Július Pravotiak z Hrnčiarskej Vsi sa venuje výrobe drevených lyžíc a lyžičiek. Majú rôzne veľkosti, tvary či farby. Drevo opracúva ručne, bez použitia strojov, len pomocou rezbárskych nástrojov. Predmety z dreva vyrezáva už takmer tridsať rokov. Spočiatku vyrezával menšie predmety ako prívesky alebo zvieratká. Výrobe drevených lyžíc sa intenzívnejšie začal venovať po tom, ako žiadal o registráciu značky regionálneho výrobku. „Jednou z podmienok bolo aj to, že musím mať taký výrobok, ktorý sa u nás alebo v tomto okolí vyrábal v minulosti. Aj predtým som príležitostne spravil nejakú lyžicu, no ich výrobe som sa viac začal venovať hlavne po tom, ako som získal certifikát. Bude to už nejakých sedem alebo osem rokov.”
Svojmu koníčku sa venuje popri práci. Tvrdí, že je samouk, o výrobe drevených lyžíc si všetko zisťoval sám, hlavne z literatúry. Čo to pochytil aj od iných rezbárov, ktorých stretol na jarmokoch. Na výrobu lyžíc používa štiepané drevo. Opracúva ho ručne, bez použitia strojov, len pomocou rezbárskych nástrojov. „Klátik alebo konár si najprv rozkálam na polovicu alebo štvrtinu, skrátim ho na rozmer lyžice a potom vypílim obrysový tvar. Následne pokračujem rezbárskymi nožíkmi, dlátami. Nakoniec lyžicu vyšmirgľujem, aby bola hladká a aby sa dala napustiť včelím voskom. Vtedy krajšie vyzerá a je aj trošku odolnejšia,“ priblížil rezbár.
Na najbežnejšie lyžičky, akými sú lyžičky na jedenie, používa prevažne lipové drevo, ktoré sa v minulosti používalo najčastejšie na výrobu lyžíc. Ozdobnejšie lyžičky vyrába Július z dreva ovocných stromov ako slivka, hruška, orech, no vyskúšal na ne napríklad aj drevo z duba alebo hrabu. Pri takýchto lyžiciach zvykne rúčku vyrezať do tvaru zvieratka, prípadne nejakej postavičky, napríklad pastierika. Ako podotkol, každá vyrobená lyžička je niečím špecifická a originálna. „Pri ručnej výrobe sa nedá spraviť každý výrobok stopercentne rovnaký,“ doplnil.
Ľudia lyžice používajú i vystavujú
Július Pravotiak predáva svoje výrobky na jarmokoch či trhoch tak, ako to robili výrobcovia lyžíc v dávnych časoch. Prezradil, že jeho zákazníkmi sú prevažne ľudia, ktorí majú kladný vzťah k drevu alebo predmetom z dreva. Mnohí ľudia ich používajú v bežnom živote. „No sú aj takí, ktorí si ich vystavujú vo svojich chatách alebo niekde doma len ako dekoráciu.” Jeho drevené lyžice na jarmokoch zaujali ľudí z rôznych kútov sveta. „Bol tam pán z Kanady i Austrálie. No kupuje si ich aj veľa našincov, keď cestujú niekde do zahraničia, nesú ich tam ako darčeky,” dodal.
Svoje výrobky zvykne prezentovať na výstave záhradkárov v Dome kultúry v Rimavskej Sobote, no zatiaľ nemal žiadnu samostatnú výstavu. Medzi zaujímavé druhy lyžíc, ktoré vyrobil, boli tie s krúžkom v štýle škandinávskych lyžíc, ktoré sa zvykli podarúvať. „No nedá sa povedať, že by som mal nejakú špeciálnu, každá je niečím iná alebo zvláštna.” Má jedno želanie. „Chcel by som sa dožiť toto, aby zákazníci dokázali trošku viac oceniť prácu, lebo vyžiť sa z tohto remesla nedá. Mnohí síce moje lyžice pochvália, ale nekúpia si ich.”
Pochádza zo Zlatna, kde pracoval v tamojších sklárňach. Po ich zatvorení sa presťahoval do Hrnčiarskej Vsi. Malú dielničku má zriadenú vedľa domu. Ak vo voľnom čase nevyrába lyžice, rád pracuje v záhrade alebo sa venuje svojmu psíkovi. Má dvoch synov, obaja žijú v zahraničí. Ani jeden sa nevenuje rezbárstvu. „Ešte kým boli menší, tak sa dá povedať, že ich to bavilo, no teraz už nie, sú rozbehaní vo svete,“ uviedol Július Pravotiak.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Pravotiaka, MAS MALOHONT
