Jej spoločníkmi sú klbko nití, čipkársky valec a drevené paličky. Karolína Krišková z Tisovca sa venuje paličkovej čipke. K tomuto jedinečnému remeslu ju priviedla jej stará mama.
Karolína Krišková mala vzťah k ručným prácam už ako dieťa. „U nás v rodine sa stále vyšívalo, všade boli samé nite a vzory. Všetci sa venovali buď vyšívaniu, háčkovaniu, alebo paličkovaniu. Najmä moja babka, ktorá ma naučila paličkovanie, keď som mala zhruba šesť rokov. Vtedy ma to akosi nechytilo, no vrátila som sa k nemu až na strednej škole,“ uviedla pre vobraze.sk šikovná remeselníčka Karolína Krišková (43), ktorá vyštudovala odbor textilné výtvarníctvo na Strednej priemyselnej škole v Ružomberku. Tam sa venovali všetkým možným ručným technikám od paličkovania, frivolitkovania, tkania až po vyšívanie. Práve na škole ju paličkovanie chytilo už naplno, postupne sa v ňom zdokonalila.
Paličkovanie je starodávna forma vytvárania špecifického druhu čipiek. „Je to neobvyklá a netradičná technika, ktorú nie každý ovláda. To ma asi na nej najviac zaujalo. Každý ju obdivuje. Vyzerá zložito, hoci podľa mňa to nie je také zložité, ako sa zdá. A má svoju bohatú históriu na Slovensku,“ priblížila Krišková.
Na paličkovanie potrebuje v prvom rade veľký valec. Je to vlastne textilný vak naplnený sušenými pilinami. Tie sú v ňom veľmi tvrdo natlačené, aby bol pevný. Môže byť malý, ale aj úplne veľký, tie niekedy volali „baby“. Dôležité sú tiež drevené paličky, ktoré sú vysústružené tak, aby sa na ne mohla namotať niť. „Na valec sa položí podvinok alebo teda vzor, tam sa pripevnia paličky s niťami. Vždy sa pracuje s párom paličiek. Tie sa zakvačia na špendlíky, ktoré držia celý vzor pohromade, kým prepletáme nite. Keď to upaličkujeme, tak sa to odstrihne, špendlíky sa vyberú a zostane nám hotová čipka,“ opisuje remeselníčka. Buď je to čipka pásová, ktorá sa používala na časti krojov, alebo je to obrázok, tam môže byť vzorom nejaký kvietok, hlava alebo plachetnica.
To, za ako dlho čipku vyrobí, záleží na jej veľkosti, náročnosti, ale tiež od hrúbky nití. Ak sú hrubšie, tak ide práca rýchlejšie, keď sú ale tenké, tak je robota prácnejšia. „Sú to hodiny a hodiny práce, nemám to nikdy odstopované,“ podotkla remeselníčka. Paličkovanie predstavuje pre ňu koníček. Čipky vyrába aj pre seba, no väčšinou pre ľudí, ktorí chcú svojich najbližších potešiť niečím pekným a neobvyklým. „Hlavne pre ľudí z cudziny je to niečo zvláštne, lebo nie v každej krajine poznajú paličkovanie,“ pripomenula.
Jej čipky môžu ľudia obdivovať aj na jarmokoch alebo rôznych podujatiach. Naposledy to bolo na Klenovskej Rontouke. Paličkovanie chodí ukazovať aj deťom na základné a stredné školy či do táborov. V Rimavskej Sobote robila kurz paličkovania pre ženy a stretol sa s veľkým záujmom. „Preto teraz rozmýšľame, že si tam založíme klub paličkovanej čipky,” dodala Krišková. Prezradila, že vyrába čipky so vzorom zo Španej Doliny. „Tieto vzory robí moja babka, ktorá má 88 rokov a ešte stále paličkuje. Tie sa akoby učím od nej, lebo doteraz som robila skôr obrázky a veci, ktoré som si sama kreslila.”
Karolína Krišková sa paličkovaniu venuje popri práci vychovávateľky v detskom domove v Tisovci. Túto prácu robí približne 19 rokov. „Vtedy sem do Tisovca presťahovali detský domov z Brezna, a preto hľadali nových zamestnancov. Práca s deťmi mi je blízka, tak som si podala žiadosť a zotrvala som tam doteraz. Už aj zo dve naše deti som naučila paličkovať,“ povedala s úsmevom. Keď zaregistruje nejakú novú techniku, chce si ju vyskúšať. Takto bola na kurze drôtovania a začala si vyrábať šperky. Nedávno si vyskúšala techniku makramé. Okrem toho šije a háčkuje textilné hračky a v minulosti šila aj tašky. Ako hovorí, paličkovanie je pre ňu psychohygienou. „Mám svoju chvíľku na relax pri klepote paličiek. Nemyslieť na nič, len si urobiť čipku,“ doplnila.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album K. Kriškovej
