JELŠAVA – Počas zhruba desaťročnej obnovy a záchranných prác sa v coburgovskom kaštieli v Jelšave mnohé opravilo, zrekonštruovalo a zmenilo k lepšiemu. Jedna zásadná vec však doteraz zostala nezmenená.
Hovoríme o najviditeľnejšom prvku kaštieľa, teda jeho priečelí smerom na Námestie republiky. Hoci sa po postupnom odstraňovaní prerastených drevín pekne odkrylo, stále má ošarpaný vzhľad, ktorý je výsledkom desaťročí nevyužívania a chátrania stavby.
Zmena je však už blízko. Samospráva totiž na jeho obnovu pripravila projekt, ktorý by mu mal vrátiť dávno zašlú krásu. Zámer už schválila Rada partnerstva Banskobystrického samosprávneho kraja a zaradila ho medzi prioritné investície, čím zvýšila šance, že sa naň podarí skutočne získať dotáciu.
„Už nastal ten správny čas, keď si zaslúži pozornosť aj fasáda hlavného barokového krídla. Doteraz boli viaceré urgentnejšie veci na kaštieli, ktorým sa bolo potrebné venovať,“ uviedla na margo zámeru koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Viera Kozárová.
Za najdôležitejšie považuje, že do kaštieľa sa vracia život. „Veľa ľudí to vníma tak, že zachránené je to, čo je pekne obnovené. Ja však tvrdím, že zachránené je to, čo sa začne užívať, aj keď to ešte nie je v dokonalom stave,“ zdôraznila Kozárová.
Využitie pre mesto aj podnikateľov, pribudne špeciálna čitáreň
Ako nadviazala Erika Lelkeš, vedúca oddelenia územného a strategického plánovania, miestneho rozvoja a cestovného ruchu Mestského úradu Jelšava, medzi cieľmi projektu je okrem obnovy fasády aj uzatvorenie objektu osadením nových okien a obnova zvyšnej časti strechy na barokovej (prednej) časti kaštieľa. Obnovené by malo byť tiež prízemie predného krídla, kde bola v časoch socializmu jedáleň.
„V obnovených priestoroch plánujeme čitáreň a priestory na komerčné využitie, ktoré chceme ponúknuť podnikateľským subjektom. Vzniknúť tam majú aj sociálne zariadenia,“ vymenovala Lelkeš.
Podľa primátora Jelšavy Milana Kolesára nepôjde len o obyčajnú čitáreň, ale čosi špeciálne. „Uvažujem osloviť Gemerský seniorát ECAV. Spravuje seniorátnu knižnicu, ktorú zakladal pred 200 rokmi farár Juraj Sextius, ktorý potom odišiel na Dolnú zem. Myslím si, že by sme po rekonštrukcii priestorov v kaštieli vedeli ponúknuť vhodnejšie miesto, ktoré si táto zbierka zaslúži. Je to historická knižnica, takže by tam bola vhodným artefaktom,“ avizoval.
Primátor doplnil, že tento nápad mu vnukol Oliver Andrásy, ktorého predkovia v Jelšave a na Gemeri pôsobili, a on sám dianie v regióne sleduje. Jeden z jeho predkov, Gustáv Basilides, bol dokonca v rokoch 1892 až 1913 jelšavským mešťanostom (obdoba súčasnej funkcie primátora či starostu).
Využitie pre cestovný ruch
Podľa archeológa a podpredsedu BBSK Jána Beljaka je jelšavský coburgovský kaštieľ unikátnou pamiatkou, ktorá široko-ďaleko nemá páru. „Klobúk dole pred Vierou Kozárovou a primátorom Milanom Kolesárom, aké náročné dielo dokážu tu v ‚ťažkom‘ regióne realizovať,“ zdôraznil Beljak s tým, že sa im darí aj v získavaní peňazí z externých zdrojov, teda grantových výziev.
Podobne ako koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa, aj podpredseda BBSK podčiarkol, že obnovené pamiatky by mali mať aj reálne využitie. „Neobnovujeme ich len preto, aby sme z nich urobili pomníky dnešnej doby, ktoré nám postupne začnú znova zarastať a deštruovať. My chceme pamiatky oživiť. Aj coburgovský kaštieľ musí byť živá pamiatka a magnet pre cestovný ruch,“ zdôraznil Beljak.
Pochopiteľne, samotnej obnove predchádzali všetky potrebné výskumy fasády. Jedným z nich bol reštaurátorský výskum. „V rámci neho sa nám potvrdilo to, čo je aj historicky dané, že objekt kaštieľa slúžil na viacero účelov. Hlavným však bolo jeho hospodárske využitie,“ uviedol reštaurátor Miroslav Janšto.
Výskumy mali podľa neho napomôcť určiť budúci vzhľad fasády po rekonštrukcii. „Prešli sme si aj historické archívne pramene a jednoznačne nám vyšlo, že najväčšia posledná úprava je z čias klasicizmu v 19. storočí,“ objasnil Janšto s tým, že takýto vzhľad by mal mať kaštieľ po rekonštrukcii.
Na fasáde bude podľa neho potrebné v rámci jeho obnovy vyriešiť aj rôzne vzniknuté deštrukcie a skryté závady, ktoré je potrebné odstrániť aj z hľadiska statiky. „Ide napríklad o balkón na priečelí,“ konkretizoval.
Stáročné dejiny
Počiatky kaštieľa v Jelšave siahajú preukázateľne do začiatku 17. storočia. Pôvodný renesančný objekt bol neskôr opevnený a v 18. storočí sa začala jeho rozsiahla neskorobaroková prestavba. Tá však nebola nikdy dokončená v plánovanom rozsahu.
Kaštieľ potom slúžil predovšetkým ako administratívno-hospodársky objekt či správna budova pre majetky rodov Koháry a Coburg. Sídlilo v nej napríklad riaditeľstvo coburgovských lesných majetkov, určená bola aj na ubytovanie pre úradníkov a zamestnancov.
V druhej polovici 20. storočia boli v zadnej časti kaštieľa ubytované viaceré rodiny, ďalšie časti slúžili pre potreby poľnohospodárskeho učilišťa či štátnej horárskej školy. V 80. rokoch bola vykonaná rekonštrukcia krovu a osadená medená strešná krytina, objekt však zostal ďalej bez využitia. Do majetku mesta sa dostal v 90. rokoch, ktoré ho od roku 2015 postupne obnovuje.
