Vyštudovala dámske krajčírstvo, pretože vždy ju fascinovalo oblečenie. Hlavnou náplňou jej práce je prešívanie textilu a recyklovaný folklór, ktorý sa snaží dostať do povedomia ľudí. Najznámejšia z jej tvorby je technika krížikovej výšivky. Lučenčanka Janka Sláviková prikladá veľký dôraz na ekologický aspekt svojej výroby. Súčasný odev spája s ľudovými prvkami.
Umelecky založení rodičia
Obaja rodičia Janku od detstva zasväcovali do umeleckej tvorby. „Môj ocko ma zasvätil do tvorby s drevom a vypaľovania či cifrovania. Mala som svoje dláto, ktoré mi vyrobil. Často som zaspávala pri zvuku jeho pílky. Maminka mi zase ukázala umenie šitia, vyšívania či maľovania. Vyrastala som na maliarni, ktorá bola maminým pracoviskom. Umožnila mi tam kresliť moje vlastné návrhy na ozdobu svadobných čiaš a podobne,“ priblížila pre vobraze.sk Janka Sláviková.
Ako dieťa tancovala aj vo folklórnom súbore Kokavan. „Vždy som milovala tie krásne točiace sa sukne. Mám veľkú úctu k našim predkom, pretože folklórne dedičstvo dokázali tvoriť aj popri svojej ťažkej práci, ťažkom živote a len pri sviečkach. Chcela som to preniesť v menšom rozmere aj do dnešnej reality.“
Zlatno, krajčírska škola a Folklórne parádnice
Hoci už 28 rokov žije v Lučenci, jej rodnou obcou je Zlatno. „Bola to sklárska dedinka bez folklórnej minulosti, keďže najväčším módnym hitom tam boli monterky,“ podotkla so smiechom. Umenie a oblečenie ju však vždy fascinovalo. „Stotožňujem sa s myšlienkou Coco Chanel, ktorá tvrdí, že by sme sa mali obliekať tak, akoby to bolo v ten deň naposledy. Myslím si, že oblečenie a doplnky, ktoré si v daný deň zvolíme, o nás a našej osobnosti veľa vypovedá,“ uviedla Sláviková.
Najintenzívnejšie sa začala zaoberať recyklovaným folklórom vďaka projektu Folklórne parádnice. „Je to dielko troch autoriek – remeselníčok, ktoré prepájajú folklór so súčasnou módou. Kúsky predvádzajú všetky vekové kategórie od malých detičiek až po seniorov a cítia sa v tom fantasticky. Idea Folklórnych parádnic je preniesť folklór do bežnej módy tak, aby neostal len v skriniach,“ ozrejmila.
Jankina tvorba a práca s ľuďmi
Jej umelecký tvorivý záber je široký a rôznorodý. Prešíva staré oblečenie a tvorí z neho nové odevy, tašky, kabelky či ľadvinky, ktoré zdobí folklórnymi prvkami. Takisto pečie zo špeciálnej hmoty náušnice, náhrdelníky, prstene či bytové doplnky. „Čo robím najviac? Ide to najmä podľa toho, ako sa cítim. Niekedy vyšívam, inokedy modelujem alebo pečiem šperky celé hodiny. Je to rôzne. Snažím sa prispôsobiť výrobu na základe zákaziek, ale taktiež nálade.“ Čas výroby jedného výrobku je veľmi rôznorodý. Podľa jej vlastných slov niekedy výroba trvá aj niekoľko dní. Na produkte pracuje dovtedy, kým s výsledkom nie je dokonale spokojná.
Okrem krížikovej výšivky používa aj mnohé iné techniky, ktoré sa snaží naučiť aj deti či záujemcov o jej kurzy. „Na kurzoch vyšívame rôzne techniky, omotávanie okolo ihly či krížikovú výšivku. Šijeme ručne, ale aj strojom. Modelujeme, pečieme šperky a bytové doplnky, plstíme na mokro aj na sucho. Robíme z plste anjelikov či bábiky,“ skonštatovala šikovná remeselníčka a pokračovala: „Krásna bábika sa dá vytvoriť aj viazaním z kúska ľanovej handričky. Robili to tak aj naše prastaré mamy. Pracujeme tiež s kožou, vyrábame lapače snov. Robili sme aj s drevom. Je toho veľmi veľa.“
Príroda, ekológia a voľný čas
Janka Sláviková sa považuje za osobu úzko spätú s prírodou. Má k nej veľmi blízko. „Príroda je mojou súčasťou, ktorá ma inšpiruje, motivuje a dopĺňa. Bez prírody by som nemohla byť, ani tvoriť.“ Jedným z hlavných aspektov jej tvorby je udržateľnosť. „K recyklácii a ekológii ma viedli už moji starí rodičia a rodičia. Je to podstata mojej práce. Vždy sa nájdu dobré duše, ktoré už nepotrebujú rôzne gombíky, zipy, nite, krajočky, bavlnky a iné materiály, a preto ich donesú mne,“ podotkla s úsmevom. Nové materiály nenakupuje takmer vôbec.
Jej vzťah k folklóru a tradíciám sa prejavuje aj v ďalších umeleckých záľubách. „Ako som už spomínala, milujem tanec, hlavne mať pri ňom veľkú sukňu, nech sa to poriadne krúti. Počúvanie rozhlasových hier ma zasa vnáša do detstva, keď sme s maminkou tvorili. Pripomína mi to rozhovory so staršími dámami, keď som bola ešte dieťa – milovala som, keď začali rozprávať.“ Intenzívne sa venuje aj skúmaniu ľudskej mysle a zaujíma sa o rôzne druhy závislostí a ich prevenciu.
Túžba odovzdávať dedičstvo tradícií
Víziou do budúcna je pre Janku najmä pokračovať v tom, čo robí. „Chcela by som vzdelávať hlavne deti, lebo je krásna spätná väzba to, keď vidím, že moja práca padá na úrodnú pôdu. Ja som v detstve zažívala ohromujúci pocit, keď ma zasväcovali do tajov remeselných výrobkov, preto by som tento pocit chcela dopriať aj dnešným deťom, aby v tejto technicky pokrokovej dobe mali aj nejaké iné podnety,“ poznamenala. „Myslím si, že moje najväčšie dedičstvo, ktoré som dostala od mojich príbuzných, sú moje ruky spojené s citom pre detail a som za to naozaj veľmi vďačná. Dúfam, že do konca svojho života to budem môcť posúvať ďalej a robiť tak ľuďom radosť,“ odkázala Janka Sláviková.
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album J. Slávikovej a M. Alberti
