Rodáčka z Hrachova Magdaléna Kantorová zasvätila kus svojho života folklóru a práci s remeslami. Desať rokov pôsobila vo folklórnom súbore Háj v Rimavskej Sobote, kde sa nielen zdokonalila v tanci, ale našla aj manžela a priateľov, s ktorými je v kontakte dodnes. Kultúre sa venuje aj naďalej, pracuje na ekonomickom oddelení Gemersko-malohontského osvetového strediska. Popri tom vypomáha i pri mnohých podujatiach organizovaných „osvetou“. Práve tu v GMOS-e v R. Sobote nazbierala pred rokmi ako samostatná odborná pracovníčka bohaté skúsenosti aj s remeselných krúžkov, aby ich vedela ďalej odovzdávať deťom po školách.
Vzťah tak má nielen k folklóru, ale ku kultúre celkovo. „Ku všetkým žánrom i k ľuďom, ktorí sa kultúre venujú. Baví ma to,“ povedala Magdaléna Kantorová (37).
Tanec jej bol blízky stále, venovala sa mu aj na Základnej škole v Hrachove kde mali asi rok krúžok so Stanislavou Zvarovou. Ako pre vobraze.sk Magdaléna Kantorová ďalej povedala, k folklóru sa dostala ako pätnásťročná a bolo to tak trochu náhodou. „Na obchodnej akadémii, ktorú som navštevovala, pripravovali výročný program. Zavolali si manželov Haásovcov zo súboru Háj aby s nami nacvičili program, to sa podarilo. Nakoniec sme v súbore zostali tancovať tri dievčatá, ktoré sme sa k folklóru pridali naplno. Už na hrachovskej základnej škole som mala blízko k tancu, takže to bola prirodzená cesta,“ spomína Kantorová z obce Čerenčany.
Vo FS Háj zažila desať rokov intenzívneho tancovania, vystúpení aj zahraničných ciest. „Súbor a cestovania s ním do zahraničia nám dalo veľmi veľa. Spoznávali sme rôzne národy, ich zvyky a tance. Zdokonalila som sa aj v jazykoch,“ hovorí. S tanečníkmi navštívila viaceré európske krajiny ako Turecko, Litvu, Taliansko, niekoľkokrát Maďarsko a dvakrát aj Holandsko. Práve Holandsko sa jej zapísalo do pamäti najviac. „Ubytovaní sme boli v rodinách, čo nám umožnilo spoznať ľudí aj ich život. Našli sme si priateľov, ktorí boli dokonca aj na našej svadbe. Dodnes sme v kontakte. Mali sme svadbu vo folklórnom štýle spolu s čepčením a bola to nádherná spomienka,“ hovorí s úsmevom.
Kantorová dodáva, že najväčším zážitkom bola aj medzinárodná atmosféra festivalov. „Pamätám si, keď sme sa v Holandsku stretli s tanečníkmi z Afriky. Bolo zaujímavé vidieť iné kultúry, ich oblečenie a počuť ich hudbu,“ spomína s tým, že počas festivalu spievali aj do rádia. „Pre mňa to bolo najkrajšie obdobie. Boli sme vtedy mladší v súbore, ale spoznať sme mohli i starších. Súbor mi tak priniesol rodinu, zážitky aj veľa priateľov,“ hovorí Magdaléna Kantorová. Z domácich podujatí spomenula napríklad folklórne slávnosti ako Východná, Detvu, či Rontouku v Klenovci.
Folklór ju sprevádzal aj v súkromí. „Manžela Peťa som spoznala v súbore. Tancoval tam už viac ako desať rokov a postupne sme začali tancovať spolu,“ dodáva s tým, že on naďalej ešte pôsobí vo folklórnej skupine Lieščina. I keď už Magdalénka aktívne netancuje, folklór ostáva v jej živote naďalej.
Čo sa týka folklóru, veľkú radosť má z dcérky, ktorá tancuje v detskom folklórnom súbore Hájik. „Keď som ju videla na pódiu, kde som kedysi tancovala ja, skoro som sa rozplakala. Bola ako moja malá kópia. Som hrdá mama a veľmi sa teším, že folklór v rodine pokračuje,“ hovorí dojatá mama troch dcér. Poznamenala, že by bola rada, ak by si niekedy spolu zatancovali na pódiu. „Momentálne mi to takto stačí, ako je. Venujem sa hlavne rodine,“ zdôraznila. Skúšať tancovala aj mladšia dcérka, tá však zatiaľ aktívne nepokračuje a má iné záľuby.
Okrem folklóru sa Kantorová venovala aj remeslám. V Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku organizovala tvorivé dielne, kde deti a mládež učila rôzne techniky. Najbližšie jej bolo pletenie košíkov, ktorému sa priučila vo Zvolene a u Jaroslava Zvaru z Klenovca. „Spoznala som aj tkanie či hrnčiarstvo, ktoré ma naučili skúsené remeselníčky. Na začiatku som o tom veľa nevedela, ale postupne ma to začalo baviť. Aj doma s deťmi si stále občas niečo vyrobíme v rámci možností,“ približuje.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Magdaléna Kantorová
