Jej výrazný úspech zarezonoval. V roku 2014 kráľovnou krásy, dnes hrdou manželkou a mamičkou. Aj taký je príbeh Lýdie Zvarovej (za slobodna Svobodovej), rodáčky z Tisovca.
Svoju náročnú cestu až k titulu najkrajšej nepočujúcej ženy na svete s odstupom času hodnotí ako nádhernú spomienku. „Príbeh sa začal neustálym podpichovaním mojej mamy, aby som sa prihlásila na Miss nepočujúcich SR. Vtedy som ešte nevedela, aký úspech to bude mať. Na slovenskom finále v Žiline v roku 2013 som dostala hlas od každého z desiatich porotcov, čo sa udialo prvýkrát za 18 rokov, “ spomína pre vobraze.sk Lýdia. Vďaka titulu Miss Slovensko postúpila na celosvetovú súťaž Miss Deaf World v Prahe a tú tiež ovládla.
„Moja príprava na svetové finále pozostávala z desiatich mesiacov neustáleho vybavovania a „lietania“ po Slovensku. Najťažšie bolo asi hľadanie sponzorov, ktoré však nebolo úspešné. Všetky náklady súvisiace s účasťou vo finále financovala moja rodina.“ Okrem toho si Lýdia musela zabezpečiť tri róby, kroj a, samozrejme, zrealizovať nácvik programu a prípravu prezentácie. Vo voľnej disciplíne sa v obidvoch prípadoch predviedla ako mažoretka.
„Jednou z najdôležitejších podmienok účasti bola znalosť posunkovej reči, ktorú som však dovtedy nepoužívala, “ hovorí Lýdia. Musela preto navštevovať kurzy v Banskej Bystrici. „Za to, že som všetko zvládla vďačím najmä mojej mame, ktorá sa zhostila vybavovania vecí a ciest po Slovensku.“
V Prahe súťažila v konkurencií 52 súťažiacich, vrátane 21 chlapcov. „Počas celej prípravy nás sprevádzal prísny denný režim. K dispozícií sme mali posilňovňu, bazén aj občerstvenie. Ako tím sme i s chlapcami vychádzali veľmi dobre. “
Až prišiel dlho očakávaný 19. júl 2014. „Rada by som povedala, že to nebolo stresujúce, žiaľ, nebola by to pravda. Kaderníčka mi úplne pokazila účes, mama mi z hotela musela priniesť kulmu a účes som si napokon tesne pred finále robila v šatni sama. Tak isto som dopadla s líčením, lebo vizážistky nestíhali. Čo k tomu dodať, už len to, že samotný program priniesol „ovocie“ a veľmi sa mi vydaril. Vyhlasovanie výsledkov bolo zdĺhavé, ale stálo za to. Keď zaznel výkrik „Víťazí Slovensko !!!“, na desať sekúnd som sa dostala do úplného tranzu a uvedomenie si výsledku prišlo len pri hromadnom zdvihnutí otáčajúcich sa rúk, ktoré medzi nepočujúcimi znamenajú veľký potlesk,“ priblížila Tisovčanka finálový večer.
Po ošiali okolo víťazstva sa Lýdia snažila kontaktovať mnohé modelingové agentúry. „Bolo to úplne márne. Nenamáhali sa mi ani odpovedať. Na Slovensku je to, bohužiaľ, tak. Nikto si nevšíma a neakceptuje úspechy zdravotne postihnutých ľudí. Nepočujúca Miss totiž nedostane žiaden byt, auto ani lukratívnu zmluvu, či zmluvné fotenie. V porovnaní s tým, ako sa o takéto missky starajú v zahraničí, je to na zaplakanie,“ podelila sa o skúsenosti.
Dnes, ako sama povedala, žije úplne normálny život. Chodí do práce, venuje sa rodine a domácnosti ako každá iná žena. Vďaka účasti v súťaži krásy sa stretla s novými ľuďmi a spoznala rôzne kultúry. „Teší ma hlavne úžasný pocit, že som v živote, navzdory všetkým neprajníkom a ohováračom, čosi jedinečné dokázala. “
Svojím príbehom dievčaťa z malého mesta na ceste za svetovým titulom odkazuje všetkým, ktorí snívajú o súťaži krásy, aby sa nedali nikým odradiť a išli do toho s plným nasadením. „Je to niečo, čo v živote zažiješ len jeden jedinýkrát,“ zdôraznila Lýdia Zvarová.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album L. Zvarovej
