Originálne opasky, náramky, puzdrá na nože či krásne vzorované kabelky vychádzajú spod šikovných rúk Pavla Laudára (69) z Babinca. Tomuto remeslu sa venuje už vyše desať rokov na hobby úrovni. Vyrába ich prevažne z pravej hovädzej kože a jeho výrobky nie sú rovnaké, častokrát sú vyrobené priamo na mieru. Jeho prácu môžete vidieť na jarmokoch v Rimavskej Sobote, Klenovci či Kokave nad Rimavicou. Najbližšie bude súčasťou prezentácie remesiel na májovom podujatí Držkobranie v Rimavskej Sobote.
Pavel Laudár pochádza z malebného prostredia obce Babinec. Každý z jeho výrobkov je vyrobený ručne. Ako tvrdí, celý život niečo vymýšľa v rámci kutilstva. „Začal som robiť nože. Otec bol kováč, ale ochorel a odišiel skôr, ako mi odovzdal remeslo. Tak som len vybrusoval nože, ale k nožom som potreboval nejaké puzdro. Nevedel som vtedy, ako sa s tým robí, ale objednal som si kožu a podarilo sa mi niečo ušiť,“ priblížil začiatky práce s kožou.
„Hneď po prvom opasku ma táto práca chytila. Prvých asi 40 opaskov, ktoré som urobil, bolo pre kamarátov, rodinu. Zvyšky kože nechcel vyhadzovať a začal tak robiť prívesky a náramky. Neskôr vyrábal už tašky, pastierske kapsy, kabelky či puzdra na nože. Stroj na šitie používa len pri menších hrúbkach. Šije preto hlavne ručne, dratvou alebo niťou či koženým pásom. „Najviac sa mi páči jednoduchý prevliekací steh, ktorý je užší. Nezaplietam to, lebo potom to zbytočne rozširuje výrobok,“ podotkol Laudár. Ženy v jeho okolí oceňujú kabelky, ktoré sú originálne. Napríklad zo slivkového dreva je kabelka žltá alebo červená a celkom pekne sa vyníma. „Robím aj také s drevenými bokmi. Po obvode ich lepím a vystužujem kožou. Peknú majú aj výzdobu, spolupracujem s dievčinou, ktorá veľmi pekne kreslí ľudové motívy,“ prezradil.
Na výzdobu opaskov, lemov po obvode výrobku používa bohatú fantáziu a raznice. „Nie sú špeciálne, len kombinácia vyjde niekedy celkom zaujímavo. Najprv to ale musím vyskúšať a potom ešte záleží, ako to vyznie na danej ploche,“ povedal a dodal, že má rád ľudové motívy a poľovnícke motívy orlice, vlka, sovy či iných zvierat.
Rád sa venuje aj práci s drevom, robí stojany na kvety, police, záhradný nábytok. „Skúšobne som vyrobil aj detskú izbu, ale to ma až tak nebavilo. Na dedine bola vždy nejaká práca. Mám svoju dielničku a na to, čo robím, som si sebestačný,“ povedal Laudár, ktorého baví technika. Ako spomenul, táto jeho činnosť vychádza zrejme od jeho starého otca. „Bol to majster tesár, murár. Všetko, čo chytil do ruky, tak všetko vedel spraviť,“ podotkol s úsmevom.
V produktívnom veku sa Pavel Laudár venoval oblasti poľnohospodárstva ako mechanizátor na družstve. „Bohužiaľ, sa to všetko rozpadlo a až po dlhšom čase som sa dostal do potravinárskeho priemyslu. Robil som v mliekarni v Rimavskej Sobote, na údržbe a doprave. Bol som teda vo svojom odbore.“
Podobnému remeslu v rodine sa zatiaľ nevenuje nikto. V dielničke mu však spoločnosť robia dve vnúčatá. „Malá vnučka majstruje a skúša, maľuje. Dúfam, že ju to chytí. Dnes je ale iná doba a tie nešťastné mobily a tablety,“ povedal Pavel Laudár. Jeho sestru, učiteľku Ľubomíru Haluškovú zdobí elán a empatia. Skúseností má na rozdávanie.
Učiteľka Halušková má skúsenosti na rozdávanie. Zdobí ju elán a empatia
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Pavel Laudár
