záverom Sima vyznala publiku lásku: „Rimavská Sobota, milujem vás.“ Za obrovského potlesku pridala ešte jednu skladbu navyše – Forever Young.
O after párty sa postaral DJ Gliwre a udržal rozprúdenú náladu až do konca.

Celý program sprevádzala skvelá nálada, ľudia boli letne oblečení, bavili sa a tancovali. Rimavská Sobota tak zažila podujatie, ktoré spojilo hudbu, tanec a radosť z leta. Kali a Sima ukázali, že patria medzi špičku slovenskej hudobnej scény a spoločne s dídžejmi i tanečníčkami pripravili divákom večer plný nezabudnuteľných momentov.

Pre účastníkov Mega párty to nebol len koncert, ale skutočný zážitok, ktorý ukázal silu hudby spájať ľudí a vytvárať spomienky. Rimavská Sobota na chvíľu ožila, ako veľké hudobné mesto a tí, ktorí sa na podujatí zúčastnili, odchádzali domov s úsmevom a pocitom, že boli súčasťou niečoho výnimočného.

Zdroj: Nina Bíliková, foto a video: vobraze.sk

<p>The post Raper Kali a speváčka Sima rozprúdili R. Sobotu. Amfiteáter ovládla energická šou + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Súťaž vo varení špecialít z držiek – Držkobranie sa vrátila na obľúbenú Burdu pri obci Rovné. Najlepšie držky navaril tím Zelpak z Paty pri Rožňave. Medzi prvú trojku sa dostalo družstvo Iskra baletky Hnúšťa a tretie miesto obsadili Potočania z Potoka.
Víťazi na čele so Stanislavom Blahútom patria pravidelným návštevníkom. Minulý rok boli tretí a predtým sa umiestnili na druhom mieste. Do tretice sa im zadarilo najviac a ochutnali tak už všetky priečky. Šéfom osemčlennej poroty bol František Széplaky, ktorému asistoval aj skúsený kuchár Rado Jurák.

„Z toho všetkého čo sme ochutnali, tak navarili držky ako z veľkej knihy. Už na prvé ochutnanie to bol držkový perkelt, ktorý bol fakt kotlíkový a bolo cítiť držky a aj dochutenie,“ povedal František Széplaky. Ako spomenul, hodnotili samotnú chuť, hustotu či farbu. Na víťazovi sa podľa neho zhodlo všetkých osem porotcov.
Zaujímavosťou víťazných držiek bol vývar zo špikových kostí z hovädziny, ktorý bol kombinovaný s údeným kolenom. Niečo v štýle Bavorských držiek.

„Boli tam príjemní ľudia. Išli do toho, že sa idú baviť a užiť si to tu a nie súperiť. Navzájom si pomáhali, ponúkali svoje fankluby a užívali si krásny deň,“ podotkol.

Na Burdu prišli aj ľudia, ktorí tu zostali stanovať. „Atmosféra bola výborná, aj medzi porotcami. S niektorými sme sa videli prvýkrát, ale boli sme ako kolegovia dlhé roky. Každý porotca bol pritom z iného typu gastronómie, dokonca mali sme medzi sebou vychytenú cukrárku Katku. Každý vedel to svoje povedať pri hodnotení,“ zhodnotil Széplaky.

“Všetkým patrí veľká vďaka. Bohužiaľ, veľa tímov, ktoré avizovali, že prídu, tak sa odhlásilo, čo ma veľmi mrzí,“ priblížil pre vobraze.sk organizátor podujatia Miroslav Melich.
Návštevníci si podľa neho mohli pochutnať na viacerých dobrotách, robili napríklad gyros tanier, kuracie špízy, pečené jahňatá, údené koleno, hranolky, exotické nápoje priamo mixované odborníkom.

Najviac ľudí na program prišlo na Reného Rendyho a Cicoband, ako aj na rapera Michal Straku, známeho pod umeleckým menom Ego, rodáka z Lučenca.

Priaznivcov folklóru prišlo menej čomu sa organizátor do budúcnosti bude prispôsobovať. „Keď prišiel Cicoband, tak rozprúdili celú Burdu,“ povedal Melich a dodal, že veľa z návštevníkov využilo možnosť byť s nimi na pódiu.

Na Burdu sa podľa Melicha vrátili radi, no z organizačného hľadiska je to ďaleko od civilizácie. „Napriek vzdialenosti som však rád, že neprišlo menej ľudí, ako keď sme boli vlani v Lesíku pri Rimavských Zalužanoch,“ podotkol.
V hodnotiacej porote boli odborníci z gastronómie od Trnavy až po Stropkov. „Varili s nami aj deti. Bolo to vo VIP stane. A Františko Széplakym a Tomášom Medešim sme až dvakrát štartovali kuchyňu. Aj vďaka tomu sme našim hosťom navarili špeciality a zabavili sa s našimi priaznivcami a podporovateľmi. Aj vďaka tejto akcii sa o Držkobraní a Burde dozvedeli noví ľudia, ktorí v týchto končinách ešte neboli,“ spomenul Miroslav Melich. Zároveň avizuje, že budúci rok budú pripravovať minimálne taký program, ako tento rok.

<p>The post Držkobranie s Cicobandom i Egom oživilo Burdu. Medzi najlepšie družstvá zaradili i súťažiacich z Hnúšte či z obce Potok + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Adrenalínová jazda v teréne, získavanie nových skúseností či stretnutie partie priaznivcov offroadu čakalo tento rok v Tisovci domácich, ale najmä množstvo zahraničných posádok z Čiech, Maďarska, Poľska či Ukrajiny. Značky bolo vidieť aj z Litvy. V meste pod Hradovou sa konalo jedno z najväčších offroadových podujatí v Európe – Tisovský Offroad.

Pre takmer tristo posádok boli na 21. ročníku pripravené dva celodenné okruhy, na ktorých sa postupne vystriedali. Dokopy ich tak čakalo viac ako sto kilometrov v teréne na lesných cestách – od Tisovca smerom na Hnúšťu, cez Tŕstie po Hačavu, alebo smerom na Ostrú až takmer po Hnúšťu. Každá posádka si musela poradiť s mapou a terénom. Išlo o jazdu lesnými cestami, kde nejde o čas, ale o navigáciu a zvládnutie prírodných prekážok.

„Okrem takýchto špeciálnych tratí ide hlavne o jazdenie. Ľudia si tu môžu vyskúšať, čo dokáže ich auto. Je tam jedna špeciálka, ktorá je meraná a hodnotená, ale to je len malý okruh, ktorý je skôr doplnkom a chodí tam asi pätina áut,“ priblížil pre vobraze.sk Vladimír Longauer z Offroad Clubu Tisovec, ktorý podujatie organizoval spolu s vyše 50 členmi a priaznivcami.

K dispozícii boli aj štyri sanitky záchrannej služby a dobrovoľní hasiči. Menší požiar jedného vozidla zvládli vďaka povinnej výbave – každý účastník musel mať v aute hasiaci prístroj. K zraneniam nedošlo.

Jázd sa zúčastnilo aj viac ako desať posádok z Tisovca a okolia, väčšina domácich sa však podieľala na organizovaní podujatia. Medzi posádkami boli aj tento rok Gabriel a Attila Hajnovicsovci z Rimavskej Soboty.
„Boli sme skoro na každom offroade v Tisovci, veľmi sa nám tu páči,“ povedal Gabriel Hajnovics a dodal, že podmienky boli prašné, ale dalo sa to vydržať. Prejsť dlhú trať bol veľký zážitok – jazdili tri dni a nič sa im nepokazilo. „Máme postavený špeciál a jedno sériové auto a v skupinke sme jazdili štyria,“ doplnil.

Najviac divákov prišlo do Dolinky, na obľúbenú exhibičnú jazdu pre verejnosť. Tá je najnáročnejším okruhom, ktorý absolvujú prevažne jazdci hľadajúci výzvy. Práve tam sa ukázalo, komu vydržali stroje aj odvaha. Návštevníci si mohli pozrieť špeciálne upravené vozidlá, ktoré bežne nevidia ani na klasických offroadových akciách.

Počas akcie sa podľa Longauera v Tisovci počet ľudí dočasne zvýši až na dvojnásobok.
„Keď spomeniete Tisovec v Maďarsku alebo Česku, ľudia vedia, že je to offroadové mesto. Sme radi, že značka Tisovca rezonuje ďaleko za hranicami regiónu,“ hovorí Longauer.

Podujatie sa malo konať tradične v apríli, no bolo preložené kvôli opatreniam a vyhlásenému riziku slintačky a krívačky. Jazdci sa tak – okrem náročného terénu – museli popasovať aj so suchom. „Napriek teplu sa napokon našlo aj blato a veľmi mierne zapršalo, padlo to však skôr ako osvieženie,“ podotkol Longauer. Organizátori zároveň zabezpečili pravidelné kropenie a neskôr aj čistenie ciest, aby sa minimalizovalo prašné prostredie.

Organizátori sa plánujú budúci rok vrátiť k jarnému termínu, ideálne v apríli. Letá sú čoraz teplejšie a v septembri začína poľovnícka sezóna, ktorá obmedzuje možnosti pre takéto rozsiahle akcie.
„Máme všetky potrebné povolenia, podujatie má dobré meno a každoročne sa teší veľkému záujmu,“ uzatvárajú organizátori.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Slabej

<p>The post Tisovský Offroad pritiahol na sever okresu R. Sobota stovky priaznivcov z viacerých krajín + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Rekordná účasť priaznivcov historických vozidiel, vydarené koncerty i Hnúšťankovo s približne stovkou dobrovoľníkov i papagájmi sa tento rok zapíšu medzi najnavštevovanejšie podujatia tohtoročných osláv Dní mesta Hnúšťa. Okrem pripomenutia si 691. výročia prvej písomnej zmienky o meste si zástupcovia samosprávy tradične uctili aj pamiatku rodáka Jána Francisciho-Rimavského, ktorému pri pomníku položili vence. Na podujatí spojenom s oceňovaním sa zúčastnili aj jeho priami potomkovia.

„Sú priami potomkovia po jeho dcére Márii, ktorá sa vydala a zhodou okolností bývajú v obci Bükkszentkereszt, čo je naše partnerské mesto. Ide o čistú náhodu, že sme sa tam našli,“ hovorí primátor Hnúšte Martin Pliešovský. Delegáciu prijali aj z partnerského mesta v Poľsku. „Dostali sme od nich poďakovanie. V čase vlaňajších povodní mesto Hnúšťa finančne prispelo na obnovu zatopených oblastí. Mali problémy s priehradou a s obrovským úsilím uchránili životy, zostalo však veľa škôd,“ poznamenal Pliešovský.

Súčasťou osláv boli koncerty na amfiteátri. Veľa návštevníkov prišlo na koncert Vanesy Horákovej. Vystúpila aj česká revivalová skupina Kroky Michala Davida i kapela Milujem Slovensko Band so Samom Tomečkom a Katkou Ščevlíkovou. Ako pre vobraze.sk priblížila riaditeľka hnúšťanského Mestského kultúrneho strediska Diana Vojenčiaková, celkovo mali účasť asi tisíc ľudí na amfiteátri a s návštevnosťou sú tak spokojní.

Celkovo sa program Dní mesta podľa riaditeľky MsKS naplnil podľa očakávania a obzvlášť boli radi, že na oslavách nepršalo, ako tomu bolo po minulé roky. Veľa rodín s deťmi tak pritiahlo v sobotu aj Hnúšťankovo, na ktorom sa podieľalo aj sto dobrovoľníkov. Bolo deväť stanovíšť a novinkou boli papagáje interaktívna ZOO so zvieratkami.

Veľa prišlo aj priaznivcov veteránov. Kvôli ich počtu bolo podujatie naplánované na ihrisku za ZŠ J. F. Rimavského. Akciu usporiadali Nadšenci historických vozidiel Hnúšťa. „Akcia dopadla vynikajúco. Registrovaných sme mali 160 posádok, ale niektorí mali aj viac motoriek, takže predpokladáme, že bolo okolo 170 vozidiel,“ povedal pre vobraze.sk Peter Vojtek, jeden z usporiadateľov podujatia. Najstarším kúskom bolo z roku 1919 bolo americké vozidlo, ktoré sa niekedy využívalo na záchranárske účely a ako hasičské auto. Ako doplnil, na organizovaní sa podieľalo osem aktívnych členov klubu a 17 dobrovoľníkov. Podľa jeho slov sa zjedlo 170 litrov kapusty a kotol držiek. „Dostali sme aj šišky a podujatie sa nám podarilo zorganizovať aj vďaka podpore okolitých obcí. Bol to náš klubový štvrtý ročník a toľko účastníkov sme ešte nemali,“ dodáva Vojtek s tým, že účastníkov a návštevníkov zo Slovenska bolo okolo 330.

„Každá jedna akcia, ako bola navrhnutá, tak bola výborne organizačne zvládnutá,“ zhodnotil primátor Martin Pliešovský a dodal, že vďaka patrí všetkým kolegom z mestského úradu, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili na úspešným oslavám. Jadro podľa neho robilo Mestské kultúrne stredisko a k tomu veľmi dobre boli zladené aj všetky obslužné činnosti, programy, privítanie návštev zo zahraničia.

V Hnúšti počas osláv Dní mesta udelili viaceré ocenenia – Cenu mesta udelili lekárovi Vladimírovi Knappovi i riaditeľovi SLZ Jedľovskému in memoriam (ocenenie prevzal jeho syn). Čestné občianstvo dostal filantrop Ondrej Maciak. Cenu primátora si prebral himalájista a horolezec Marián Šajnoha. Čestné uznanie získal futbalista a tréner Lukáš Migaľa. Kolektívnu cenu prebral Adrián Hanes z Pizzerie Kaštieľ. O hudobné vystúpenie sa postarala Karmen Pál – Balázs, finalistka Superstar 2018.

Dni mesta v Hnúšti spájajú aj s oslavou Dňa detí. Bonusom podľa primátora je aj fakt, že J. F. Rimavský sa narodil 1. júna a pokrstený bol v evanjelickom kostole v Hnúšti. Oslavy zakončili nedeľné slávnostné Služby Božie.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Peter Vranský

<p>The post Na Dni mesta Hnúšťa upútali pozornosť koncerty, historické veterány aj obľúbené Hnúšťankovo s papagájmi + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Motorkári spanilou jazdou odštartovali tohtoročnú sezónu v Rimavskej Sobote. Aj keď pokročilá jar stále prináša chladné noci i dni, prešli centrom mesta. Vyrazili z Potravinárskej ulice, cez Hlavné námestie a pomalou jazdou prešli aj Košickou cestou.

Organizátorom zrazu bol Dušan Fekiač z R. Soboty, ktorý sa tento rok odhodlal zrealizovať stretnutie po prvýkrát. Ocenil záujem všetkých priaznivcov, ktorí prišli takmer na stovke motoriek a stretli sa pri reštaurácii Lesík. Ako ďalej pre vobraze.sk Fekiač priblížil, jeden z účastníkov prišiel na Babete až od Veľkého Krtíša. Ďalší motorkár bol až z obce Ostrá Lúka. Na motorke mal upravené ležovisko pre svojho štvornohého miláčika menom Angel AtraTalpa. Podľa jeho slov nechce byť sama doma, a tak svoju motorku prispôsobil aj na takýto netradičný prevoz.

„Trvalo to asi celkom rok, kým sme to takto vyladili. Máme už takto nabehaných 2 500 kilometrov. Páči sa nám tu, toľko motoriek pokope ešte nevidela,“ povedal Miroslav Lukáč. Súčasťou výbavy bola aj prilba a nechýbali ani okuliare. Motorkári prišli aj z Komárna či Prievidze.

Motorkári vyrazili spolu aj za hranice mesta a navštívili i Uzovskú Panicu či okolie vysielača, ktorý by mal byť v najbližších týždňoch rozobratý. Ako Fekiač avizuje, v budúcnosti by chceli zorganizovať aj súťaže, ktoré bývali príjemnou súčasťou minulých ročníkov na Kurinci. Zároveň dodal, že si pripomenuli bývalých motorkárov, ktorí už nie sú medzi nami. Jedným z nich bol pre mnohých motorkárov aj Róbert Totkovič, ktorý patril medzi spoluorganizátorov stretnutí na Kurinci.

Pozrite si spanilú jazdu mestom R. Sobota a fotogalériu.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Takmer stovka motorkárov otvorila sezónu v R. Sobote. Zúčastnil sa jej i štvornohý maskot + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Klobása fest v obci Buzitka (okres Lučenec) je medzinárodný festival zabíjačkových špecialít, ktorý sa konal na Veľkonočnú nedeľu. Tento rok malo podujatie rekordnú účasť. Na oficiálne prvý ročník prišlo až 23 tímov zo Slovenska a zahraničia, ktoré súťažili vo výrobe najlepšej klobásy. Stretli sa v areáli Hájik pri futbalovom ihrisku. Podujatie sa uskutočnilo aj minulý rok, bol to nultý ročník. Festival je príležitosťou na stretnutie komunít a zachovanie tradičných receptov a remesiel, zhodujú sa viacerí súťažiaci.

„Máme výborné pocity, ešte sme nevyhrali na podobnom podujatí a sem sme prišli prvýkrát,“ povedal pre vobraze.sk starosta Nižných Valíc Já Ďuriška. Súťažili za dobrovoľných hasičov a ich tím vyhodnotila porota najlepšie. Ako Ďuriška spomenul, bola to ich prvá takáto súťaž a na príprave si tak dali záležať. Klobásy urobili podľa receptu a ich vlastnej chute. „Robíme doma niekoľko zabíjačiek za rok, používame tradičné suroviny, mleté čierne korenie, rascu, mletú štipľavú papriku a cesnak,“ dodáva.

Súťaž o najlepšie klobásky

Druhé miesto obsadili Slováci z Rumunska, skončili len bod za víťazmi. North stream získali tretie miesto. Okrem nich súťažilo aj niekoľko ďalších tímov z okresu R. Sobota: Rimavské Janovce obec i DHZ, ako aj Zvar Rimavská Sobota či Zacharovce. Podľa slov Jána Budaia, pripravovali klobásy podľa Zacharovského receptu. „Dali sme tam, čo treba. Niečo štipľavé, soľ, peknú papriku, aby bola červená. Dávali sme aj pozor, aby bolo dobre natlačené do čreva a o to sa postaral najstarší člen nášho tímu,“ hovorí Budai, ktorý trénuje štvrtý rok futbalové mužstvo Buzitky a chodí do obce rád. „Aj teraz som vynechal zápas, aby som uprednostnil podujatie, lebo som nahovoril náš tím a tak som ich aj podporil,“ dodal. Minulý rok boli podporiť akciu tiež, páčilo sa im, tak prišli aj tento rok. „Je tu vynikajúca zábava, atrakcie a aj keď prídu rodiny s deťmi, tak sa im určite páči,“ spomenul Budai.

Podľa slov starostu obce Miroslava Malatinca názov tímu bol napísaný na spodku taniera, čo bolo zabalené ešte ďalším tanierom. „Porota sa tak orientovala len podľa čísel a nikto do vyhlásenia nevedel, komu víťazné klobásy patria,“ hovorí Malatinec. Bodové hodnotenie poroty bolo veľmi tesné – 250, 254 a 255 bodov za prvé miesto. „Zvíťazila klobása, ktorá mala len o jeden bod viac ako druhá,“ zdôraznil starosta.

Súťaž o najkrajšiu výzdobu

Päťčlenná porota hodnotila vyše hodiny. „Neviem, či byť v porote je víťazstvo, alebo je to za trest, ale z 23 klobás vyhodnotiť tú najlepšiu je naozaj veľmi ťažké,“ povedal člen hodnotiacej poroty Ľubomír Bahleda. Ako spomenul, treba vyzdvihnúť všetky tieto organizácie, ktoré podporujú regionálne stravovanie a regionálny chov. Hodnotili vzhľad. „Ja som udeľoval všetkým družstvám najvyšší počet bodov, medzi osem a desať,“ povedal a dodal, že trochu ťažšie bolo hodnotenie konzistencie. „Mali sme však odborníka, predsedu poroty Jozefa Kamenského, ktorý nás do problému uviedol,“ hovorí Bahleda. Okrem toho hodnotili a body prideľovali klobásam pred spracovaním za surového stavu a potom po spracovaní.

Novinkou tento rok bolo vyhodnotenie najkrajšie vyzdobených stolov. Porota vybrala medzi tri najkrajšie – Faid tím z Maďarska, A mole tím a Novohrad tím Lučenec. Minulý rok bol celkovým víťazom tím z Maďarska – Faid. Okrem gastronomických zážitkov ponúka Klobása fest aj kultúrny program s vystúpeniami folklórnych súborov, ako je miestny súbor Dubkáčik. O zábavu sa medzi ľuďmi postarala FSk Hráči.

Galéria

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post V Buzitke robili a ochutnávali vyše dvadsať druhov klobás. Vyhral tím z okresu R. Sobota + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Udržiavanie tradícií, stretnutie generácií, odovzdávanie skúseností, hudba i zábava nechýbali ani tento rok v Rimavských Zalužanoch. Domáci i návštevníci z okolia sa tu v sobotu stretli na zabíjačkovom hodovaní. Medzi obľúbené jedlá patrili paprikové slaninky, jaternice, mäsaníky, škvarky a z polievok zabíjačkový vývar, kapustnica či menej tradičná, ale o to chutnejšia pľúcková polievka.

Pred obecným úradom sa túto tradíciu snažia udržiavať už pár rokov. Podľa starostu R. Zalužian Milana Medveďa sa do súťaže o najlepšiu klobásu zapojilo sedem tímov. Z obecného mäsa pripravovali tradičné výrobky, ale hlavne klobásy. Tie boli zaúdené a budú k dispozícii na výročnej hasičskej schôdzi, kde ich budú hodnotiť desiatky ľudí. Obec Rimavské Zalužany patrí k lokalitám, kde majú aj dlhoročnú tradíciu dobrovoľného hasičského zboru.

Podľa slov Jána Kubaliaka z Rimavskej Bane prišli radi súťažiť aj tento rok. „Sme Tím pacienti – partia kamarátov poľovníkov z R. Bane, Kocihy či R. Zalužian. Je to tu vynikajúce, stretnú sa tu kamaráti, známi. Myslím si, že takáto akcia by sa mala zachovať aj do budúcna. Je to tradičná zabíjačka, ktorá sa predtým robila a niektorí ľudia na to aj pozabudli,“ povedal pre vobraze.sk Kubaliak. Ich tím robil okrem klobás z obecného mäsa aj klobásy s divinou. „Chceme sa odlíšiť. Už by sme konečne chceli vyhrať,“ povedal s úsmevom Kubaliak, ktorý zo zabíjačkových špecialít má najradšej zaváranú slaninu a tradičné klobásy.

Pravidelným účastníkom podujatia je Ján Škorňa, ktorý je súčasťou obecného tímu. „K zabíjačke mám dobrý vzťah. Som z dediny a zabíjačky boli súčasťou odmalička. Zabíjačka musí byť, keď chceme jesť,“ hovorí Škorňa, ktorý je zároveň obecným poslancom v R. Zalužanoch. Atmosféra na tejto akcii je podľa neho vždy dobrá a klobásy podľa neho robia podľa overeného receptu a pomeru korenín. „Musíme ho správne odhadnúť, ale radšej vážime všetko,“ dodal.

K vydarenému podujatiu patrí hudba, koreniny a dobrá partia. „Zabíjačka bola vždy spoločenská akcia, ktorá udržiavala tradíciu a predávala sa ruka v ruke od generácie po generáciu, či už od malých detí až po starších ľudí. Vymieňali sa tam názory a vždy sa to tak dobre zišlo, aby sa v rámci všetkého urobilo jedlo, aby sa malo na čo spomínať a čo porozprávať,“ povedal Michal Zoller, ktorý zabezpečoval na podujatí ozvučenie svojej mame, speváčke či predavačke korenín.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post V R. Zalužanoch udržiavajú tradície. Zabíjačkové špeciality pritiahli verejnosť i z okolitých obcí + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Pivovar Gemer bol v Rimavskej Sobote jedným z pilierov potravinárstva. Do života širokej verejnosti sa zapísal vyše štyridsatročnou históriou. Zostali po ňom už len spomienky a nostalgia. Od jeho zatvorenia uplynulo približne 18 rokov. Soboťania na neho spomínajú v dobrom. Bol pýchou a bola ho škoda, zhodujú sa dvaja poprední manažéri, ktorí svojho času pôsobili v pivovare. Viac o jeho fungovaní počas zhruba desiatich rokov vo viacerých érach nám priblížil Alexander Cetner, ktorý zastával funkciu marketingový manažér i technický manažér Štefan Hanzel.

Zlatá éra pivovaru Gemer začala po mečiarovskej privatizácii. Trh bol rozdelený, každý región mal svoj vlastný pivovar, na ktorý boli konzumenti hrdí a krčmári čapovali prevažne lokálne pivá. Šariš ovládal severovýchod, Topvar západ a Gemer juhovýchod Slovenska.

„Domáci mali svoje pivá v obľube a tie pili,“ spomína pre vobraze.sk na porevolučné roky marketingový manažér pivovaru Gemer Alexander Cetner. Do pivovaru nastúpil v roku 1994. Pivovar vtedy fungoval pod vedením Vladimíra Poliaka. V tom roku ešte Heineken nebol hráčom na slovenskom trhu, Zlatý bažant prechádzal krízou. Vtedajší majiteľ obľúbeného pivovaru podľa Cetnera dokonca pripravoval projekt výstavby nového závodu. Podobne, ako ostatné pivovary na Slovensku, chcel expandovať. Podľa Alexandra Cetnera bola v tej dobe produkcia v Rimavskej Sobote vyššia, ako v Hurbanove, napriek nepomeru v kapacitách v prospech Hurbanova.

Cetner podľa jeho slov nastúpil na marketingové oddelenie v najťažšom období. V roku 1995 totiž na slovenský trh vstúpili aj silní hráči, Heineken a South African Brewery. Priniesli i nové technológie, ktoré zefektívnili výrobu.

„Pivovar žil svojim životom a ovplyvňoval aj život obyvateľov mesta,“ približuje vtedajší marketingový manažér v rozhovore. Zdôraznil, že Gemer masívne podporoval futbal, organizoval podujatia, kultúrne, aj spoločenské. Jednou z nich bola súťaž Najsilnejší muž na Slovensku. Boli to akcie, ktoré spájali širokú verejnosť. „Veľmi dobre sa mi spolupracovalo v oblasti marketingu so Zuzanou Puhalovou, spolumajiteľkou pivovaru. V tíme som mal veľmi šikovných ľudí, aktívnou včielkou medzi nami bola určite aj Gabriela Beňušová,“ dodáva.

Ranu pre dovtedy prosperujúci závod zasadili masívne reklamné kampane korporátnych konkurentov. Aby Heineken pretlačil svoje značky, investoval do reklamy sumy, ktoré boli podľa Cetnera pre lokálnych výrobcov nepredstaviteľné. „Keď Heineken robil súťaže, museli sme aj my,“ spomína na náročné obdobie Cetner, keď začali na zadnú stranu etikiet tlačiť kódy, aby si udržali zákazníkov. Ako jeden z mála pivovarov tlačili sezónne etikety, ktoré boli pre zákazníkov atraktívne.

Pivovar zorganizoval aj jeden z prvých open air festivalov na Slovensku Gemer Rockfest na Teplom Vrchu. Ako iniciator týchto akcií je s odstupom času Alexander Cetner veľmi hrdý na tento počin. Na vtedajšiu dobu festival prilákal skutočne nevídané množstvo návštevníkov. Teplý Vrch navštívilo cez desaťtisíc nadšencov.

Nástup nadnárodných spoločností priniesol aj silný konkurenčný boj ako v predajniach, tak aj v zariadeniach. „Bojovalo sa doslova o každú krčmu,“ hovorí Cetner a dodáva, že v tom čase zabezpečoval, aby značka mala dostatok propagačných materiálov. Podľa jeho slov to krčmári často využívali a žiadali čoraz viac. Vytvorili aj neprehliadnuteľné plastové prepravky v žltej farbe, aby boli farebne výrazne odlišné v predajniach.

Jednou z aktivít, ktorými sa Gemer v tej dobe odlišoval boli aj poháre, krígle, či podpivníky, ktoré sa vyrábali spolu so sviatočnými etiketami a dodnes patria medzi zberateľské klenoty nadšencov zlatistého moku.

Alexander Cetner s úsmevom spomína, ako sa mu podaril kuriózny kúsok. Heineken investoval do televíznej reklamy. Pre pivovar, ktorý sa postupne dostával do finančných ťažkostí, bola však stále menej dostupná. Cetner oslovil kamarátku z Markízy, ktorá im pomohla dostať sa výhodne k vysielaciemu času. „Jeden spot bol odvysielaný tesne po príhovore prezidenta,“ žasne ešte dodnes Cetner.

Príchod Heinekenu

Keď v roku 2000 odkúpil pivovar gigant Heineken, postupne začal pivovar prechádzať mnohými zmenami. Došlo k mnohým technologickým zmenám. Z hliníkových sudov prešli na nerezové. Závod musel urobiť aj mnohé zmeny vo výrobe, aby udržali krok s konkurenciou a reflektoval na inovácie. Gemer mal šťastie, mal výbornú vodu. Voda sa upravovala na kvalitu kojeneckej vody, aby získala mäkkosť. Navyše vyrábali vlastný slad vysokej kvality. Ten sa potom predával aj do zahraničia. Sladovňa v Rimavskej Sobote bola uznávaná ako jedna z najkvalitnejších.

Po príchode Heinekenu začali sprísnené kontroly, hlavne čo sa hygieny týka. „Pravidlá boli nastavené prísnejšie ako pre nemocnice. Stery boli robené takmer neustále. Samotní vodári boli prekvapení prísnosťou podmienok,“ podotkol Štefan Hanzel, technický manažér pivovaru od roku 1998. Na toto obdobie spomína ako na jedno z najhektickejších. Od roku 2002 sa totiž postupne zatvárali pivovary po Slovensku, ktoré Heineken odkúpil. Z 350-tisíc hektolitrov piva sa produkcia v Rimavskej Sobote zvýšila na 600-tisíc hektolitrov piva. „Každé oddelenie bolo rozbité, všade sa prerábalo, automatizovalo sa pritom za plnej prevádzky,“ približuje Hanzel. Budovali sa aj nové sklady, modernizovala sa sladovňa, prerábali dopravné cesty.

Eufória v pivovare Gemer

V tej dobe panovala veľká eufória. Sobotský pivovar vyrábal okrem Gemeru aj Martiner, Corgoň, či Staroprameň pre slovenský trh. Bolo potrebné zdvojnásobiť sudovaciu linka z kapacity 100 sudov na hodinu na 200 sudov na hodinu. V čase najväčšieho rozvoja poskytoval pivovar prácu dokopy okolo 200 zamestnancom.

Heineken ešte dva roky pokračoval v organizovaní Rockfestu, ktorý bol presunutý na Kurinec. Alexander Cetner spomína, ako zamestnanci s hrdosťou nosili firemné tričká. „Myslím si, že boli aj srdcom spojení s pivovarom,“ dodáva.

Korporát pre všetkých zamestnancov organizoval Oktoberfest v Hurbanove. Každý rok vypratali všetky sklady, aby bolo dosť miesta pre 2-3,5 tisíc ľudí. Okrem toho sa konal Family day pre deti a rodinných príslušníkov, plný športov a súťaží. „Každý rok organizovali v lete futbalový turnaj, v zime hokejový turnaj medzi pivovarmi,“ hovorí Hanzel.

„Tie spomienky človek nevymaže. Bolo to jedno krásne obdobie, skvelí ľudia,“ dopĺňa Štefan Hanzel svoje spomienky. Podotkol, že keď bolo treba, všetci zamakali, ale vedeli sa spolu aj odreagovať. Alexander Cetner sa už na zatvorení pivovaru nezúčastnil a sám priznáva, že je rád, že pri tom nemusel byť. Dodnes ho chytí smútok a nostalgia, keď prechádza okolo. „Je to určite škoda aj pre mesto,“ povedal.

O zatvorení či nejasnej budúcnosti pivovaru sa šepkalo. Štefan Hanzel bol jedným z mála ľudí, ktorí o zatvorení pivovaru vedeli. „Boli sme traja, čo sme to museli udržať v tajnosti a nepovedať nikomu,“ hovorí ešte aj dnes so smútkom v hlase, keď spomína na najťažšie chvíle svojej kariéry. Koncom leta robili na Kurinci posedenie so zamestnancami, vtedy už vedel, že pivovar sa bude o pár dní zatvárať a nemohol to kolegom prezradiť.

Od Heinekenu dostal ponuku pokračovať. Mal byť zodpovedný za organizáciu a koordináciu rozobratia všetkých zariadení a ich presun do iných závodov. Dostal však ponuku z iného sektora, ktorú využil.

Alexander Cetner si myslí, že dnes už by asi všetko bolo trochu inak. Zákazníci už prekukli marketing spoločností a najmä negatívnu reklamu. Hlavne verí, že samotní krčmári by sa rozhodli pri výbere inak. Je vidieť, že zákazníci niektoré lokálne značky podržali. Steiger, či Urpiner fungujú naďalej. Podľa bývalého marketingového manažéra je práve diverzifikácia dobrá. Čím je pestrejšia ponuka, tým lepšie pre konečného zákazníka. „Človek potrebuje mať možnosť výberu, či už je to pivo, víno, alebo jedlo. Ponuka by mala byť široká, aby si každý našiel to svoje,“ uzavrel.

Pivo Gemer sa od roku 2018 tiež vrátilo do výčapu a neskôr na pulty predajní. Pivovar bol zatvorený v roku 2006.

Zdroj: vorbaze.sk, foto: archív Štefan Hanzel

<p>The post Pivovar Gemer zažil zlatú éru i pád. Ľudia s ním boli spojení srdcom. Bola ho škoda, zhodujú sa dvaja jeho niekdajší manažéri + foto first appeared on vobraze.sk.</p>