Oheň mu v očiach zaiskril ako malému chlapcovi. Odvtedy začal na sebe pracovať a pod vedením skúsených majstrov sa stal umeleckým kováčom. Patrí k najväčším umeleckým osobnostiam v širokom regióne. Svoje skúsenosti Igor Radič (63) z Klenovca odovzdáva mladším tovarišom, ktorých však už, žiaľ, nie je až tak veľa, ako za jeho mladých čias.
Pochádza z umeleckej muzikantskej rodiny, jeho brat Karol Radič je uznávaný hudobník a primáš. Igor sa však venuje „poctivému“ remeslu a v rukách už drží kladivo okolo 44 rokov. Na poličke v kováčskej dielni Igora Radiča sú vystavené postavičky železných Jánošíkov a na stene valašky. V zásuvkách leží viacero návrhov a tvarov makiet, ktoré už vyhotovil. Posielajú mu ich z celého Slovenska. „Mám tu aj duplikát Jánošíkovej valašky z múzea v Budapešti, ale aj tatranské, gemerské či pohorelské valašky. Podľa týchto vzorov ich ukujem do požadovaného tvaru,“ vymenúva Radič, ktorý valašky začínal robiť ešte tovariš medzi prvými svojimi dielami.
Železo získava zo zberných surovín. „Musí mať cveng. Potrebujem na to pravú oceľ, ktorá musí zvoniť a byť tvrdá. Najradšej chodím do zberných surovín v R. Sobote ku Albertovi,“ hovorí Igor Radič a ukazuje na niekoľko plných železných tyčí v rohu dielne, ktoré ešte len čakajú na svoje pretvorenie. „Vyberiem si železo a už plánujem, čo z neho spravím. Základ je predstavivosť,“ uviedol umelecký kováč, ktorý z dlhej chvíle vie urobiť aj ružu. Zákaziek má podľa neho dosť, no vzhľadom na región Rimavskej Soboty si vyberať nemôže. „Urobím všetko,“ skonštatoval s tým, že veľký záujem je o brány či Ježišov. Niekoľko dní mu napríklad trvá, kým jeden kus ocele premení na legendárneho zbojníka Jánošíka, ktorý sa práve v Klenovci často zdržiaval. Najďalej ich zasielal do Belgicka či Ameriky. Svoje veci však vystavuje aj Gemersko-malohontskom múzeu.
Radič chodí po Slovensku a zaúča mladých. Navštevuje aj sympóziá v Kežmarku či Dunajskej Lužnej. „Mám už meno, a keď niekam prídem, tak sa tam stretávajú záujemcovia z celého Slovenska. Mladých však učím aj doma. Väčšinou je to pre niekoho ťažká robota. Vyberám si žiakov, ktorí to naozaj chcú robiť. Musím vidieť, ako udiera kladivom na nákovu, aký má cit. Dobrý kováč je potom ten, ktorý nemá na rukách mozole,“ hovorí Radič.
Igor Radič je pokračovateľom tradície šikovných rómskych majstrov železa. V dielni mu pomáha jeho vnučka. „Je v tom dobrá vzhľadom na vek. Má cit a rozmýšľa, keď niečo robí,“ priblížil Radič, ktorý aj keď niektorým kováčom osobne i neraz cez telefón vysvetľuje, ako spraviť niektoré veci, ak sa im to nepodarí. „Niektorí ukujú list na štyrikrát, ideálne to je však urobím naraz,“ dodal. Často sa zabáva výrobou podkovičiek pre šťastie, ako aj výrobou vrtákov na fujary, ktoré podľa neho na Slovensku už robí málokto.
Má občianske združenie . Tovarišov má troch, v Brezne, Žiline, Heľpe. „Sú vyučení a robia už samostatne svoje remeslo. Dobrých majstrov je už málo, nájdu sa už aj takí, čo zvárajú, ale to už podľa mňa nie je umelecký kováč. Ten pravý si všetko urobí sám. Poznám asi len desiatich takých. Jeden z nich je napríklad Ottó László v Chanave. Takýchto ľudí si vážim,“ ozrejmil. Najviac kováčov je podľa Radiča v Dunajskej Lužnej. „Je tam celá ulica Rómov, ktorí sú kováčmi. Ja tam mám dobré meno. S kovaným Ježišom som tam získal prvú cenu. Veľmi boli zvedaví, ako som spravil tvár. Oni sú šikovní tiež. Vyrábajú veci do Ameriky a robili napríklad aj veci pre Prezidentský palác v Bratislave,“ spomenul Radič. Stretol sa aj s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorému tiež ukazoval svoje remeslo.
„Ku kováčstvu som sa dostal tak, že som išiel s otcom nabrúsiť sekeru. V kováčskej dielni mi to zaiskrilo v očiach a odvtedy ma to stále ťahá. Išiel som na poľnohospodársku školu a potom som učňoval pri starých majstroch. Kovať ma naučil Bálint, techniku kovania Antal a strúhať kopytá Hruška,“ vymenúva Radič. Zariadenie kováčskej dielne si vyrobil sám, no v priebehu rokov sa mu nazbierali aj veci po majstroch. Robí od rána do večera. Ako veriaci však počas sviatkov či nedele kladivo do ruky nevezme. Svoje remeslo prezentoval v minulosti aj na Klenovej Rontouke, kde bol dôkazom toho, že aj medzi Rómami je veľa ľudí, ktorí sú mimoriadne šikovní i rešpektovaní a môžu byť vzorom pre každého. Má veľa skúseností a známy medzi učňami je aj tým, že vie postaviť kladivo špicom na nákovu. Ukázal nám to na videu.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt sa mohol zrealizovať vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín FNMK.
