Už od mladosti sa intenzívne zaujímala o kultúru a umenie, neskôr sa stala jednou zo zakladateliek speváckeho zboru Bona fide v Rimavskej Sobote, pôsobila vo vokálnom kvartete a založila spevokol Dúha. Dlhé roky obohacuje svojím spevom mnohé kultúrne akcie či sobáše v Rimavskej Sobote. V minulosti si vyslúžila aj Cenu mesta či Cenu primátora. Vitálna a inšpiratívna Viera Slatinská má 85 rokov.
Vrúcny vzťah k mestu
Narodila sa v Rimavskej Bani a neskôr sa presťahovala do Rimavskej Soboty. „Môj vzťah k tomuto mestu je veľmi vrúcny. V Rimavskej Sobote žijem veľmi dlho, chodila som sem do ľudovej školy na klavír, na gymnázium, pracovala som tu, no popri zamestnaní bola kultúra pre mňa najhlavnejšia,“ uviedla pre vobraze.sk Viera Slatinská. Počas navštevovania vtedajšej ľudovej školy sa začala venovať aj spevu. Vo svojom štúdiu sa však venovala viacerým odborom, okúsila aj zákutia pedagogického sveta, keď si po maturite spravila pedagogickú nadstavbu. Po skončení štúdií sa zamestnala na geodézii ako zememeračka a túto prácu vykonávala 30 rokov. „Bolo to dosť náročné terénne povolanie,“ podotkla.
Založenie Bona fide, divadlo a dychovka
„Už na škole som navštevovala každý umelecký a kultúrny krúžok, spevácky, tanečný, ale aj telocvičný, absolvovala som všetky spartakiády v Prahe okrem jedinej, keď som čakala moju dcérku. Bolo to úžasné, mladosť bola krásna,“ spomína Viera Slatinská. Najviac zo všetkého ju bavil klavír a spievanie. To bolo dôvodom, pre ktorý bola pred viac ako 50 rokmi oslovená, aby sa podieľala na založení zboru. „Bola som medzi prvými zakladateľkami vtedajšieho Bona fide, chvíľu sme však kvôli režimu mali názov Dobrý úmysel. V súčasnosti sme v zbore ešte tri, ktoré sme sa podieľali na jeho založení. Neskôr som začala spievať aj na sobášoch na mestskom úrade, chodím tam spievať doteraz na rôzne podujatia,“ hovorí.
Okrem pôsobenia v Bona fide a na podujatiach na mestskom úrade bola aktívna aj divadelnom súbore Rimavan. Zahrala si až v jedenástich celovečerných hrách, medzi ktoré patril aj známy Ženský zákon či netradičná slovenská divadelná hra Petra Zvona Tanec nad plačom. V tomto prostredí spoznala aj svojho manžela. „Účinkovala som okrem toho aj so sobotskou dychovkou Sobotienka, chodili sme každý rok do Kolína, kde sme s Marienkou Filipiakovou spievali ako sólistiky. Bolo to niečo fantastické,“ spomína s úsmevom na perách.
Zážitky obrovských rozmerov
„Pán Tibor Lévay dirigoval dychovku a on, Janko Plichta, Etka Gyürkeová a ja sme boli zakladatelia vokálneho kvarteta, v ktorom sme mali skutočne zaujímavý repertoár. Boli sme spolu v Prešove či v Štátnom divadle v Košiciach,“ opisuje svoje skúsenosti Slatinská. „Nádherný zážitok sme zažili s Bona fide, keď sme v roku 2014 navštívili Paríž a v chráme Madeleine sme mali celovečerný koncert. Zaznelo tam Te Deum od Antonína Dvořáka a iné krásne skladby. S Bona fide máme za tie roky mnohé, naozaj mnohé zážitky,“ uviedla. Spevácky zbor Bona fide v súčasnosti vedie Janka Dobrocká.
Na úspechy v zahraničí má Vierka Slatinská silné spomienky. „S Marienkou Filipiakovou sme boli aj v Děčíne na československej súťaži v speve a získali sme tam prvé miesto a mimoriadnu cenu pre naše duo. Bol to jeden z najsilnejších zážitkov, ale na všetky rada spomínam. Z toho žijem a to ma udržuje v stave, v akom som.“
Účinkovanie v zbore Dúha
Vierka je zároveň plne angažovaná v Klube dôchodcov v Rimavskej Sobote, kde zastáva funkciu tajomníčky a pokladníčky. „Hneď v roku 2001 som tam založila aj spevácky zbor Dúha s dvanástimi ženami. Spievame v ňom dvojhlasy, trojhlasy a pravidelne chodíme spievať na mestský úrad. Od založenia sme sa každý rok zúčastňovali na regionálnych či krajských súťažiach. Sme úspešní a som rada, že sa v tom realizujem.“ Spevácky zbor Dúha sa každoročne zúčastňuje aj na stretnutí seniorských zborov z okresu pod názvom Na strieborných vlnách.
Má intenzívny vzťah k literatúre či textárstvu. „Teraz sa už snažím prekladať do slovenčiny aj mnohé inojazyčné texty piesní, ktoré spievame v Bona fide. Zhudobnila som báseň Ivana Kraska Zmráka sa… či Topole a napísala som slovenský text Ódy na radosť,“ doplnila.
Aktívny životný štýl
Okrem mnohých aktivít, ktoré napomáhajú zveľadiť kultúrny život v meste, je čiperná osemdesiatnička príkladom aj v oblasti životného štýlu. „Pre zdravie je potrebné aj niečo urobiť. Odmietam len tak nečinne sedieť a čakať na tetku smrť. O siedmej ráno vstávam a hodinu cvičím, mám doma rôzne náradie a činky. Po cvičení meditujem, snažím sa úplne vypnúť a aktívne si rozvrhnúť deň. Starám sa aj o svoju imunitu. Je pre mňa veľmi dôležitý pohyb, kontakt s ľuďmi, socializácia.“ Každý deň má vyplnený aj aktivitami v spomínanom klube a zboroch.
„Mám aj záhradu a balkóny, kde si všeličo pestujem. Kvitne mi tam broskyňa, brusnice, čučoriedky, figa, hrozno či jahody. Špeciálne pestujem aj bylinky, ktoré veľmi rada používam a vždy ma zaujímali. S manželom sme chodievali na rôzne výstavy či agrokomplex,“ priblížila Vierka svoje záľuby, ku ktorým neodmysliteľne patria aj krížovky a iné aktivity, ktoré trénujú pamäť a myslenie. Nezabúda však ani na pravidelný oddych a relax.
Hudba lieči
O tom, že Soboťania majú vzťah ku kultúre, svedčia častokrát vypredané divadelné, hudobné či tanečné predstavenia v Dome kultúry. „Som aktívna aj v Klube priateľov vážnej hudby a pravidelne navštevujem mnohé predstavenia. Stále vidím ľudí, ktorí tieto kultúrne podujatia vedia oceniť. Mladí ľudia to však majú v dnešnej dobe náročnejšie, všade vidíme rôzne existenčné problémy, život je rýchlejší a majú menej času na umenie a kultúru,“ konštatuje aktívna Slatinská. „Verím, že situácia sa do budúcna zlepší. Hudba a celkovo kultúra povznáša človeka a je veľmi potrebná. Aj preto tým žijem celý život. Hudba ma lieči tam, kde už lekári nemôžu.“
Zdroj: Simona Kántorová, foto: S. Kántorová a album V. Slatinskej
