Otužovanie ju fascinovalo už veľmi dávno. Podarilo sa jej nájsť spriaznené duše, ktoré sa k nej pridali a teraz si užívajú každý ponor. Skúsenosti má so zimným plávaním v rámci Slovenského pohára, ktorý sa v konal na Kurinci. Renata Hanesová z Rimavskej Soboty pracuje už desaťročia v lekárni. „Výber povolania v 15 rokoch je dosť lotéria, ale ja som mala asi šťastnú ruku, pretože svoju prácu milujem a stále ma baví aj po veľa veľa, veľa rokoch,“ hovorí s úsmevom. Ako dodáva, je srdcom zdravotníčkou a najkrajšia odmena je, keď sa jej pacient príde poďakovať, že mu jej rady pomohli k zlepšeniu zdravia a je spokojný.
Lekárnikom dala zabrať pandémia covidu
Zo spätného pohľadu pandémiu vníma ako všetko negatívne, čo život prinesie. „Vždy keď nás niečo zlé zastaví alebo spomalí, je to dôvod na zamyslenie sa. Pri prepuknutí pandémie som vnímala ľudskú spolupatričnosť a ochotu pomáhať si. Žiaľ, už sa to zas vytratilo. Život je dnes príliš rýchly. Myslím si, že by sme mali spomaliť, aby sme stihli vnímať všetko krásne okolo seba a žiť s pokorou a v súlade s prírodou,“ hovorí Hanesová.
Rada lyžuje a medzi lyžiarmi si vyslúžila prezývku „Speedy“. Na vlekoch bývala prvá a častokrát lyžovala dovtedy, až kým ich nevypli. Túto záľubu však pre problémy s kolenom obmedzila. Rada pláva, chodí na hríby a číta detektívky. Jej najväčším koníčkom je však otužovanie. „Spolu s mojou mamkou sme sledovali televízne reportáže, ktoré väčšinou na Nový rok vysielali rôzne televízne stanice. Ja som počas mojich pravidelných prechádzok okolo jazera na Kurinci opatrne rukou skúšala teplotu vody a nechápala som, ako tí ľudia dokážu do takej studenej vody vojsť. Mali môj úprimný obdiv, lebo ja som to dokázala, až keď mala voda okolo 17-18 stupňov, teda koncom apríla alebo začiatkom mája.“ V tom období na Kurinci stretávala miestnu najznámejšiu otužilkyňu Gabiku Tóthovú. Ona začínala svoju sezónu „na Jozefa“ – 19. marca. Ako Renáta spomína, prvé informácie získala od nej. „Veľmi ma povzbudili jej slová, verila, že budem pokračovať v jej záľube, keď tu ona už nebude.“
Ďalšie dôležité rady ako začať, dostala sprostredkovane od inej otužilkyne. „Neprestať sa kúpať na konci leta a chodiť si zaplávať každý deň, až pokiaľ to zvládnem. A toto bolo to, čo ma nakoplo. povedala som si, že toto chcem. Lenže, keď som sa nad tým zamyslela, došlo mi, že to pre mňa samú nemusí byť bezpečné, preto som si a hľadala niekoho, kto by to chcel so mnou skúsiť. Asi štyri roky som ho hľadala. Otravovala som svoje okolie ozaj intenzívne. Stretávala som sa s rôznymi reakciami. Od zdvihnutého obočia, cez pobavené úškrny, až po klepkanie po čele, ale nevzdala som to, až kým som ho nenašla.“
Na jeseň 2016 začali otužovať s Jozefom Benkom. A naozaj šli do vody denne, a to v akomkoľvek počasí. Rybári na brehu Kurinca sa na nich pozerali, ako na mimozemšťanov. „Občas sme sa aj my tak cítili, hlavne keď bolo sychravo a mrholilo, ale nevzdali sme to. Potiahli sme to až do Dušičiek a 1. novembra 2016 naše fotky na fb zaujali viacero ľudí a prišli ich reakcie. Aj ja by som chcel skúsiť. Mohol by som sa pridať?“ A tak začali pravidelné víkendové stretnutia, lebo cez týždeň je po práci tma. Postupne sa „preplávali“ až do prvého ľadu, ktorý bol 4. decembra 2016. „To si pamätám úplne presne, lebo v ten deň mám narodeniny a pre mňa to bol výnimočný darček. Na Vianoce sa potom naša skupinka rozrástla na 22 členov. Dnes je nás už viac než 30. Považujem to za svoj splnený sen.“
A tento sen má aj „vedľajší účinok“ . Vytvorila sa jedna skvelá partia ľudí, ktorá by inak nemala šancu vzniknúť. A tak od roku 2016 chodia pravidelne dva-trikrát do týždňa na Kurinec. „Nie je to len otužovanie. Je to životný štýl. Opustiť komfortnú zónu, vystaviť svoje telo chladu i nepohode a potom si užívať blahodárne pocity. Toto sa dosť ťažko vysvetľuje. Najvýstižnejšie je asi, keď neskúsiš, nevieš. Ale kto nás videl po ponore, akí sme nadšení, tak sa asi aj čuduje a stále nechápe,“ hovorí s úsmevom Renáta.
Namerali extrémne teploty
Keď je na vode ľad, tak teplota vody je pod 2 stupne Celzia. Ľadové medvede namerali teploty okolo 0,2-2 stupne. „To sú už ozaj extrémne podmienky, ale sú zvládnuteľné. Je to o vnútornom nastavení jedinca. Ako to my v klube často hovoríme, všetko je v tvojej hlave.“ Renáta má osobne najradšej teplotu vody od 7 do 17 stupňov. „V takej sa mi už komfortne pláva, v pohode dám aj kraul s ponorením hlavy a nie je mi zima. Teplú vodu ja potrebujem len na umývanie vlasov, všetko ostatné zvládam v studenej.“
S klubom Sobotské ľadové medvede (SĽM) boli aktívnou súčasťou Slovenského pohára v zimnom plávaní. „Vlastne sme boli pri jeho zrode a usporiadali sme aj úvodné kolá prvých dvoch ročníkov u nás v rekreačnej oblasti Kurinec a verte, že usporiadanie takejto akcie je ozaj náročné,“ skonštatovala.
Od pandémie na Kurinci preteky neorganizujú, pretože život priniesol rôzne zmeny v ich súkromných životoch a nemajú na to momentálne čas a ani podmienky. „Predtým sme cestovali aj na súťaže po celom Slovensku, nadviazali sme priateľstvá s mnohými podobne naladenými ľuďmi, ktoré trvajú do súčasnosti.“
V rámci Slovenského pohára bol klub SĽM pomerne úspešný. „Ja sama mám osem medailí z týchto súťaží. Zlatá vždy najviac poteší, ale najnezabudnuteľnejšie sú tie, ktoré som získala v najextrémnejších podmienkach,“ uviedla Hanesová. Ako priblížila, išlo o Oravskú priehradu s teplotami voda 2, vzduch -2, silný vietor a veľké vlny. Podobne bolo aj v Spišskej Novej Vsi, kde voda tiež mala necelé 2 stupne.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Renáta Hanesová
