Na okraji Tisovca, pod svahmi Muránskej planiny, rozširuje Farma Agrospol Hradová svoje možnosti oddychu pre verejnosť. Súčasťou areálu je súkromný rybník, ktorý pred aktuálnou sezónou prešiel obnovou. Bol rozšírený, prehĺbený a pribudol aj nový prívod vody.

Návštevníci si tu môžu zachytať ryby aj bez rybárskeho povolenia. Rybník je zarybnený pstruhmi a kaprami, pričom pstruhy pochádzajú priamo z vlastného chovu farmy. „Rybník sme zarybnili pstruhmi aj kaprami. Pstruhy pochádzajú z nášho vlastného chovu, ktorý zabezpečujeme od výteru až po dospelé ryby,“ priblížil majiteľ farmy Denis Komjaty.

Novinkou je aj možnosť prenájmu celého areálu, na ktorú upozorňuje aj nový bilbord pri hlavnej ceste. Priestory sú určené jednotlivcom, rodinám aj väčším skupinám, ktoré chcú stráviť čas v súkromí, oddýchnuť si v prírode alebo zorganizovať menšie podujatie.

„Chceme, aby sa u nás ľudia cítili dobre a mali priestor na oddych. Môžu si zachytať ryby, pripraviť ich na ohni, stráviť čas s deťmi na preliezkach alebo si jednoducho oddýchnuť v tieni stromov,“ hovorí Komjaty.
Areál ponúka možnosť opekania, osvieženia, občerstvenie, prenosné toalety či v prípade potreby aj odstavenie karavanu. Celý priestor je možné prenajať za približne 100 eur na deň. Bežne je otvorený do 20.00 hodiny, no návštevníci s rezerváciou môžu zostať aj dlhšie.

Veľkým lákadlom lokality je blízkosť náučného chodníka „Poďte s nami za sysľami“, ktorý vedie popod Okrúhlu skalu a Hradovú. Nenáročná trasa dlhá viac ako dva kilometre je vhodná aj pre rodiny s deťmi a ponúka možnosť pozorovať početnú kolóniu sysľov pasienkových v jedinečnom prostredí skál a škrapov. Sysle kedysi obývali väčšinu pasienkov v okolí Tisovca, no približne pred šesťdesiatimi rokmi z územia postupne vymizli v dôsledku zarastania lúk po ústupe tradičného hospodárenia.

Návrat tohto ohrozeného druhu na lokalitu pod Hradovou prebieha od roku 2010 a populácia dnes dosahuje približne 500 jedincov. „Syslovisko pod Hradovou je dôkazom toho, že návrat ohrozeného druhu je možný, ak sa spojí úsilie ochranárov, miestnych obyvateľov, nadšencov a polnohospodárov,“ hovorí majiteľ farmy Komjaty.

Pre návštevníkov pribudli nové informačné tabule a farma plánuje vybudovať ďalšie. Okolie zároveň ponúka množstvo možností na nenáročné prechádzky aj turistické výstupy s výhľadmi na Muránsku planinu.
Popri oddychovom areáli láka Agrospol Hradová aj na výrobky z vlastnej ovčej farmy. Priamo pri vjazde do mesta si zákazníci môžu kúpiť údené i neúdené syry, žinčicu, polooštiepky, čerstvé a nakladané syry, syr na grilovanie či domáce klobásky. Všetky syrové výrobky sú vyrábané výhradne z pasterizovaného ovčieho mlieka. Predajný areál funguje už druhý rok a postupne sa rozširuje o nové služby. Podľa majiteľa je cieľom vytvoriť miesto, kde sa spojí kvalitná regionálna produkcia s oddychom v prírode.

„Teší nás, že sa k nám ľudia pravidelne vracajú nielen za výrobkami, ale aj za atmosférou tohto miesta. Mnohí hovorili, že by tu chceli stráviť viac času, a práve preto sme sa rozhodli ponúknuť možnosť prenájmu areálu,“ dodal Denis Komjaty.

Zdroj: PR-Článok, Agrospol Hradová Tisovec

<p>The post Oddychový areál prenajíma rybník pod Hradovou pri Tisovci a láka návštevníkov na relax, sysle i ovčie výrobky z vlastnej farmy first appeared on vobraze.sk.</p>

Na rodinnej farme Kozinka vo Veľkom Blhu tu už viac než desať rokov nevyrábajú iba syry, jogurty či tvarohy. Manželia Petra Pajasová a Ladislav Ibos vytvorili miesto, kam prichádzajú ľudia z celého Slovenska učiť sa hlavne tradičnému spracovaniu mlieka, chovu kôz aj poctivému farmárskemu remeslu. V čase, keď v okolí zaniklo viacero hospodárstiev, sa im podarilo nielen udržať rodinnú farmu, ale okolo nej vybudovať aj komunitu ľudí, ktorí veria v kvalitné potraviny a návrat k prírode.

Farma funguje od roku 2012 a od tej doby okolo Kozinky vznikla komunita mladých syrárov a ľudí, ktorí sa chcú naučiť vyrábať vlastné potraviny. „Ľudia chcú mať pocit, že si vedia niečo vyrobiť sami a vedia, čo v tom majú,“ hovoria manželia. S plemennými zvieratami sa zapájajú do výstav – vidieť ste ich mohli v Čerenčanoch, Veľkých Teriakovciach, ako aj na podujatí Dožinky či Poľnohospodársko-potravinárskej výstave v R. Sobote. Tento rok už u nich bol mladé kozičky natáčať aj televízny štáb Farmárskej revue.

Spojila ich škola aj láska k poľnohospodárstvu

Petra Pajasová pochádza z okolia Prahy. K zvieratám mala blízko od detstva. Hoci nevyrastala na veľkej farme, doma mali drobnochov a zvieratá boli prirodzenou súčasťou jej života.

„Nepatrím k činžiakovým deťom. Mali sme doma králiky, prasiatka, stále sme niečo chovali a mala som k tomu blízko,“ hovorí Petra, ktorá vyštudovala veterinárny smer na strednej škole a pokračovala aj na vysokej škole. S budúcim manželom sa zoznámila na České zemědělské univerzite v Prahe, kde obaja študovali poľnohospodárstvo. Ladislav Ibos pochádza priamo z Veľkého Blhu a absolvoval gymnázium v Rimavskej Sobote.

Istý čas žili v Prahe, no napokon sa rozhodli presťahovať na Gemer-Malohont. „On bol poľnohospodár, ja som chcela byť tiež. Po zrelej úvahe sme došli k tomu, že vo Veľkom Blhu budeme mať potrebné zázemie aj v rámci rodiny,“ vysvetľuje Petra Pajasová, ktorá sa na Slovensko spolu s Ladislavom prisťahovala v roku 2009. Ako Petra hovorí, na región aj ľudí zvykla veľmi rýchlo. „Mne sa tu veľmi páči. Obzvlášť príroda. A dobre vychádzam aj s ľuďmi.“

Stavili na anglonúbijské kozy

Od začiatku mali jasno v tom, že nechcú chovať bežné plemená. Rozhodli sa pre anglonúbijské kozy, ktoré sú známe svojím vzhľadom, pokojnou povahou aj kvalitným mliekom. „Sú viacfarebné, pekne vyzerajú a ich mlieko má veľmi dobré parametre na výrobu syrov a ďalších výrobkov,“ približuje Petra Pajasová.

Na farme chovajú viacero desiatok zvierat. Aktuálne sa tešia z novej generácie kozliatok. Nie všetky kozy sú dojné, časť mláďat si nechávajú na ďalší chov a časť predávajú. Dôležitú úlohu zohrávajú aj plemenné capy. Jeden pochádza z vlastného odchovu, druhého priviezli z inej farmy, aby zlepšili genofond stáda.

Anglonúbijské kozy patria podľa chovateľov medzi náročnejšie mliečne plemená. Ich mlieko má vysoký obsah tuku a bielkovín, čo je ideálne na spracovanie. Rodina si preto väčšinu krmiva pestuje sama. Na poliach dopestujú ovos, jačmeň, kukuricu aj sóju. Okrem živočíšnej výroby sa venujú aj rastlinnej produkcii.

Na kurzoch učia vyrábať syry, jogurty aj tvarohy

Kozinka sa však nezameriava iba na samotný predaj zvierat. Významnou súčasťou farmy sú kurzy spracovania kozieho mlieka, ktoré organizujú pravidelne raz mesačne alebo individuálne podľa záujmu.

Najbližší plánovaný kurz museli preložiť, no ďalšie termíny pripravujú priebežne počas celej sezóny. Na kurzy prichádzajú jednotlivci, rodiny s deťmi aj skúsení chovatelia kôz z rôznych častí Slovenska. Skupinové bývajú približne pre šesť osôb, možné sú aj individuálne školenia.

Účastníci sa učia vyrábať prakticky celý sortiment výrobkov z kozieho mlieka — od jogurtov, čerstvých syrov a tvarohov až po zrejúce syry vyrábané rôznymi technológiami. „Nestačí len povedať recept. Ľudia musia pochopiť, prečo sa niečo robí tak a tak,“ vysvetľuje Petra Pajasová.

Základný kurz stojí približne 150 eur na osobu a účastníci získajú nielen praktické skúsenosti, ale aj teoretické informácie o práci s mliekom, kultúrami či hygiene výroby. Chovatelia sa snažia vysvetľovať aj rozdiel medzi overenými postupmi a radami, ktoré ľudia nachádzajú na internete. „Chceme, aby vedeli posúdiť, čo je reálne a čo nie.“ Častou témou sú aj chyby, ktorých sa ľudia pri výrobe syrov dopúšťajú najčastejšie. Podľa Petry Pajasovej býva problémom najmä nesprávna teplota alebo nedostatok mliečnej kultúry.

Kurzy sú aj o vzájomnom učení

Na farmu prichádzajú najmä chovatelia kôz, no často aj rodiny s deťmi, ktoré chcú zažiť život na farme. „Sme veľmi radi, keď prídu deti, ktoré o to majú záujem. Aj mladá generácia sa môže niečomu priučiť,“ hovorí farmárka.

Kurzy sa pritom často menia na dlhé diskusie o chove, pôrodoch či zdravotných problémoch zvierat. „Nie každý chovateľ má zootechnické vzdelanie. Snažím sa odovzdávať aj skúsenosti s pôrodmi alebo komplikovanejšími situáciami, aby mali predstavu, ako to vyzerá,“ povedala a dodáva, že učenie funguje obojstranne. „Som dlhoročná chovateľka, ale stále sa dostanem k novým informáciám. Pokiaľ je to možné, použijem ich ďalej.“

Pomáhajú už aj deti

Do života farmy sa postupne zapájajú aj ich deti. S kozím mliekom začínali už pri ich narodení, aby im dopriali kvalitnú a prirodzenú stravu. Dcéra Eliška vyrastala s kozičkami a dnes pomáha najmä pri kurzoch a spracovaní mlieka.

Rodina verí, že práve podobné farmy môžu pomôcť udržať život na vidieku. V regióne Rimavskej Soboty totiž za posledné roky viacero fariem zaniklo. O to viac si vážia, že môžu pokračovať. „Baví ma vyrábať nové výrobky z kozieho mlieka a skúšať nové veci. Potom ich vieme naučiť aj ostatných.“

Návrat ku kvalitným potravinám

Chovatelia hovoria, že ľudia dnes čoraz viac premýšľajú nad tým, čo jedia. Aj preto rastie záujem o domáce spracovanie mlieka a tradičné výrobky.

Kozie mlieko je podľa nich ľahko stráviteľné, obsahuje vitamíny, podporuje imunitu a viacerým ľuďom vyhovuje lepšie než klasické kravské mlieko. Na farme spracúvajú aj kozľacinu, ktorú považujú za kvalitné a ľahko stráviteľné mäso.

Farma Kozinka vo Veľkom Blhu sa postupne stala miestom, kde sa stretávajú ľudia, ktorí veria v poctivé potraviny, tradičné remeslo a návrat k bližšiemu vzťahu k prírode i zvieratám.

Zdroj: PR- Článok, Farma kozinka Veľký Blh

<p>The post Na rodinnej farme Kozinka vo V. Blhu chovajú plemeno anglonúbijská koza. Učia ľudí vyrábať syry z kvalitného mlieka first appeared on vobraze.sk.</p>

Na dnešnom sneme Regionálneho združenia miest a obcí Gemera a Malohontu ocenili samosprávy výnimočných pedagógov, ktorí dlhé roky formujú generácie detí v školách okresu Rimavská Sobota.

Byť učiteľom podľa predstaviteľov združenia nie je len zamestnanie, ale povolanie, ktoré si vyžaduje dlhoročnú vytrvalosť, trpezlivosť a osobné nasadenie. Mnohí z ocenených pôsobia v školstve celé desaťročia a počas svojej kariéry odovzdali vedomosti a hodnoty stovkám či tisícom žiakov.

„Výsledky práce učiteľov sa často neukážu hneď. Vidno ich až po rokoch v úspešných lekároch, remeselníkoch, vedcoch, rodičoch či dobrých ľuďoch, ktorí si nesú hodnoty, ktoré im pedagógovia pomohli vštepiť,“ uviedol predseda ZMOGaMu Marián Habovčík.

Ocenenia ZMOGaM pre pedagógov

Cenu združenia získala Mária Véghová, dlhoročná pedagogička zo Základnej školy s materskou školou v Gemerskom Jablonci. Na škole pôsobí nepretržite od roku 1986. Počas svojej kariéry dosahovala so žiakmi výborné výsledky v matematických súťažiach a takmer tri desaťročia pracuje ako výchovná poradkyňa. Kolegovia oceňujú jej pokojný prístup, ochotu pomáhať a schopnosť vytvárať v triede prostredie, v ktorom sa žiaci cítia prijatí a motivovaní.

Ocenenie si prevzala aj Janka Revúcka, ktorá sa pedagogickej práci venuje už 37 rokov. Pôsobí na Základná škola Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote ako učiteľka prvého stupňa. Predtým viedla málotriednu školu vo Fige. Počas svojej kariéry sa neustále vzdeláva, má dve atestácie a aprobáciu na anglický jazyk. Aktívne organizuje mimoškolské aktivity a venuje sa aj žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ďalšou ocenenou je Barbora Földiová, ktorá viac ako dve desaťročia pôsobí na Základnej škole Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti. Školu vedie už desať rokov ako riaditeľka. Pod jej vedením prešla modernizáciou a rozšírila ponuku o jazykové triedy. Kolegovia ju opisujú ako líderskú osobnosť s jasnou víziou rozvoja školy, ktorá zároveň kladie dôraz na ľudský prístup k žiakom aj zamestnancom.

Krištáľová plaketa Juraja Palkoviča

Súčasťou slávnosti bolo aj odovzdávanie Krištáľovej plakety Juraja Palkoviča. Jedným z laureátov sa stal Gabriel Hegedüs, ktorý sa dlhodobo venuje vzdelávaniu zdravotne znevýhodnených detí na Špeciálnej základnej škole v Rimavskej Seči. Pôvodne pôsobil ako učiteľ matematiky a fyziky v Rimavskej Sobote, kde jeho žiaci dosahovali výrazné úspechy v predmetových súťažiach. Neskôr si rozšíril kvalifikáciu v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Plaketu získala aj Tatiana Hrivnáková, ktorá na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote pôsobí od roku 1985. Vyučuje slovenský jazyk, literatúru a občiansku náuku a počas svojej kariéry sa výrazne podieľala na organizovaní olympiád, školských médií či kultúrnych podujatí.

Ocenenie získala aj Erika Makó Kovács, pedagogička zo Základnej školy Viktora Szombathyho s vyučovacím jazykom maďarským v Jesenskom, kde pôsobí už 25 rokov a päť rokov aj ako zástupkyňa riaditeľa. Okrem pedagogickej práce vedie 18 rokov bábkarský súbor Meseláda, ktorý sa venuje maďarským ľudovým rozprávkam a pravidelne získava ocenenia na celoštátnom festivale Podunajská jar – Duna Menti Tavasz.

Predstavitelia združenia zároveň poďakovali pedagógom za ich každodennú prácu s deťmi. „Vaša vernosť povolaniu je dôkazom profesionality, charakteru a skutočnej oddanosti vzdelávaniu,“ doplnil Gabriel Mihalyi, jeden z podpredsedov združenia. Súčasťou programu bolo i vystúpenie umelcov zo Základnej umeleckej školy v R. Sobote.

Podpora reformy verejnej správy

Prítomní zástupcovia miest a obcí z okresu Rimavská Sobota vyjadrili aj podporu pripravovanej reforme verejnej správy, ktorá má podľa nich prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu miestnych samospráv.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Učitelia z Gemera a Malohontu získali ocenenia za celoživotnú prácu + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

V sobotu 18. októbra už od 10.00 hod. sa budú konať valaské hody. Mitrovanie – sviatok ovčiarov na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach – prinesie aj tento rok ukážky prác na salaši, tance a hudbu pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov, aktivity pre deti a nebudú chýbať ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.

Tento sviatok sa viaže na deň svätého Demetera, resp. Mitra, kedy sa končí pastierska sezóna. Návštevníci uvidia, ako sa strihajú ovce, vyrába bryndza, čo všetko sa dá vyrobiť z ovčej vlny a aké dobroty možno pripraviť z jahňaciny. „To a ešte oveľa viac budete môcť vidieť, zažiť i ochutnať počas symbolického ukončenia pastierskej sezóny v regióne Gemer-Malohont,“ avizujú organizátori 12. ročníka podujatia Mitrovanie.

Organizátorom je MAS Malohont. Podľa slov manažérky MAS Malohont Danice Bartovej podujatie pripravujú už od konca augusta. „Program sa postupne tvorí, účinkujúci sa trochu menia, sme s nimi v kontakte a hľadáme aj dobrovoľníkov. Radi by sme, aby sa nám prihlásili a stali sa súčasťou tohto tradičného podujatia,“ uviedla Bartová. Súčasťou programu bude aj blok pre deti a stánok MAS Malohont s ochutnávkami regionálnych produktov.

„Program finišujeme, pripravujeme ho. Malá zmena nastane v štruktúre – začne sa pri salaši a neskôr sa presunie na malú scénu. V úvode budú zvolávačky pastierov so sólistami, inštrumentalistami, heligonkármi a trombitášmi, príde aj muzika z Terchovej. Okrem toho bača porozpráva o výrobe syra,“ uviedla Stanislava Zvarová, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska, ktoré je spoluorganizátorom. Vystúpi aj domáci súbor Háj a Hájiček, FS Váh z Liptovského Mikuláša či FS Partizán z Banskej Bystrice. Na malej scéne sa bude súťažiť v pití žinčice a jedení halušiek. Okolo tretej hodiny popoludní sa program vráti na hlavnú scénu s pastiersko-valaskými zvykmi.

Program sa tento rok začne o desiatej hodine .neskôr, teda o 11:00. Otvorí ho ukážka prác na salaši – strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Neoddeliteľnou súčasťou je aj súťaž vo varení baraních špecialít, ktorá prezentuje spracovanie jahňacieho mäsa na rôzne spôsoby. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín, organizácií či firiem.

Mitrovanie sa uskutoční aj v obci Halič. Pôjde o tretí ročník kultúrno-vzdelávacieho programu a prezentácie tradícií, ktorý sa bude konať 11. októbra v zámockom parku Filagória. Okrem práce s ovcami tu bude odprezentovaná aj činnosť pastierskych psov. Medzi účinkujúcimi bude i FS Vepor z Klenovca, ako aj FaDS Dubáčik z Buzitky či ĽH Ďatelinka a jej sólisti. Pripomeňme si minulý rok v niekoľkých fotografiách.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na salaši vo V. Teriakovciach si pripomenú starý zvyk, ukončenie pastierskej sezóny. Mitrovačka ponúkne i ochutnávku regionálnych produktov first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte jedinečné farmárske potravinové produkty a špeciality, potom je predaj z drevenice na Salaši pod Maginhradom pri Veľkých Teriakovciach tým ideálnym miestom. Rozbiehajú tam predajňu s kvalitnými miestnymi regionálnymi produktmi. Vo vstupnej drevenici s názvom „Špeciality z farmy“ ďalej nájdete aj produkty zo slovenských fariem, ktoré nie sú k dispozícii v obchodných reťazcoch. Prioritou sú pritom kvalitné potravinové zdroje, ktoré ešte plánujú postupne rozširovať. Ako priblížil jeden z majiteľov, Patrik Keľo, vízia novootvorenej  predajnej prevádzky je ponúknuť kvalitné lokálne  potravinárske výrobky na jednom mieste.

„Obchodík má ambíciu byť zaujímavý tak pre miestnych luďí,  ako  aj  pre  návštevníkov, turistov, ktorí majú  možnosť kúpiť si zaujímavý darček. V súčasnosti je všeobecný trend návratu ľudí ku  konzumácii kvalitných lokálnych potravín a náš región s veľkou poľnohospodárskou a potravinárskou minulosťou  je  predurčený túto príležitosť premeniť do reálnej podoby, čo  spolu s  krásnou  gemerskou prírodou generuje veľký  turistický potenciál,“ dodal Keľo.

V súčasnosti tu nájdete desiatky produktov, od baranieho mäsa, jahniat, cez mäso z mladého býka odchovaného na ich farme či stopercentné ovčie syry. „Práve tie boli prvou pohnútkou k otvoreniu nášho obchodíka. Chceme ich priniesť k vám na stôl a ukázať, že pri kvalitnej výrobe a spracovaní dokážu byť skutočnou delikatesou, ktorá nezaostáva ani za francúzskymi či holandskými syrmi,“ hovorí Patrik Keľo, spolumajiteľ rodinnej firmy, ktorá pôsobí aj v sektore poľnohospodárstva.

Aktuálny  sortiment tvoria stopercentné ovčie výrobky z  vlastnej  syrárne –  prémiový Klenovecký  syrec so statusom CHZO, ovčí syr čerstvý, údený,  parenice, oštiepky, nite. Z mäsových výrobkov tu nájdete produkty od Gazdovskeho  dvora – (p.Tankó), ovocné štavy, ďzemy – Gemerprodukt – (p.Tóth), sirupy, džemy, víno Pádar – (p.Simon), včelie medy – (p.Brezovický), lisované oleje Markos -(p.Kováč), sirupy, džemy, čaje od Sladký košík Utekáč- (p.Vrábľová). Ako chutný darček môže potešiť napríklad ručne robená čokoláda, ručne robené cukríky, lízatká a mnohé ďalšie špeciality. „Ich  sortiment bude ďalej narastať, preto sa  oplati prísť a pozrieť,“ odkazuje Patrik Keľo.  

Ich produkty sú vyrábané výlučne z vlastného chovu vo Veľkých Teriakovciach a vďaka šetrnej pastertizácii si uchovávajú biologicky aktívne látky, probiotiká a vitamíny. Zároveň sú úplne bezpečné na konzumáciu.

Lákadlom predajne Špeciality z farmy sú tak produkty, ktoré často vychádzajú z tradičných receptov a techník, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu a ponúkajú jedinečnú chuť a kvalitu. „Ponúkne možnosť našim návštevníkom, ale aj okoloidúcim kúpiť dobrú a zdravý produkt. Budeme sa snažiť, aby si mali vždy z čoho aj vybrať,“ priblížil Keľo, ktorý je vyštudovaný veterinárny lekár a dbá na výber predávaných produktov, aby si zákazníci aj naďalej mohli byť istí, že potraviny sú čerstvé, kvalitné a zdravé.
To je aj vízia do budúcna a pracovať plánujú aj naďalej na rozširovaní ponuky kvalitných potravín, ktoré sú vyrobené bez použitia chemikálií a umelých prísad.

Doteraz niektoré svoje produkty z ovčína predávali priamo na salaši v reštaurácii. Rozbiehajúci sa predaj výrobkov v rozšírenej ponuke nájdete od mája už v drevenici hneď pri ceste a na vjazde do areálu salaša.

S pribúdajúcimi výrobkami rozširujú aj otváracie hodiny, aby vyšli v ústrety zákazníkom.

Otvorené je každý deň, aj počas víkendov od 10.30 hod. do 19.00 hod.

Na Salaši pod Maginhradom trávi čas veľa ľudí, ktorí sem prídu na obed, večeru ale i relax na detskom ihrisku s malými ratolesťami. V ohrade sú aj živé lamy, či somárik. Relax nájdu aj vo wellnesse.
K dispozícii sú menšie i väčšie priestory na organizovanie osláv či svadieb i kongresov.

Zdroj: PR-článok, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce

<p>The post Na Salaši pod Maginhradom vo V. Teriakovciach začali predávať farmárske produkty a špeciality z drevenice first appeared on vobraze.sk.</p>

Jubilejný desiaty ročník mitrovania sa zapíše do histórie vynikajúcim počasím, pestrou ponukou programu i najväčšou účasťou. V priebehu dňa sa na pútavý program podľa prvotných odhadov prišlo pozrieť vyše 2,5 tisíc návštevníkov. Na salaši pod Maginhradom im organizátori, valasi, ľudoví remeselníci či folkloristi odprezentovali zvyky, ktoré sú spájané so svätým Demeterom, kedy po dedinách nastala veselica a odpočet s gazdom. Považovaný je za patróna valachov a bačov.

„Návštevníci mali možnosť presvedčiť sa a počuť autentické výrazy od skutočných bačov, ale videli aj skutočnú zábavu ako to voľakedy prebiehalo na dedinách, keď naozaj valasi aj s bačom prišli do dediny a potom prišla muzika a robila sa zábava,“ povedal pre vobraze.sk Marián Čupka, ktorý podujatie moderoval.

Tento ročník bol podľa neho organizačne veľmi pekne pripravený. „Ale čo najviac bolo pripravené, od nášho pána Boha, nádherné počasie. To vylákalo obrovské množstvo ľudí, odhadom 4,5 až 5 tisíc ľudí sa tu premlelo a každý si našiel svoje miesto, pretože mohli vidieť ovečky, výrobu syra aj mnoho stánkov, ktoré ponúkli ľudovú umeleckú činnosť. Každý si mohol prísť na to svoje,“ doplnil Čupka.

„Do budúcna želám tomuto podujatiu veľa úspechov a hlavne tých, ktorí sú majiteľmi tohto zariadenia, aby sa im darilo a našli v živote porozumenie u tých, ktorí im budú sprostredkovať tento nádherný deň rozlúčky a pocty k svätému Demeterovi,“ povedal Čupka.

Súčasťou programu bola aj súťaž v pití žinčice, jedení halušiek a na svoje si prišli aj gurmáni. Súťažné tímy pripravovali dopoludnia špeciality z baraniny. Prvé miesto v kategórii tradična špecialita tento rok získali Kružiankovia, ktorí varili perkelt a halušky s kapustou. Druhé najlepšie jedlo navaril stabilný tím Mikroregiónu Rimava – Rimavica s baraním perkeltom a maslovými haluškami. Získali druhé miesto.

Tímom tento rok vo varení baraních špecialít konkurovali poslanci obce Hrnčiarska Ves, ktorí pripravili baranie hrče, Jednota klubu dôchodcov Hrachovo navarila kapustnicu.

Družstvo obce Horné Zahorany navarilo najlepšiu netradičnú špecialitu s názvom červený poklad, baraninu s červenou kapustou. Abovtím ľudí pohostil jahňacím ragú so zeleninou a Hráči varili indické kari na slovenský spôsob s ryžou a ovocím.

Pestrý program bol pripravený aj pre deti, ktoré mali osobitný program v neďalekej tenisovej hale.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Salaš pod Maginhradom: Mitrovanie s valaskými tradíciami a jedinečnou atmosférou sa vydarilo na jednotku + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Ukážky prác na salaši s ovečkami, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry či baranie špeciality čakajú verejnosť už onedlho. Na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach si tento rok pripomenú starý zvyk nazývaný mitrovanie. Konať sa bude 15. októbra od 10.00 hodiny. Termín pre vobraze.sk potvrdil Patrik Keľo, spolumajiteľ rodinnej firmy Keľo a synovia, ktorá pôsobí aj v sektore poľnohospodárstva. Organizátori sú radi, že môžu po výpadku podujatia pripraviť tento rok zaujímavý program pre návštevníkov, dospelých i deti. Tí uvidia, ako sa strihajú ovce, vyrába bryndza a čo všetko sa dá vyrobiť z ovčej vlny. Pochutnať si budú môcť aj na jahňacinke.

Chýbať nebudú ani sprievodné podujatia. Ako ďalej avizuje Stanislava Zvarová z Gemersko-malohontského osvetového strediska v R. Sobote, na kultúrnom programe ešte pracujú, no chýbať určite nebudú sólisti, inštrumentalisti na pastierske hudobné nástroje. „A ani prezentácia pracovných činností pri ovčiarstve, výroba syra, práca s ovčou vlnou, varenie kulinárskych špecialít z baraniny,“ povedala pre vobraze.sk Zvarová. Z programu načrtla vystúpenie súboru Senior Partizán, ako aj domáce kolektívy Háj, Hájik a Hájiček z Rimavskej Soboty.

Ukončenie pastierskej sezóny sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Niekoľkohodinový program zavŕši sprievod bačov a valachov spojený s vyúčtovaním s majiteľom oviec. Symbolicky tak bude ukončená pastierska sezóna v regióne Gemer-Malohont.

Skúsili ste už Klenovecký syrec? Kúpiť si ho môžete aj na Salaši pod Maginhradom

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Mitrovanie sa blíži. Pastiersku sezónu ukončia na Salaši pod Maginhradom first appeared on vobraze.sk.</p>