Vodná nádrž Ľadovo na okraji Lučenca už štvrťstoročie priťahuje milovníkov prírody, cyklistov či rybárov. Neodmysliteľnou súčasťou tejto rekreačnej lokality je však aj reštaurácia Čárda, ktorá tento rok oslavuje 25 rokov od svojho otvorenia. Za jej vznikom stoja manželia Žaneta a Norbert Nagyovci, ktorí v tom čase mali dvojročného syna a veľké plány. Dnes, po štvrťstoročí, hovoria, že ich najväčším úspechom nie je len samotná reštaurácia, ale aj rodina, ktorú popri podnikaní vybudovali.

„Naším snom bolo niesť Čárdu v duchu rodinnej reštaurácie v lone prírody. Zachovať tradičné aj rodinné recepty, no ponúknuť ich trošku v novom šate. Veríme, že sa nám to darí,“ hovoria majitelia.
Počas 25 rokov prešla Čárda viacerými zmenami a modernizáciami. Zažila úspešné obdobia aj náročnejšie časy, no podľa majiteľov ju vždy posúvali dopredu najmä spokojní hostia a chuť neustále prinášať niečo nové.

Čárda je známa predovšetkým tradičnou slovenskou a maďarskou kuchyňou. Medzi jej špeciality patria halászlé, šomlói či babguľáš pripravované podľa rodinných receptov, na ktoré sú Nagyovci právom hrdí. Obľúbeným jedlom je aj Jánošíkov vrkoč, ktorého netradičný názov vznikol podľa úsmevnej príhody.

Reštaurácia sa nachádza priamo pri vodnej nádrži Ľadovo a ponúka pokojné prostredie s výhľadom na vodnú plochu. Okolie Ľadova ponúka športoviská, detské ihriská, oddychové zóny, altánky aj cyklotrasy, vďaka čomu patrí medzi obľúbené rekreačné miesta v okolí Lučenca.
Počas rokov sa Čárda stala miestom mnohých životných udalostí. „Ďakujeme, že nám dovolíte zdieľať vaše radosti – od svadieb cez krstiny až po narodeninové oslavy. Sme dojatí, keď sa s vami po rokoch opäť stretávame pri ďalších rodinných príležitostiach. Ďakujeme, že vám u nás chutí,“ odkazujú Žaneta a Norbert Nagyovci svojim hosťom.

K rodinnej atmosfére patrí aj catering, prostredníctvom ktorého prinášajú svoje jedlá aj na oslavy mimo priestorov reštaurácie.

Začínali s dvojročným synom a veľkými plánmi
Keď mali manželia dvojročného syna, spoločne premýšľali, akým pracovným smerom sa ich životy pohnú. Dozvedeli sa, že budova oproti Žanetiným rodičom cez vodnú nádrž Ľadovo je na predaj. Rozhodli sa príležitosť využiť.

Žaneta má vyštudovanú hotelovú školu, Norbert si doplnil vzdelanie kurzom a spoločnými silami vytvorili reštauráciu na mieste, ktoré si zamilovali. Na deň otvorenia si pamätajú, akoby to bolo včera, a pri spomienke naň nechýbajú ani emócie.

„Na otvorenie 1. februára 2001 nám prišla veľká cimbalová skupina a pán z Maďarska, ktorý nás naučil variť Tisza halászlé. Priniesol nám ako dar päťlitrový demižón plný maďarských mincí, forintov, ktoré pri vstupe rozsypal po celej reštaurácii aby doniesli do nej bohatstvo. V ten deň sme mali 40 hostí, ktorí nám ako prví otvorili dvere,“ spomínajú manželia.
Zo začiatku nemali veľké obavy, skôr sny a plány, ktoré ich hnali vpred. Mali 27 rokov, malé dieťa a pred sebou podnikateľskú cestu, na ktorú ich okolie spočiatku nešetrilo varovaniami.

„Hovorili nám, že to nedáme. Opak bol pravdou a už sme tu pre vás 25 rokov,“ hovoria dnes s odstupom.

Tradičné chute zostali, pribudli aj novinky
Paradoxom je, že chute zákazníkov sa v Čárde podľa majiteľov za roky príliš nezmenili. Veľké zmeny vo výbere jedál preto nebolo potrebné robiť. Práve tradičné jedlá sú totiž tým, čo majú hostia radi a prečo sa vracajú.

„Chceli sme do reštaurácie priniesť nový dych s novými chuťami zo zahraničia, no zákazníci si pýtali tú starú známu klasiku. Preto sme vytvorili týždenné menu, kde sa nájde aj niečo pre tých, ktorí radi ochutnajú aj niečo nové. Jedno jedlo z Ázie sa nám však ujalo a tým je poke,“ ozrejmili manželia Nagyovci.

Medzi jedlá, ktoré ponúkajú od úplného začiatku, patria Tisza halászlé, babguľáš, čiernohorský rezeň, Jánošíkov vrkoč a obľúbený vyprážaný syr.
Niektoré recepty získali od ľudí zo svojho okolia a rodiny. Tisza halászlé ich naučil rodinný známy z Maďarska, babguľáš pochádza od Žanetinho otca a recept na šomlói dostali od svokry Žanetinej sestry.

„Všetko sú rodinné recepty a recepty, ktoré tu predtým neboli. Halászlé je napríklad zhruba 200 kilometrov od nás. Snažili sme sa nekonkurovať nikomu s niečím, čo tu má zabehnuté. Toto neuznávame – niekto otvorí prevádzku a preberá recepty zo susedstva. Preto sme s tým v pohode. Recepty, ktoré sme priniesli, boli z takej diaľky, že s tým nebol nikto dotknutý,“ vysvetľuje Norbert Nagy.

Počas letných víkendov je reštaurácia podľa majiteľov výrazne vyťažená. Odhadujú, že počas rušných dní obslúžia viac ako 200 hostí.

Podnikanie manželov má aj svoje náročné stránky
Čárda je zároveň spoločným rodinným projektom manželov. Úlohy majú rozdelené, no v poslednom období sa podľa potreby zastupujú. „Podnikanie máme podelené. Norbi sa stará o papiere, zásobovanie, chod prevádzky a opravy, ja mám na starosti zamestnancov, recepty, studenú kuchyňu a každodennú prevádzku. Tento rok mi však Norbi začal pomáhať aj v studenej kuchyni, vďaka čomu môžem byť viac v obsluhe a venovať sa hosťom,“ približuje Žaneta.

Spoločné podnikanie však podľa nich nie je v manželstve vždy jednoduché. „Nie je to samozrejme jednoduché, keď takto podnikáte v manželstve, pretože sme stále spolu v práci. Ak chcete napredovať, dvaja ľudia musia mať aj odlišné názory. My si na všetko neprikyvujeme ako poniektorí, ale koledujeme si o problém, pretože ho musíme prebrať a následne vyriešiť. A keď ho už preberáme spolu, zrazu sme v postoji oproti sebe a potom je rodinná atmosféra naštrbená. V tomto je to nevýhoda,“ doplnil Norbert.

Napriek starostiam aj radostiam oslavujú manželia tento rok výročie nielen v práci, ale aj v súkromí. Spolu sú už 30 rokov – či už v práci, alebo doma.

Do chodu reštaurácie sa zapája aj ďalšia generácia
Popri práci sa Nagyovci snažili venovať aj svojim dvom deťom. Syn Norbi žije v Martine a podľa rodičov je ich tak trochu „interným kritikom“ – na podnik sa dokáže pozrieť s odstupom, pomenovať veci, ktoré by mohli robiť lepšie, a svojimi postrehmi ich posúvať stále dopredu. Dcéra Sára momentálne študuje na strednej škole a v reštaurácii brigáduje.

Manželia priznávajú, že skĺbiť podnikanie s rodinným životom nebolo vždy jednoduché. Druhé dieťa sa rozhodli mať až po deviatich rokoch fungovania reštaurácie a tak medzi súrodencami vznikol väčší vekový rozdiel.

„Deti prišli o spoločné rodinné víkendy, ktoré bývajú v iných rodinách bežné. Snažili sme sa im však venovať naplno, mali sme spoločne večere. Veľmi im ďakujeme za to, ako to s nami zvládli,“ hovoria Nagyovci.

Na svoje deti sú podľa vlastných slov hrdí. Teší ich, že z nich vyrastajú samostatní, vzdelaní, pozorní a láskaví mladí ľudia. Dcéra síce dnes pomáha aj priamo v prevádzke a postupne spoznáva svet gastronómie z druhej strany, no jej srdce si získala medicína. Sári chce ísť v šľapajach svojho brata Norberta a vydať sa cestou medicíny, hoci každý z nich si tú svoju cestu vyberá trochu po svojom.

Do Čárdy sa vracajú aj po desaťročiach
Za 25 rokov sa v reštaurácii vystriedali tisíce hostí. Niektorí z nich však chodia do Čárdy prakticky od úplného začiatku. Nagyovci sa stretávajú aj s druhou či treťou generáciou jednej rodiny.
Majú aj jednu osobitú spomienku na „rande naslepo“, ktoré sa odohralo práve v Čárde. Dvojica sa sem odvtedy pravidelne vracia a reštaurácia sa postupne stala súčasťou ich spoločného životného príbehu. „Mali tu u nás rande naslepo. Odvtedy tu mali zásnuby, svadbu, krstiny a každý rok tu oslavujú svoje výročie,“ spomína Žaneta. Aj takýto príbeh podľa manželov ukazuje, že reštaurácia môže byť viac než len miestom na obed či večeru. Po rokoch sa môže stať súčasťou rodinných tradícií a spomienok.

Čárda tak po 25 rokoch nie je pre Nagyovcov iba miestom, kde sa varí a obsluhujú hostia. Je súčasťou ich rodinného príbehu a zároveň miestom, ktoré sa za štvrťstoročie stalo súčasťou príbehov mnohých ďalších rodín z Lučenca a širokého okolia.

Práve v tom vidia manželia zmysel svojho 25-ročného podnikania – že sa k nim ľudia vracajú nielen za jedlom, ale aj za spomienkami, ktoré si s Čárdou vytvorili.

<p>The post Reštaurácia Čárda pri Ľadove v Lučenci oslavuje 25 rokov. Rodinný podnik si hostí získal tradičnými receptmi aj atmosférou pri vode first appeared on vobraze.sk.</p>

Vodná nádrž Ružiná patrí už desaťročia medzi obľúbené letné destinácie obyvateľov Novohradu aj širšieho okolia. K tradičným chatám a kempom v posledných rokoch pribudol projekt, ktorý prináša úplne iný pohľad na rekreáciu pri vode. Plážový rezort Kotva by Momoland stavil na moderné ubytovanie, glamping a služby, aké boli doteraz na juhu stredného Slovenska skôr výnimkou.
Návštevníci si môžu vybrať medzi dizajnovými glampingovými stanmi, mobilnými domami, apartmánmi či klasickým kempingom pre stany a karavany. Súčasťou areálu sú moderné sociálne zariadenia, elektrické prípojky, reštaurácia, beach bar aj oddychové zóny priamo na brehu vodnej nádrže. Cieľom prevádzkovateľov je spojiť pohodlie hotelového ubytovania s atmosférou pobytu v prírode.

Veľkým lákadlom je piesková pláž, ktorá vytvára dojem prímorského rezortu. Kotva by Momoland však nestaví len na kvalitné zázemie, ale aj na bohatý program, ktorý sa počas leta pravidelne obmieňa. Od začiatku júla sa tu každý víkend striedajú interpreti a kapely rôznych hudobných žánrov. Návštevníci sa môžu tešiť na retro disco párty, saxofónové vystúpenia, latino večery, koncerty so živou kapelou aj energické DJ sety, ktoré pokračujú až do neskorých nočných hodín. Organizátori zároveň avizujú, že program budú priebežne dopĺňať o ďalších interpretov, preto odporúčajú sledovať aktuálne informácie na sociálnych sieťach Momolandu.

V Momolabde sa stále niečo deje. Už najbližší víkend návštevníkov čaká country koncert. Vrcholom letnej sezóny však bude 1. augusta premiérový ročník hudobného festivalu KOTVA SANDBEAT, ktorý sa uskutoční priamo v areáli pri Ružinej. Organizátori chcú spojiť kvalitnú domácu hudobnú scénu s jedinečnou atmosférou prírodného prostredia. Na pódiu vystúpia známe mená slovenskej hudby vrátane rapera Separa, Pil C, Marka Danna, Karla a speváka Lukáša Adamca. Festival doplní kompletné zázemie vrátane gastronómie, barov, parkovania a možnosti ubytovania priamo v rezorte, čo z neho robí atraktívnu udalosť nielen pre návštevníkov z regiónu, ale aj z celého Slovenska.

Projekt zároveň nadväzuje na rastúci záujem o glamping – teda komfortné kempovanie, ktoré spája kontakt s prírodou s vyšším štandardom ubytovania. Tento trend je populárny najmä medzi rodinami, pármi i návštevníkmi, ktorí hľadajú zážitkovú dovolenku bez nutnosti cestovať k moru.

Výhodou lokality je aj blízkosť turistických a historických zaujímavostí. Len niekoľko kilometrov od areálu sa nachádza hrad Divín, Zichyho kaštieľ či viaceré turistické trasy vedúce do pohoria Ostrôžky. Návštevníci tak môžu spojiť oddych pri vode s objavovaním krás Novohradu

Mobilné domy a glamping pri vode

Pre tých, ktorí si chcú dopriať pocit prepojenia s prírodou bez obetovania komfortu, je k dispozícii päť štýlových mobilných domov situovaných priamo na brehu priehrady. Ich interiér spája funkčnosť s dizajnom — každý dom je vybavený tak, aby bol pobyt skutočne oddychový. Ešte bližšie k hviezdam vás dostanú glampingové stany — päť unikátnych glamping-domovov v záhrade rezortu, kde sa večerný spev cvrčkov stáva prirodzenou kulisou.

Camping areál a karavany — novinka sezóny

Tohtoročnou premiérovou novinkou je moderný camping areál s 11 priestrannými a dobre vybavenými apartmánmi. Tento typ ubytovania cieli najmä na rodiny s deťmi a skupiny priateľov, ktorí hľadajú väčšie zázemie pri zachovaní autentickej atmosféry kempingu. Milovníci cestovania na kolesách budú potešení 31 vyhradenými miestami pre karavany — so všetkým potrebným servisom.

Celkovo Momoland ponúka viac ako 300 miest na prenocovanie v rozličných kategóriách — čo z neho robí najkomplexnejšiu dovolenkovú destináciu tohto druhu v celom Novohrade.

Zdroj: PR-Článok, Momoland

<p>The post Kotva by Momoland na Ružinej mení predstavu o dovolenke pri vode. Prichádza s novým festivalom first appeared on vobraze.sk.</p>

Kým mnohí ľudia odchádzajú z regiónu za prácou a budujú si život inde, bratia Miroslav a Peter Bencovci sa rozhodli investovať peniaze zarobené v zahraničí späť do rodnej obce. Už viac ako desať rokov pracujú v Nemecku ako vodoinštalatéri a kúrenári, no ich dlhodobým cieľom je vytvoriť zázemie pre život a podnikanie doma, v Klenovci. Výsledkom ich úsilia je postupná obnova veľkej budovy v centre obce, ktorú si mnohí pamätajú ešte z čias socializmu. Kedysi tu sídlila vychýrená predajňa s textilom Vesna, dnes sa objekt mení na multifunkčné centrum služieb. Na prízemí funguje cukráreň, kaderníctvo a ďalšie prevádzky, najnovšie k nim od začiatku júna pribudla aj Noblessa – nový priestor určený pre svadby, rodinné oslavy a spoločenské podujatia.

„Robíme to preto, aby sme sa jedného dňa mohli naplno vrátiť domov a vedeli tu fungovať. Všetko financujeme z vlastných zdrojov, preto možno postupujeme pomalšie, ale o to viac si vážime každý krok dopredu,“ hovorí Miroslav Benco.

Od cukrárne k spoločenskej sále

Obnova budovy prebieha postupne už niekoľko rokov. Bratia sa od začiatku spoliehajú najmä na vlastné skúsenosti z remesla a pomoc miestnych majstrov. „Išli sme do toho s tým, že veľa vecí si vieme spraviť sami. Vodu, rozvody aj kúrenie sme robili svojpomocne. Elektriku a ďalšie stavebné práce zabezpečovali miestni remeselníci. Keď sú financie, posúvame sa ďalej.“ Najskôr vznikla Cukráreň u Bencov, neskôr pribudlo kaderníctvo, obchodné priestory a ďalšie služby. Najnovším krokom bola rozsiahla rekonštrukcia poschodia, kde vznikla Noblessa.

Nové priestory ponúkajú kapacitu približne 80 hostí a sú určené na svadby, jubileá, krstiny, rodinné oslavy, firemné podujatia, školenia, semináre či teambuildingy. Súčasťou vybavenia je priestor pre bufetové stoly aj pohodlné sedenie. „Poschodie sme rozšírili a zväčšili. Chceli sme vytvoriť reprezentatívny priestor, ktorý bude zároveň príjemný a útulný. Už sme tam mali stretnutia bývalých spolužiakov a postupne pribúdajú rezervácie na svadby a oslavy.“

Investícia do regiónu

V okrese Rimavská Sobota, ktorý dlhodobo zápasí s odlivom pracovných príležitostí, považujú bratia svoj projekt za viac než podnikateľský zámer. Pri rekonštrukcii využívajú miestnych dodávateľov a zamestnávajú ľudí z regiónu. Podľa Miroslava Benca je dôležité, aby sa peniaze vracali späť do miestnej ekonomiky. „Snažíme sa spolupracovať s domácimi ľuďmi. Máme murára z Hnúšte, ďalších remeselníkov z okolia. Chceme, aby z toho mal úžitok aj región.“

Ďalším cieľom sú apartmány

Otvorením NOBLESSY sa plány nekončia. Najbližšou investíciou bude vybudovanie troch dvojizbových apartmánov.
Dopyt po ubytovaní podľa majiteľov rastie najmä v súvislosti so svadbami a väčšími podujatiami. „Ľudia sa nás často pýtajú, kde môžu ubytovať hostí. Ak robia svadbu alebo oslavu, každý potrebuje niekde prespať. Preto chceme vytvoriť tri apartmány priamo v budove.“

Podľa nich ide zároveň o príležitosť podporiť cestovný ruch v obci, kde podobné možnosti ubytovania zatiaľ chýbajú. V pláne je aj vybudovanie zadnej terasy, ktorá by vytvorila príjemný uzavretý priestor pre rodiny s deťmi.

Cukráreň stavia na kvalite a domácich chutiach

Základom celého projektu zostáva Cukráreň u Bencov, ktorá funguje približne tri roky. Napriek ekonomicky náročnému prostrediu sa snaží ponúkať kvalitné výrobky za ceny dostupné pre miestnych zákazníkov. „Cena zákuskov začína približne od 1,30 eura. Chceme sa prispôsobiť regiónu, ale zároveň si držať kvalitu. Keď človek príde do cukrárne, mal by dostať poctivý zákusok, “ hovorí Benco, ktorý je vyučený cukrár. V ponuke majú podľa neho tradičné koláče, štrúdle, plnené trubičky, torty aj bezlepkové výrobky. Mnohé recepty pripomínajú domáce pečenie, aké poznali staršie generácie. „Máme koláče, ktoré pečú šikovné ženy z regiónu. Ľudia nám často hovoria, že im pripomínajú chute od starej mamy.“

Počas leta patrí medzi najobľúbenejšie produkty aj zmrzlina. „Skúšali sme rôzne príchute, ale vanilka zostala jednoznačne najobľúbenejšia. Dopĺňame ju o mango, čokoládu, pistáciu a ďalšie kombinácie, aby si zákazníci mohli stále vybrať niečo nové.“

Návrat domov ako spoločná vízia

Miroslav Benco je vyučený cukrár, hoci sa tomuto remeslu profesionálne nevenuje. Dnes je spolu s bratom súčasťou firmy pôsobiacej v Nemecku, kde zamestnávajú aj ďalších ľudí z regiónu. Práve príjmy zo zahraničia im umožňujú pokračovať v rozvoji budovy v centre Klenovca. „Všetko robíme z vlastných zdrojov. Možno nám to trvá dlhšie, ale každá investícia má svoj zmysel. Chceme vytvoriť miesto, ktoré bude slúžiť ľuďom a zároveň pomôže obci.“ Otvorením Noblessy tak nevznikol len nový priestor na oslavy a spoločenské podujatia. „Možno nám to trvá dlhšie, ale všetko zostáva doma, v Klenovci,“ dodáva Miroslav Benco.

Zdroj: PR-článok, Cukráreň u Bencov

<p>The post Bratia Bencovci investujú zárobky do rodného Klenovca. Otvorili Noblessu pre výnimočné okamihy a v cukrárni vás radi pohostia i zmrzlinou first appeared on vobraze.sk.</p>

Niektorí ľudia vstupujú do našich životov len na krátky okamih. Iní sú pri tých najdôležitejších chvíľach – od narodenia až po poslednú rozlúčku. Klára Štefániková patrí k tým druhým. Ako najdlhšie pôsobiaca matrikárka v Rimavskej Sobote sprevádza obyvateľov mesta ich životnými míľnikmi už viac ako 30 rokov. Nedávno jej prácu ocenili aj oficiálne – pri príležitosti 130. výročia vzniku štátnych matrík získala významné rezortné ocenenie za profesionálny prístup a dlhodobú činnosť v oblasti patričnej agendy.

Aj keď si svoje súkromie stráži, spomienky na jej začiatky na matrike spája s milými udalosťami. „Bola som veľmi mladá, keď som nastúpila na matriku,“ spomína si na svoje začiatky s tým, že sa ich dokonca ľudia pýtali, či sú na matrike na brigáde, keďže vyzerali tak mlado. „Na matrike sa však nebrigáduje, na túto prácu treba odborné skúšky,“ hovorí pre vobraze.sk Klára Štefániková, rodená Csáková.

Predtým pracovala ako zapisovateľka na prokuratúre a krátko aj na okresnom úrade. Keď ju oslovili, aby sa zúčastnila na konkurze na miesto matrikárky, neváhala. „Vyhrala som ho a nastúpila som namiesto odchádzajúcej kolegyne Eriky Orlovskej,“ hovorí.

Ako s matrikárskou presnosťou hovorí, za tri desaťročia odslúžila presne 847 sobášov. Každý jeden z nich bol iný, no všetky mali spoločného menovateľa – zodpovednosť a dôstojnosť. „Mojou úlohou je predstaviť snúbencov a svedkov sobášiacemu. Musí to byť s pokorou, dôrazom a úctou,“ vysvetľuje Klára Štefániková. Priznáva, že najmä v začiatkoch mala pred plnou obradnou sieňou trému. „Sobáše bývali veľké, miestnosť bola plná ľudí. Musela som sa naučiť vystupovať pred veľkým publikom.“

Sobáše i iné udalosti sa niekedy zapisovali výlučne ručne do hrubých matričných kníh. Dnes sú už tenšie, ale používa sa pritom špeciálny atrament, ktorý má vydržať viac ako sto rokov. „Je to krásna, ale aj veľmi zodpovedná práca. Každý zápis má historickú hodnotu,“ približuje. Matriky sú podľa nej dôležité nielen pre štát, ale aj pre ľudí, ktorí hľadajú svoje korene a rodinnú históriu. Aj preto musí byť každý údaj presný a overený.

Dnes sa trend mení. „Mladí ľudia si čoraz častejšie vyberajú menšie, komornejšie obrady,“ hovorí. Zmeny však nevníma len v počte hostí. Mení sa aj prístup k samotnému manželstvu. „Veľa párov si dnes zakladá rodinu aj bez sobáša. Často sa berú až po narodení detí.“ Napriek tomu si Štefániková myslí, že význam manželstva ako takého sa nestráca, len sa mení jeho načasovanie.

Aj napriek rokom praxe ju dokážu obrady stále dojať. „Keď vidím snúbencov alebo rodičov plakať, často sa neubránim slzám ani ja. Vtedy sa musím pozrieť inam a zhlboka dýchať,“ priznáva. Silné momenty sú podľa nej neoddeliteľnou súčasťou práce. „Človek sa ľahko vžije do situácie druhých.“ Spomína si na množstvo dojímavých chvíľ, keď si uvedomila, akú dôležitú úlohu v životoch ľudí zohráva.

Nechýbajú však ani úsmevné či nečakané situácie. Spomína napríklad na deti, ktoré počas obradu pobehujú okolo rodičov alebo sa skrývajú pod sukňu nevesty. „Je to spontánne, ale zároveň musíme zachovať dôstojnosť.“ Raz dokonca museli obrad prerušiť, keď sa snúbenci rozosmiali. „Počkali sme, kým sa upokoja, a potom sme pokračovali. Bolo to však už pred viac ako desiatimi rokmi.“

Kuriózne situácie však vedia byť aj dramatickejšie. „Stalo sa, že pred sobášom napadla budúca svokra nevestu a lietali aj gombíky. Napriek tomu sa sobáš uskutočnil, ale už bez svokry,“ dodala Štefániková s tým, že takýto prípad mali len raz a stalo sa to už veľmi dávno, dodnes však zostal v spomienkach matrikárok.

Za najnetradičnejší zážitok považuje účasť v televíznej relácii „Vezmeš si ma?“. „V realite to bolo úplne iné, než ako to pôsobilo na obrazovke. Bol to skôr obrad pre kamery,“ spomína. Konal sa v kaštieli v mestskej časti Tomašová.

Zaujímavé sú pre ňu aj sobáše s cudzincami, ktoré prinášajú rôzne tradície, oblečenie či jazykové špecifiká. „Niekedy ide o pestré obrady, ktoré obohacujú aj nás. Raz sme sobáš mali aj v v online vysielaní.“

Dôležitou súčasťou jej práce je aj administratíva a dodržiavanie zákonných podmienok. „Najdôležitejšia je zodpovednosť za platnosť sobáša. So snúbencami sa stretávame už pri podávaní žiadosti a spolu riešime všetky detaily obradu.“ V posledných rokoch pribúda aj agenda zo zahraničia. Matrikárky pripravujú podklady k zápisom udalostí z krajín ako Rakúsko, Nemecko či Maďarsko. „Je to náročné, ale zároveň zaujímavé, pretože sa stretávame s rôznymi legislatívnymi aj kultúrnymi rozdielmi.“
Cieľ je však stále rovnaký, aby novomanželia aj hostia odchádzali spokojní. „Teší nás, keď si ľudia pochvaľujú celý obrad – báseň, hudbu aj samotnú atmosféru.“ Aj drobné detaily podľa nej vytvárajú veľký celok.

Práca matrikárky však zďaleka nekončí pri svadbách. „Sme pri rôznych etapách života – pri narodeniach, zmenách mien, rozvodoch aj úmrtiach. Matrikárky sú ako sudičky,“ hovorí. Aj preto ju práca napĺňa dodnes. „Každý deň je iný.“ Často ide o situácie, keď si kolegyne navzájom radia a hľadajú riešenia, pretože legislatíva vie byť zložitá.

Za svoju dlhoročnú činnosť získala Ďakovný list aj Pamätnú medailu ministra vnútra III. stupňa. „Vážim si to a prijala som to s pokorou. Je to moje vnútorné zadosťučinenie,“ dodáva Klára Štefániková. Ocenenie vníma ako uznanie práce všetkých matrikárok, ktoré často stoja v úzadí, no ich práca je pre fungovanie spoločnosti nevyhnutná.

Vo voľnom čase sa venuje rodine, športu a prírode. Rada trávi čas na Kurinci, Maginhrade či v okolí Kokavy a Látok. Oddych v prírode jej pomáha načerpať energiu po náročných pracovných dňoch. Najviac si však cení chvíle strávené s rodinou.

A aký odkaz má pre snúbencov? „Aby vydržali spolu aj v ťažkých časoch, držali spolu a ťahali jedným smerom,“ znejú slová ženy, ktorá už desaťročia spája ľudí – nielen formálne, ale aj ľudsky.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Matrikárka Štefániková spája snúbencov nielen formálne, ale aj ľudsky. R. Sobotu sprevádza životom už viac ako tri desaťročia first appeared on vobraze.sk.</p>

Z pôvodného sna o kariére módnej návrhárky sa postupne stala práca pred kamerou, v teréne aj za počítačom. Rodáčka z Rimavskej Soboty Szilvia Tóth strávila niekoľko rokov v regionálnej televízii, kde pripravovala reportáže, robila rozhovory a podieľala sa na spracovaní vysielania. Hoci dnes pracuje v inej oblasti, k médiám má stále blízko a čiastočne sa im venuje dodnes.

K práci v médiách sa dostala ešte počas vysokoškolského štúdia. Na Fakulte masmediálnej komunikácie v Nitre mala povinnú prax, ktorú absolvovala v regionálnej televízii GTV v Rimavskej Sobote. Pôvodne malo ísť len o krátkodobú skúsenosť, no rýchlo sa zmenila na dlhodobejšiu spoluprácu. „Prišla som si vybaviť prax, no hneď si ma vyskúšali pred kamerou. Ani som sa nenazdala a už som bola ich kolegyňa,“ spomína pre vobraze.sk Szilvia Tóth (42). Ako dodala, v televízii v tom čase pôsobili aj Alexander Gál, Ján Hronček a Štefan Hangácsi. „Boli to krásne časy. Pochodili sme veľa miest, vždy ma podporovali. Takto som sa ocitla vo svete médií,“ hovorí. Tento mierny odklon od štúdia, ktoré bolo viac zamerané na reklamu, neľutuje. Štúdium jej poskytlo teoretické základy, no kľúčová bola podľa nej najmä prax.

V regionálnej televízii sa venovala kompletnej tvorbe reportáží. Pripravovala rozhovory, chodila na podujatia, natáčala v teréne, následne materiál spracovávala a písala k nemu texty. Súčasťou jej práce bol aj strih a neskôr aj preklady titulkov. Reportáže pripravovala najmä v maďarskom jazyku, no podľa potreby aj v slovenčine. „Neskôr bolo potrebné podľa zákona reportáže titulkovať v maďarčine, preto som začala prekladať z maďarčiny do slovenčiny. Prekladateľstvo ma veľmi baví a venujem sa mu dodnes pre televíziu LocAll,“ doplnila.

Pôsobila najmä v Rimavskej Sobote, Tornali a príležitostne aj vo Fiľakove. Práca v teréne jej vyhovovala, keďže jej umožňovala spoznávať ľudí aj rôzne podujatia v regióne. Ako sama hovorí, bavila ju komplexnosť práce – od prvotného kontaktu až po finálny výstup.

Medzi najmilšie spomienky zaraďuje aj netradičné reportáže. Jednou z nich bola reportáž z vlastnej svadby. „Kolegovia ma spovedali tesne po obrade pri gratuláciách. Janko aj Pišta boli pozvaní, oslavovali s nami. Druhá taká bola, keď sme boli na súťaži vo varení halušiek v Tureckej – aj sme súťažili, aj pracovali. Bolo to výborné,“ spomína.

Za dôležitú považuje úlohu regionálnych médií, ktoré podľa nej zohrávajú významnú rolu pri informovaní o dianí v mestách a obciach. „Aj v regiónoch sa deje množstvo zaujímavých podujatí a aktivít, o ktorých by mali ľudia vedieť,“ hovorí Szilvia Tóth.

S regionálnou televíziou však úplne kontakt nestratila. Naďalej sa podieľa na prekladoch a čiastočne aj na príprave vysielania. Práve prekladateľská činnosť ju baví dlhodobo a venuje sa jej aj v rámci svojej súčasnej práce. Dnes pôsobí hlavne v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, je v ňom PR manažérkou, venuje sa komunikácii a propagácii aktivít. Skúsenosti z médií využíva najmä pri príprave výstupov pre verejnosť, práci so sociálnymi sieťami či pri kontakte s novinármi.

„Výhodou je, že rozumiem obom stranám – médiám aj verejnosti. Viem, ako premýšľajú novinári a čo je dôležité pri komunikácii smerom navonok,“ vysvetľuje. Dodáva, že hoci mala históriu vždy rada, nikdy si nemyslela, že bude raz pracovať práve v múzeu. Práca na komunikačnom a múzejno-pedagogickom oddelení múzeu jej sadla. „Tá práca je rôznorodá. Všetky úlohy robím s rovnakým nadšením. Takým mojím „bábätkom“ je newsletter, ktorý sme vymysleli spolu s pani riaditeľkou a pripravujem ho každý mesiac. Už teraz pracujem na príprave podujatia Noc múzeí,“ dodáva Szilvia. Skúsenosť má aj s pedagogickou činnosťou, keď krátko pôsobila ako asistentka učiteľky v materskej škole.

Jej životné priority sa postupne presunuli aj do osobnej roviny. Je mamou štyroch detí a ako zdôrazňuje, rodina je pre ňu na prvom mieste. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa neusilovala o kariéru vo väčších médiách mimo regiónu. V minulosti pôsobila aj v zmiešanom speváckom zbore Blaha Lujza. „Srdcom som stále tam, teda pasívne, aktívne, bohužiaľ, nie. Snáď raz, keď deti trochu podrastú.“ Väčšinu času venuje práve svojej rodine.

Zaujímavosťou je, že jej cesta k médiám nebola priamočiara. Už ako dieťa sa venovala kresleniu a viac ako desať rokov navštevovala výtvarný odbor na základnej umeleckej škole. Po gymnáziu sa pokúsila dostať na umelecké školy v Bratislave a Prahe, no neuspela. Následne nastúpila na technicky orientovanú vysokú školu v Púchove, kde študovala na Fakulte priemyselných technológií. Keďže štúdium bolo zamerané najmä na chémiu, matematiku a fyziku – predmety, ku ktorým nemala blízky vzťah – po troch semestroch ho ukončila. Bližšie mala k nemčine a dejepisu.

„Som nesmierne vďačná rodičom, že to nebrali zle. Nenútili ma a podporili ma v ďalšom rozhodnutí,“ hovorí. Ako podotkla, otec jej vždy hovorieval: „Ja sa narobím, vy len študujte, aby ste nemuseli tak skoro ráno vstávať.“ Dnes majú podľa nej všetci súrodenci vysokoškolské vzdelanie a pracujú vo svojich odboroch.

Ako odkaz pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o práci v médiách alebo komunikácii, zdôrazňuje najmä potrebu porozumieť danej oblasti. „Najskôr treba pochopiť, ako veci fungujú, a potom o nich vedieť správne a zrozumiteľne komunikovať,“ dodáva Szilvia Tóth.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Szilvia Tóth, reprofoto GTV

<p>The post Szilvia Tóth z R. Soboty našla svoje miesto v regionánej televízii aj v múzeu. Baví ju prekladateľstvo first appeared on vobraze.sk.</p>

Na najväčšom sídlisku v Rimavskej Sobote má svoje pevné miesto nenápadná, no pre miestnych mimoriadne dôležitá prevádzka. Kvetinárstvo TINA na Sídlisku Západ už viac ako dve desaťročia ponúka obyvateľom kvety aj ľudský prístup, ktorý je dnes čoraz vzácnejší.

Jeho majiteľka Marta Bořutová sa práci s kvetmi venuje už 26 rokov, pričom viac než dvadsať z nich strávila práve na tomto mieste, odkedy vznikla malá tržnica. Kvetinárstvo vníma ako svoje „tretie dieťa“ a aj to je cítiť v každom detaile jej práce. „Táto práca ma napĺňa. Je to energia, s akou ľudia prídu,“ hovorí.

Za tie roky sa však podľa nej zmenilo správanie zákazníkov. Po pandémii covidu ľudí ubudlo a dnes preto v kvetinárstve pracuje sama. Napriek tomu zostáva verná tomu, čo považuje za najdôležitejšie – osobnému kontaktu. „Som zástancom osobného kontaktu. To medzi ľuďmi trochu vymiera – vzťah, rešpekt, rozhovor,“ dodáva.

V jej ponuke nechýbajú rezané ani črepníkové kvety, sezónne dekorácie či darčeky. Obľúbenou službou je aj rozvoz kytíc, ktorý často prináša nečakané, no o to krajšie momenty. „Veľmi rada niekomu prinesiem kyticu. Často si ju zo zahraničia objednávajú deti, ktoré chcú prekvapiť rodičov alebo starých rodičov,“ približuje. Nemá problém vycestovať ani mimo mesta – práve takéto objednávky patria medzi jej najmilšie spomienky.

Na jednu z nich spomína s úsmevom dodnes. Pri výzdobe svadby v Utekáči sa mladomanželom pokazilo auto, a tak ich napokon viezla na fotenie sama. „Z nevinného rozvozu bolo niekoľko hodín, ale veľmi príjemných. Bola to krásna čiernobiela svadba v anglickom štýle,“ hovorí.

Medzi netradičné objednávky patrila aj kytica zo 150 ruží. „Bola darovaná len tak, z lásky,“ spomína. Práve takéto momenty jej pripomínajú, prečo má svoju prácu rada. Sama hovorí, že pri odovzdávaní kvetov sa riadi najmä srdcom. „Jazyk a srdce nepustí,“ dodáva rodáčka z Poltára.

Zákazníci sa k nej vracajú nielen pre kvety, ale aj pre atmosféru. Kvetinárstvo je pre mnohých miestom, kde sa zastavia, porozprávajú a strávia príjemnú chvíľu. „Chodí sem jeden pán každý rok pred Vianocami. Vždy si niečo kúpi a porozprávame sa. To sú tie veci, ktoré robia túto prácu výnimočnou,“ hovorí.

Marta Bořutová však nie je len kvetinárka. V minulosti pôsobila ako učiteľka v materskej škole, na strednej škle sa venovala atletike a dodnes si rada zahrá volejbal. „Som taká turnajová hráčka, čiv zime, alebo v lete na piesku,“ hovorí s úsmevom. Hrávam volejbal zhruba okdedy som sa stala mamou, má rada spoločnosť, . Aj vďaka tejto skúsenosti má blízko k ľuďom a komunite. Na sídlisku sa snaží organizovať menšie podujatia, napríklad mikulášske akcie, a do budúcna by chcela priniesť aj nové nápady, ako napríklad čítanie rozprávok v priestoroch tržnice a jednotlivých prevádzok, obchodníkov.

Jej Kvetinárstvo TINA tak nie je len obchodom, ale aj miestom stretávania. „Ľudí rada uvítam, keď je čas, aj pohostím. Chýba tu niečo také najmä pre starších. Som rada, že prídu aspoň ku mne,“ dodáva rodáčka z Poltára.

S príchodom jari sa mení aj výklad kvetinárstva. Už niekoľko dní ho zdobia veľkonočné dekorácie – slamené zajačiky, vajíčka či živé kvety symbolizujúce nový život. „Veľká noc je pre mňa najväčší sviatok. Vajíčka znamenajú hojnosť, to tam musí byť,“ hovorí. Aj vonkajšia výzdoba má prilákať pozornosť okoloidúcich a pripomenúť im, že na rohu budovy sa skrýva kvetinárstvo, ktoré je síce zvonku nenápadné, no vo vnútri ponúka pestrý svet farieb a vôní. Ako avizuje, v najbližších dňoch pred predajňou pribudnú ďalšie dekorácie a veľké vajcia, ktoré si ľudia určite všimnú na ceste do neďalekej základnej či strednej školy.

V čase, keď malé prevádzky čelia silnej konkurencii veľkých obchodov, zostáva Kvetinárstvo TINA dôkazom, že poctivá práca, osobný prístup a vzťah k ľuďom majú stále svoje miesto. „Ku každej práci musí mať človek vzťah. Najlepšie je, keď ju robí ako hobby,“ hovorí Marta Bořutová. V ponuke aj výrobky Forever, a zákazníci u nej nakúpia aj malú peknú drobnosť ku každej príležitosti.

Pre mnohých obyvateľov Rimavskej Soboty tak jej kvetinárstvo nie je len miestom, kde si kúpia kvety, ale aj priestorom, kde sa na chvíľu zastaví čas. K dispozícii je v kvetinárstve v pracovných dňoch do 17-tej hodiny. „Aby mali ľudia pripravenú kyticu na čas, je dobré zavolať aj vopred a dohodnúť sa čo potrebujú. Mnohí sa radi nechajú prekvapiť tvorivosťou a mňa to potom teší dvojnásobne,“ dodala.

Zdroj: PR-článok, Kvetinárstvo TINA Rimavská Sobota

<p>The post Marta Bořutová z kvetinárstva na najväčšom sídlisku v R. Sobote ponúka kvety aj ľudský prístup. Výklad už zdobí pekná veľkonočná výzdoba first appeared on vobraze.sk.</p>

Predĺžené mihalnice, ktoré vydržia týždne. Dokonalé obočie bez každodenného líčenia. Slávnostný make-up, vďaka ktorému sa žena cíti výnimočne. Aj to ponúka Centrum krásy Estelle na Družstevnej ulici v Rimavskej Sobote, ktoré vedie Andrea Dúžiková Molnárová.

Najväčší záujem je dlhodobo o predlžovanie a dopĺňanie mihalníc. Andrea sa im venuje už približne sedem rokov a pracuje precízne – aplikuje ich po jednej alebo po dvoch na prirodzené mihalnice, pri zatvorených očiach klientky. Výsledok prispôsobuje hustote a želaniu ženy, pričom samotná aplikácia trvá od pol hodiny do hodiny a pol. Dopĺňanie odporúča približne každé tri týždne. Mnohé zákazníčky si podľa jej slov prídu nielen po krajší pohľad, ale aj po oddych. „Veľa žien si tu naozaj oddýchne, niektoré dokonca počas aplikácie zaspia,“ hovorí.

Veľmi obľúbený je aj permanentný make-up – momentálne najmä púdrové obočie, ktoré zvýrazní črty tváre a ušetrí čas pri rannom líčení. V pláne má rozšíriť svoje služby o microblading, teda čiarkovanú techniku obočia, ktorá pôsobí ešte prirodzenejšie. K tomu ponúka lamináciu obočia, farbenie, henna brow styling či lash lifting.

Svadobná sezóna je kapitolou sama o sebe. Andrea líči nevesty, svadobné mamy aj ženy na rôzne spoločenské udalosti. Často ide o kompletnú prípravu – make-up, mihalnice aj úpravu obočia. „Najkrajšia reklama je spokojná žena. Keď sa jej niekto opýta, kde si dala spraviť mihalnice alebo líčenie, odporučí ma ďalej,“ hovorí. Aj preto má dnes klientky z celého regiónu – z Rimavskej Soboty, Tornale, Hnúšte, Hajnáčky či Gemerského Jablonca.

V ponuke má aj služby, ktoré nie sú všade samozrejmosťou – nastreľovanie náušníc bábätkám či body piercing podľa želania klientiek. Okrem toho ponúka hĺbkové čistenie pleti, masáž tváre, depiláciu a pracuje aj s multifunkčným kavitačným prístrojom na vypnutie pokožky, masírovanie či ošetrenie celulitídy, odbúravanie tukov v problémových oblastiach.

Centrum krásy Estelle funguje viac ako rok, no Andrea sa tejto oblasti venuje dlhšie. Je mamou troch detí a po materskej dovolenke sa rozhodla naplno rozvíjať vlastné podnikanie. Vyštudovala hotelovú akadémiu v Rimavskej Sobote, absolvovala viacero akreditovaných kurzov v oblasti kozmetiky, a v ďalšom vzdelávaní chce pokračovať.

Pracuje prevažne na objednávku, spravidla od 8.00 do 16.00 hodiny podľa dohody. Záleží jej na pohodlí klientiek. Namiesto klasického lehátka zvolila pohodlné kreslo, dbá na kvalitné osvetlenie pre detailnú prácu a rada kientom alebo čakajúcim sprievodcom ponúkne aj kávu.

K dispozícii sú aj darčekové poukážky v ľubovoľnej hodnote, ktoré môžu potešiť pri rôznych príležitostiach. Jednou z takých príležitostí je blížiaci sa Medzinárodný deň žien.

Ako sama hovorí, jej cieľom je, aby sa každá žena cítila krásna a spokojná.

<p>The post Kozmetička Andrea sa venuje make-upu, mihalniciam i svadobnému líčeniu. Centrum krásy Estelle nájdete v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Klenovská folkloristka, speváčka a tanečná pedagogička Lucia Zvarová si v evanjelickom kostole v Klenovci povedala svoje „áno“ s Marekom Gémešim, rodákom z Rimavskej Soboty. Svadobná hostina a večerná zábava sa konala v Dome osvety v Rimavskej Sobote – na mieste, ktoré je Lucii veľmi blízke aj pracovne. Symbolický dátum 14. február – Valentín – však podľa nevesty nebol zámerom.

„Bol to jeden z mála voľných termínov, ktorý nám vyhovoval. Ďalšia možnosť by bola až v novembri, a to sme nechceli čakať. Minimálne si však dátum budeme ľahšie pamätať,“ povedala s úsmevom pre vobraze.sk Lucia Zvarová, ktorá včera prijala meno Gémešiová. Sama dodáva, že Valentín nepovažuje za tradičný slovenský sviatok. „Skôr si myslím, že počas celého roka by sa k sebe mali ľudia správať s rešpektom a úctou a byť radi, že sa majú.“ Ako dlhoročná folkloristka má rada tradície, budúci týždeň tak podľa nej napríklad už nepripadal v úvahu, keďže bude už pôst. Na včerajšej svadbe nechýbali tradície, ktoré sú Lucii ako dlhoročnej folkloristke blízke.

Zachované bolo čepčenie, o ktoré sa postarali ženy a dievčatá z FS Vepor – spolu dvanásť Klenovčaniek. Do tanca im hrala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Nevesta sa najviac tešila práve na čepčenie a svadobný tanec, ktorý bol moderný, nie folklórny. Spoločný tanec nebude folklórny, ale nacvičili si klasický, moderný tanec prispôsobený choreografiou šatám. Výzdobu v sále im urobila cateringová služba. „Veci na svadbu sme však vyberali spoločne.“

Lucia a Marek sa spoznali na Podpolianskych slávnostiach v Detve – folklór ich doslova spojil. Ženích pochádza z Rimavskej Soboty, časť jeho rodiny je zo Zakarpatskej Ukrajiny, preto mala svadba aj kozácky stôl ako symbolický prvok. Marek pracuje ako servisný technik pokladničných systémov, je fanúšikom športu a spolu s Luciou sledujú napríklad olympiádu. „Sme fanúšikovia športu aj folklóru. Teraz spoločne sledujeme aj olympiádu,“ dodáva nevesta. Má rád spev, heligónky, ľudovú hudbu, slovenské tradície. Pred kostolom v Klenovci ich prišli pozdraviť aj fanúšikovia Gemer Rascals.

Na svadbe im zaspievala aj ich kamarátka, muzikálová speváčka Ema Papšová z Bratislavy, čo má pre nich osobitú symboliku. „Na jej narodeniny sme sa dali dohromady. Emka spieva v Hot Serenaders, či na Malej scéne a spievala aj v okrese Rimavská Sobota, priamo v Dome osvety ešte ale nie. Perličkou na svadbe bola jedna kamarátka, ktorej Lucia pri posielaní pozvánky oznámila, že osemnáste narodeniny bude oslavovať na jej svadbe.

Tanec ako životné poslanie

Lucia Zvarová je známou tvárou folklóru v regióne Gemer-Malohont. Pôsobí ako odborná pracovníčka pre folklór a folklorizmus v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Zároveň je pedagogičkou tanca na ZUŠ v Poltári na elokovanom pracovisku v Kokave nad Rimavicou, kde vyučuje klasický aj moderný tanec, pričom základy ľudového tanca prirodzene prepája do výučby.
„Byť učiteľkou tanca bol môj sen. Pôvodne som chcela byť profesionálnou tanečníčkou, ale dnes cítim, že moje miesto je najmä v odovzdávaní skúseností ďalej,“ hovorí Lucia, ktorá pochádza zo známej folkloristickej rodiny. Sama dnes vystupuje už menej, najmä vo FS Vepor alebo príležitostne vypomáha v iných súboroch. O to viac sa venuje práci s deťmi.

Za najväčšiu výzvu považuje byť pre svojich žiakov vzorom. „Keď za mnou prídu a povedia, že sa tešili na hodinu, alebo si samy nájdu nové cvičenia, ktoré sa chcú naučiť, to je pre mňa najväčšia radosť. Detská úprimnosť dokáže najviac dojať aj rozosmiať,“ priznáva tanečná pedagogička.

„Keď pripravujem choreografiu alebo tréning, je to tvorivý proces. Keď organizujem podujatie a vidím, že sa ľuďom páči, je to obrovská radosť. A rovnakú radosť mám, keď vidím, že deti tancovanie baví,“ hovorí Zvarová. K folklóru ju to ťahalo od detstva. Ako speváčka sa zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde sa prebojovala až do celoslovenského kola. Ako tanečníčka mala príležitosť účinkovať aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Blízky jej je však aj moderný tanec, ku ktorému by sa chcela raz intenzívnejšie vrátiť.

V Dome osvety organizuje viacero aktivít, medzi obľúbené patrí jej projekt Tančiareň, kde sa koná folklórna zumba, swingové večery či tematické tanečné workshopy. Okrem toho navštevuje školy so školou spevu, tanca a metodikou výučby ľudového tanca.

Hoci záujem o folklór podľa nej kolíše, verí, že jeho význam je stále aktuálny. „Je to naša minulosť a naše tradície. Spevom, hudbou a tancom si vieme získať priateľstvá aj lásku a zažiť množstvo radosti doma aj v zahraničí,“ hovorí Lucia.

Na otázku o vysnívanom pódiu odpovedá skromne. „Tancovala som už všade, kde som chcela,“ povedala rodáčka z Klenovca, ktorá v uplynulých rokoch skúšala trochu aj fotenie pri závodných autách. „Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, mám rada šport.“

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Folkloristka Lucia z Klenovca si v evanjelickom kostole povedala „áno“ s Marekom. Na svadbe v R. Sobote nechýbali tradície first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa povie Kokava nad Rimavicou, mnohým napadne príroda, folklór či lyžiarske stredisko. K tomu však patrí aj dobré jedlo v tradičnom prostredí. To nájdete v centre obce v Kokavskej izbe. Originálna reštaurácia si získala meno najmä poctivou domácou kuchyňou, veľkými porciami či príjemnou atmosférou. Za jej vznikom stojí miestny rodák Ondrej Nosáľ, ktorý do podniku vložil vlastné skúsenosti, rodinnú pomoc aj kus baníckej tvrdohlavosti.

„Chcel som v Kokave urobiť niečo originálne, miesto, kam sa budú ľudia radi vracať a kde sa poriadne najedia,“ hovorí majiteľ. Reštaurácia vznikla v roku 2010 najskôr v prenajatých priestoroch. Pred približne šiestimi rokmi sa presťahovala do súčasnej budovy, ktorá kedysi slúžila ako hospodársky objekt. Nosáľ ju postupne prerobil podľa vlastných predstáv. Zachoval pritom kamenné múry, drevo aj vidiecky charakter. „Snažíme sa zostať verní kokavskej tradícii. Nechcel som modernú krčmu, ale niečo, čo sem prirodzene patrí,“ vysvetľuje.

Dnes má Kokavská izba kapacitu viac ako sto hostí. Okrem bežných obedov a večerí sa tu konajú svadby, rodinné oslavy či rôzne spoločenské podujatia. Súčasťou areálu je parkovisko aj detské ihrisko a dostať sa sem dá z dvoch smerov, aj popri základnej škole. Hostia môžu využívať i terasu, priestory sú v zime vykurované a v lete klimatizované.

Majiteľ Nosáľ si zakladá najmä na jedle. Porcie sú podľa neho zámerne väčšie. „Robíme to tak, aby ľudia odchádzali sýti. Radšej im naberieme viac. Keď niečo zvýši, viame im to zabaliť so sebou,“ hovorí. Aj preto by sa medzi zákazníkmi dalo povedať o baníckych porciách.

„Chcem, aby ľudia vedeli, že keď prídu do Kokavskej izby, dostanú dobré jedlo, veľkú porciu a ľudský prístup. To je pre mňa najdôležitejšie,“ hovorí Ondrej Nosáľ z Kokavy nad Rimavicou.

Najviac sa osvedčili tradičné jedlá – bryndzové halušky, špeciality z ovčieho syra či grilované rebrá. Novinkou sú burgre, najmä smashburger, ktorý si obľúbili mladší hostia. „Mali sme ich najskôr v uvádzacej cene a záujem bol veľký,“ dopĺňa. Najbližšie plánujú rozšíriť ponuku o pizzu – do kuchyne už pribudla originálna pec na jej pečenie z Talianska.

Dôležitý je pre neho aj pôvod surovín. „Snažím sa kupovať regionálne výrobky. Stopercentnú ovčiu bryndzu, syry či oštiepky beriem z družstva v Látkach. Ľudia si ich u nás môžu aj kúpiť, sú vákuovo balené,“ približuje. Podporuje tak miestnych dodávateľov a zachováva tradičné chute regiónu.

Kokavská izba je zároveň rodinným a komunitným podnikom. Nosáľ zamestnáva najmä domácich ľudí. „Snažím sa dávať prácu miestnym. Mám desať stálych zamestnancov a počas sezóny aj brigádnikov. Personál je zabehnutý, som rád, že to funguje,“ hovorí Nosáľ, ktorý vyštudoval baníctvo a kým sa dalo, tak pracoval v Handlovej, Ostrave aj vo Veľkom Krtíši. Išiel tak v šplapajách otca, tiež baníka. V lete k nim do Kokavskej izby prichádzajú hostia aj z väčších miest, dokonca z Bratislavy a okolia. „Som rád, že nás poznajú aj v širokom okolí. Chytilo ma to v gastre a už pred rokmi som sa tomu začal venovať naplno. Pomáhala mi rodina aj manželka,“ dodáva.

Podnik sa snaží neustále prinášať niečo nové. Aktuálne pripravujú aj špeciálne valentínske menu so slávnostnou výzdobou a prestretými stolmi. Cieľ je jednoduchý – aby sa hostia cítili príjemne a odchádzali spokojní. Rezervácie si môžete objednať na 14. februára na telefónnom čísle 0944549448. Už teraz avizujú i podujatie – Veľkonočnú párty.

Zdroj: PR-článok, Kokavská izba

<p>The post Kokavská izba láka na veľké porcie, poctivú domácu kuchyňu i novinky z pece. Rodinnú reštauráciu budoval jej majiteľ od základov first appeared on vobraze.sk.</p>

Ruže, ktoré vydržia roky aj výklad, čo zastaví okoloidúcich. Ana Fiori na Železničnej ulici v Rimavskej Sobote patrí k najobľúbenejším kvetinárstvam v meste. Stačí prejsť po frekventovanej ulici a pohľad automaticky pritiahne farebný výklad plný kvetov. Patrí medzi tie miesta, ktoré si jednoducho všimnete. Vôňa čerstvých ruží, nápadité aranžmány a dekorácie ponúkajú v predajni alebo aj na objednávku.

Výklad tu nepovažujú len za doplnok, ale za vizitku obchodu. Obmieňajú ho približne každý druhý mesiac, aby bol stále aktuálny, sezónny a inšpiratívny. „Výklad predáva. Snažíme sa, aby bol jeden z najkrajších v meste a aby si ho všimli aj ľudia, ktorí sa len ponáhľajú okolo,“ hovoria floristky.

Za kvetinárstvom stojí Anita Laudárová, ktorá sa tomuto remeslu venuje takmer deväť rokov. Hoci je absolventkou obchodnej akadémie, kancelárska práca ju nenapĺňala. Rozhodla sa preto pre kreatívnejšiu cestu, absolvovala kurz aranžérstva. „Ťahá ma k tomu kreativita, výzvy a možnosť vytvoriť niečo presne podľa predstáv zákazníkov. Každá kytica je originál,“ hovorí Laudárová.

Valentín, svadby aj výnimočné chvíle

Najbližšie ich čaká sviatok zamilovaných. Na Valentína si môžu zákazníci kytice objednať dopredu a prísť si po ne v dohodnutý deň čerstvé a pripravené. Vyhnú sa tak čakaniu a majú istotu, že dostanú presne to, čo si vybrali. Nemenej dôležitým sviatkom je aj MDŽ, kedy tiež radi nakombinujú kytice podľa želania zákazníkov.

Kvetinárstvo sa venuje aj svadobným kyticiam a kompletnej výzdobe sál, od výzdoby stolov až po slávnostné detaily. „Všetko sa dá, len treba chcieť,“ hovorí Laudárová, ktorá je momentálne na materskej dovolenke a v obchode vypomáha aspoň sporadicky.

Ako dodáva, práve táto práca jej dáva zmysel. „V tejto práci som sa našla. Inšpirujem sa podľa trendov, ale potom si idem podľa seba. Snažím sa ponúknuť to, čo inde ľudia nenájdu. Tešia ma potom úsmevy ľudí, keď prídu po kyticu a odchádzajú spokojní. To je pre mňa najväčšia odmena,“ hovorí Anita Laudárová.

Široká ponuka a vlastná výroba

V kvetinárstve Ana Fiori nájdu zákazníci živé rezané kvety, črepníkové aj sušené kvety, ale aj množstvo darčekových aranžmánov. Kvetinárstvo sa môže pochváliť jedným z najširších výberov v meste.

„Držíme si zákazníkov tým, že v kvetinárstve Ana Fiori máme veľký výber. Tu už keď si niekto nevyberie, to je čistá špekulácia,“ hovoria s úsmevom.

Špecialitou sú preparované – stabilizované ruže, ktoré vydržia bez starostlivosti minimálne tri roky. Dostupné sú vo viac ako desiatich farbách a odtieňoch a patria medzi obľúbené darčeky na výnimočné príležitosti. „Aranžmány sa vyhotovujú priamo u nás. Vydržia niekoľko rokov a v dnešnej dobe je to čistá dokonalosť,“ podotkla floristka Evka. „Snažíme sa naplniť predstavy zákazníkov čo najviac,“ doplnila.

S pomocou jej občas prichádza aj dcérka, ktorá už pozná celý sortiment, a keď má čas, pomôže. „Každá pomoc sa zíde a práca ide rýchlejšie,“ dodáva s úsmevom.

Okrem klasických kytíc ponúkajú aj kvetinové boxy, dekorácie, ikebany, vence, smútočné kytice, plienkové torty, zdobené krabičky na peniaze pre novomanželov či darčeky aj pre mužov. Samozrejmosťou sú svadobné kytice, pierka pre ženíchov a kompletná svadobná výzdoba.

Pracujú najmä na objednávky

Kvetinárstvo funguje moderným spôsobom. Väčšina výroby je na objednávku, ktorú vedia prijať mailom, telefonicky alebo cez sociálne siete.

Zákazníci si môžu vybrať z ponuky na internetovej stránke – stačí zvoliť konkrétny model či číslo a radi pripravia kyticu presne podľa výberu. „Preferujeme objednávky.“

Kytice a boxy si ľudia objednávajú spravidla jeden až dva dni dopredu. Tento systém vyhovuje najmä mladšej generácii – za pár minút si vedia prezrieť ponuku, objednať, zaplatiť a potom si prídu už len po hotový produkt. Výhodou je aj možnosť doručenia. Tovar vedia poslať kuriérom alebo si ho zákazníci vyzdvihnú osobne na predajni.

Osobný prístup a rodinná atmosféra

Majiteľka si zakladá na osobnom prístupe. Každému zákazníkovi ochotne vysvetlia, ako objednávky fungujú, poradia s výberom a snažia sa splniť aj netradičné požiadavky. „Ľudia prídu aj s tým, že chcú do kytice zakomponovať žreb, peniaze alebo malý darček. Snažíme sa vyhovieť. Radi sa k nám vracajú,“ hovorí Anita Laudárová zo skúseností.

Príležitosti počas celého roka

Na internetovej stránke si zákazníci vyberú z rôznych kategórií – kytice na narodeniny, meniny, výročia, narodenie bábätka, sviatky ako Valentín, ale aj smútočné aranžmány. Práve Valentín patrí medzi najvyťaženejšie obdobia, preto odporúčajú objednať si kvety vopred.

Zdroj: PR-článok, Ana Fiori

<p>The post Ana Fiori v R. Sobote láka vôňou čerstvých kytíc aj ružami. Vydržia roky a potešia nielen na Valentínaa first appeared on vobraze.sk.</p>