Speváčka Petra Kepeňová pochádza z Rimavskej Soboty, no vyše dvadsať rokov žije v Bratislave. Hoci sa venuje marketingu a počas školského roka šoféruje školský autobus, hudba zostáva dôležitou súčasťou jej života. Minulý mesiac si však splnila ďalší veľký sen a vydala sa na 20-dňovú dobrodružnú cestu po Číne.

Bývalá účastníčka SuperStar má pritom bohaté cestovateľské skúsenosti. „Precestovala som už veľa miest, predovšetkým v Európe. Z mimoeurópskych destinácií som navštívila Spojené arabské emiráty – Dubaj a Abú Zabí, Turecko, v USA to boli New York, Pittsburgh, Ohio a New Jersey, z afrických krajín Egypt,“ uviedla pre vobraze.sk Petra Kepeňová (42). Čína bola jej druhou ázijskou destináciou. Stala sa celkovo jednou z tých krajín, ktoré v nej zanechali najsilnejší dojem.

Voľba destinácie bola úplne spontánna. „Zrazu sme si s kamarátkou Silviou povedali, že chceme zažiť niečo úplne iné, vzdialené našej kultúre, architektúre aj spôsobu života. Čína nás fascinovala svojou históriou, prírodou aj technologickým pokrokom. Od tej chvíle sme už len plánovali, ako si tento sen splniť,“ spomína Petra.

Príprava na 20-dňový trip po krajine s úplne odlišným fungovaním musela byť precízna. Už začiatkom roka kupovali letenky, rezervovali hotely, vstupy aj presuny. „Veľmi dôležité bolo rezervovať lístky na rýchlovlaky, pretože bývajú vypredané aj dva mesiace vopred. Pripravili sme si eSIM kartu, VPN, platobné aplikácie Alipay a WeChat, ktoré sú tam prakticky nevyhnutnosťou. Mali sme rozplánovaný doslova každý deň, pretože sme chceli za dvadsať dní vidieť čo najviac,“ vysvetľuje s tým, že mentálne boli s cestovateľskou kamarátkou nastavené na spoznávanie úplne nového sveta.

Trasa sa začala v júli odletom z Budapešti do Pekingu s prestupom v čínskom Shenzhene. Odtiaľ pokračovali rýchlovlakom do Zhangjiajie, známeho vďaka Avatar Mountains a pohoriu Tianmen. Nasledoval presun do Chongqingu, Šanghaja a návrat cez Tianjin do Viedne.
Počas cesty absolvovali tri presuny rýchlovlakmi – dva trvali približne dvanásť hodín a jeden tri hodiny. „Bolo fascinujúce sledovať, ako dokonale tento systém funguje. Stanice pripomínajú letiská, vo vlakoch obsluhujú cestujúcich stewardi s občerstvením a počas celej cesty sme nezažili jediné meškanie.“

Každé z navštívených miest jej prinieslo iný druh zážitku. V Pekingu ich očarilo Zakázané mesto, Námestie Tchien-an-men či výborná pekinská kačica. Prekvapením však bola miestna premávka. „Dodnes neviem presne, podľa akých pravidiel fungovala. Bicykle a mopedy jazdili po chodníkoch, cez križovatky, niekedy aj v protismere, no napriek tomu sme nevideli jedinú nehodu.“

Najväčším zážitkom celej cesty bolo pre Petru Kepeňovú oblastné pohorie Zhangjiajie. „Sklenené chodníky, Glass Bridge, zipline ponad kaňon či výstup k Tianmen Cave boli nezabudnuteľné. Napriek tomu, že výšky zvládam, na týchto miestach som cítila obrovský rešpekt a adrenalín. Večer boli celé hory nádherne nasvietené farebnými laserovými efektmi a vytvárali doslova rozprávkovú atmosféru.“

Chongqing Petru pre zmenu očaril technologickými výstrelkami. „V hoteli sme mali na izbe vlastný bazén, robota, ktorý nám priniesol objednávku až pred dvere, a navštívili sme aj známu stanicu Liziba, kde metro prechádza priamo cez obytný dom.“ V Šanghaji si zas vychutnali pohľad zo Shanghai Tower, navštívili historické vodné mestečko aj Disneyland. Celé mesto na ňu pôsobilo veľmi moderne a elegantne.

Cestovanie sa nezaobišlo ani bez ochutnávania tradičnej gastronómie. Ubytovanie v hoteloch bolo čisté a komfortné, no najviac ich prekvapil práve hotel v Chongqingu, kde boli raňajky s obrovským výberom doslova gastronomickým zážitkom. „Najviac mi chutila pravá pekinská kačica a množstvo tradičných jedál, ktoré chutia úplne inak ako čínske jedlá, na aké sme zvyknutí na Slovensku. A boli v ponuke aj jedlá, ktoré by som v živote ani neochutnala – napríklad červy, alebo upečený potkan, ktorý mal vo výklade ako ponuka dňa ešte aj dva zúbky vpredu,“ opisuje speváčka gastro zážitky.

Najväčším prekvapením bola pre ňu úroveň bezpečnostných opatrení, s akou sa doteraz nikde nestretla. „Pri vstupe do mnohých pamiatok, staníc či verejných budov nestačilo len prejsť cez skener. Batožina síce prešla röntgenom, no často nasledovala aj podrobná ručná kontrola obsahu tašiek. Pracovníci kontrolovali doslova všetko – od osobných vecí až po hygienické potreby. Takmer každý vstup bol navyše prepojený s pasom alebo rozpoznávaním tváre,“ vysvetľuje Kepeňová. Človek si podľa nej rýchlo uvedomí, že väčšina pohybu – od lístkov cez taxíky až po platby je digitálne zaznamenaná.

Prísne kontroly zažili s kamarátkou aj na letisku. „Pri prílete nám bezpečnostná služba zhabala tri zo štyroch powerbánk, ktoré nespĺňali ich podmienky a neprešli ani všetky zakúpené nápoje, hoci boli originálne zabalené. Bolo to pravdepodobne najprísnejšie bezpečnostné opatrenie, aké som počas svojich ciest zažila.“

Jediným škrtom cez rozpočet bola nemožnosť navštíviť Veľký čínsky múr, ktorý bol pre silné búrky na dva dni uzatvorený. Peniaze za lístky im však bez problémov vrátili. „Prijali sme to ako súčasť cestovania. O to viac máme dôvod sa raz do Číny vrátiť,“ dopĺňa.
Návrat do reality pre Petru znamená návrat k práci v marketingu a reklame, ale aj k šoférovaniu školského autobusu. Pre deti však robí oveľa viac. „Hudba je stále mojou veľkou vášňou. Okrem vystúpení na mestských podujatiach s MUFUZOu sa veľmi teším z interaktívnych výchovných koncertov pre školy, ktoré som minulý rok vytvorila. Spája sa v nich hudba, zábava a aj hodnoty ako rešpekt, spolupráca a vzájomná tolerancia. Je krásne vidieť, ako deti reagujú a odchádzajú s úsmevom aj novými zážitkami.“

Cesta po Číne dala Petre Kepeňovej do života opäť veľa pokory. „Uvedomila som si, aké dôležité je nebáť sa objavovať nové miesta a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Cestovanie človeka učí rešpektu voči iným kultúram, trpezlivosti aj pokore. Zároveň som si potvrdila, že veľa robí aj to, s kým cestujete. My dve sme boli počas celej cesty naladené rovnako, tešili sme sa už z príprav a užívali si každý jeden deň.“

S kamarátkou Silviou už teraz spriadajú plány a začínajú šetriť na ďalší veľký trip, ktorý mienia zrealizovať v budúcom roku. „Ázia nás po tejto skúsenosti chytila za srdce, takže veľmi ma láka Japonsko. Rovnako by som raz chcela navštíviť niektorú z exotických krajín, kde sa spája nádherná príroda s úplne odlišnou kultúrou. Myslím si, že sny by mal mať človek v každom veku. Mojím snom je ďalej spievať, tvoriť nové projekty, cestovať a spoznávať svet. Chcem robiť veci, ktoré ma napĺňajú, a zároveň nimi prinášať radosť aj ostatným,“ uviedla Petra Kepeňová. Raz už darovala krv, na piaty pokus jej to vyšlo. „Vždy som totiž mala mierne zvýšenú veľkosť červených krviniek, tak som musela dopĺňať kyselinu listovú. Keď mi prišla správa, že moja krv zachránila niekomu život, úžasnejší pocit som snáď nezažila. Preto budem darovať krv ďalej a tešiť sa z toho, že niekomu takto v tom najcennejšom pomôžem.“

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album P. Kepeňovej

<p>The post Speváčka Kepeňová prebrázdila Čínu. Ázia ju po tejto skúsenosti chytila za srdce first appeared on vobraze.sk.</p>

Speváčka Anna Oláhová z Lovinobane (okres Lučenec) prežíva mimoriadne úspešné obdobie. S kapelou Anička Oláhová Band momentálne koncertuje po celom Slovensku i Česku a ich skladby dosahujú na internete miliónové videnia. Hudba ju sprevádza od útleho detstva a v súčasnosti je jej hlavným zamestnaním. „Veľmi veľa som si toho prežila, keďže s hudbou žijem odmalička a nejde to zaprieť,“ povedala pre vobraze.sk Anna Oláhová (26).

Jej spevácka kariéra odštartovala pred pätnástimi rokmi. „Moja kariéra sa rozbehla, keď som mala jedenásť rokov. Obsadila som druhé miesto v Rómskej Superstar, ktorá sa konala v Spišskom Hrhove. Potom som začala spievať v rôznych súťažiach,“ spomína. Zvíťazila v súťaži Slávik Slovenska v Lučenci a aj v Banskej Bystrici. Vo veku dvanásť rokov začala hrávať so Sendreiovcami z Kokavy nad Rimavicou. V šestnástich však musela vystupovanie na dva roky prerušiť kvôli materským povinnostiam. Jej kariéra sa takmer skončila. Zlom nastal, keď ju oslovil Vladimír Sendrei mladší. „Prišiel za mnou a povedal, že ľudia na mňa pýtajú a kde som. Odpovedal som, že sa venujem dcére. Potom som začala účinkovať s klaviristom, ktorý mal len pätnásť rokov. Doteraz s ním spolupracujem, volá sa Peter Farkaš. Založili sme si kapelu a tak sme začali hrávať a fungovať.“ Dnes svoju hudbu nahrávajú v ich vlastnom štúdiu Peťko Farkaš Študio Official.

V kapele pôsobí aj vokalista Tomáš Oláh, s ktorým v minulosti spievali u rešpektovanej hudobníčky Idy Kelarovej. „Boli sme v zbore a teta Ida nás veľa naučila a ja jej ďakujem,“ odkazuje speváčka. Repertoár kapely je veľmi pestrý. „Naše pesničky sa skladajú z rôzneho žánru, ako napríklad funky, latino či pop alebo klasické rómske či moderné veci.“ Vlastné skladby si textujú sami.
Spoločne nahrali úspešnú vlastnú pieseň Šun mire lavora či skladbu Naruš pre man, ktorá dosiahla 2,8 milióna pozretí. Veľký úspech zaznamenala aj cover verzia tradičnej piesne Andro kher. „Nie je to naša pieseň, je to veľmi stará pesnička, a tak sme ju prespievali a dosiahla skoro 3 milióny pozretí, sme na to veľmi hrdí.“

Obrovským míľnikom za posledné roky boli pre Annu nahrávania v anglickom meste Coventry s interpretom Gitanorat. „Naša spoločná skladba s názvom Odpusť dosiahla 4,5 milióna pozretí a ďalšia Tu sal cavo dosiahla asi také 2,3 milióna pozretí.“

Anna má za sebou spolupráce so známymi spevákmi. „Mala som možnosť si zaspievať so skvelým spevákom, ako je Jan Bendig alebo Tomáš Botló. Bolo to pre mňa neskutočné a doteraz mám z toho zimomriavky. Spievala som už aj s kapelami, ako je Gipsy Culy, čo je veľmi známa kapela, alebo Gypsy Artep, či Sabinov Band, aj s nimi máme skladbu,“ priblížila Lovinobančanka. Pre speváčku nie sú prvoradé ocenenia. „Nie som ocenená a ani sa o to nesnažím. Mojím cieľom je ísť si za svojím, pokračovať v tom, čo robím a čo ma baví. S kapelou tvoríme veľmi dobrú partiu. Sme všetko mladí ľudia a rozumieme si vo všetkom.“ Ich cieľom je napredovať, nahrávať a robiť ľuďom radosť. Hudba je to, čo ich napĺňa.

Kapela je neustále v pohybe a koncertuje na svadbách, oslavách či festivaloch. „Najviac sa nám páčia narodeninové oslavy a svadby, tam sa hrá najlepšie, lebo sú tam skvelí ľudia, veľa jedla a dobrá nálada,“ podotkla. Vyskúšali si už aj koncert pred zahraničným publikom v Anglicku. „Hrali sme na jednej zábave v Bradforde, kde žijú Rómovia zo Slovenska a Česka. Bolo to skvelé, ale, samozrejme, že sa nám lepšie hrá, keď sme doma.“

V tomto roku sa už vystupovali na akciách v Česku i na Slovensku. Do Českej republiky ich pozývajú najčastejšie, keďže tam ich hudobný štýl veľmi uznávajú a milujú. Hoci má kapela veľké plány do budúcnosti, jej nové skladby a rôzne formy spolupráce majú byť pre fanúšikov prekvapením. Anna zostáva v súkromí skromná. Sama seba neoznačuje za typ, ktorý by vyhľadával výlety, ale je vyslovene rodinný typ. Vo voľnom čase rada varí, stará sa o domácnosť a chodí s priateľom a deťmi na prechádzky. Doma u nich znejú jej pesničky každý deň, deti ich už vedia naspamäť. Anna si pri nich najlepšie oddýchne a odreaguje sa pri domácich prácach.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album A. Oláhovej

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Speváčka Anna z Lovinobane účinkuje s kapelou na Slovensku i v Česku. Hudba ich napĺňa a skladby majú veľa priaznivcov first appeared on vobraze.sk.</p>

Celý život liečila ľudí, dnes lieči dušu hudbou. Lekárka Anna Jolšvaiová z Revúcej sa po odchode do dôchodku vrátila k svojej dávnej vášni a za štyri roky vytvorila viac ako 200 autorských piesní venovaných Gemeru, jeho histórii, remeslám aj ľuďom.

Väčšinu profesijného života pôsobila ako všeobecná lekárka pre dospelých. Pracovala v OLÚP Predná Hora, v zdravotnom stredisku v Sirku a od roku 1995 až do dôchodku v neštátnej ambulancii v Revúcej. Vek podľa nej nehrá rolu. „Vek je len číslo. Ignorujem ho,“ hovorí s úsmevom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anna Jolšvaiová hovorí, medicínu si vybrala pre záujem o ľudí a možnosť pomáhať pacientom.

„Každý pacient bol pre mňa zaujímavý. Snažila som sa pomôcť nielen po zdravotnej, ale aj po psychickej stránke,“ povedala s tým, že pozitívny prístup, ochota pomáhať, dobrá nálada sa tak preniesli aj do čakárne medzi pacientov.

Popri medicíne ju od detstva sprevádzala hudba. V rodine sa pravidelne spievalo a na gitare začala hrať ešte počas základnej školy. „Kúpou gitary ešte na základnej škole som sa odovzdala hudbe. V našom dome nebol bez hudby a spevu ani jeden deň,“ podotkla hudobná umelkyňa a skladateľka Anna Jolšvaiová (73).

K spevu ju priviedla najmä mama, po ktorej zdedila hlas aj vzťah k hudbe. Ovplyvnil ju aj farár Anton Macák, významná osobnosť regiónu, ktorý spolupracoval so známym dirigentom a skladateľom Jánom Čambalom.
Práve s farárom sa spája aj jedna z jej milých spomienok na detstvo v Muráni. Keď bola štvrtáčka, dostala za úlohu naučiť sa trojstranovú báseň na privítanie biskupa. „Nauč sa to čítať, Anka, a potom si to rozoberieme,“ povedal jej vtedy farár. Na druhý deň mu však celú báseň zarecitovala naspamäť. „Ty máš fotografickú pamäť,“ reagoval prekvapený farár.

Už v mladosti si vytvárala vlastné jednoduché piesne, no neskôr sa naplno venovala rodine, práci, atestáciám a budovaniu ambulancie. Hudbu preto na dlhé roky odsunula bokom. „Život priniesol každodenné povinnosti – rodinu, prácu, služby, deti či stavbu domu. Na dlhé roky som sa odmlčala,“ približuje

K tvorbe sa vrátila až po rokoch. Impulzom podľa nej boli životné situácie, príbehy pacientov aj udalosti v regióne. „Neraz stačil príbeh pacienta alebo jedna veta a vedela som, že ju musím pretaviť do piesne,“ vysvetľuje. Hudbu dnes vníma aj ako formu psychohygieny. „Odbúral sa stres. Boli to prebdené noci, ale naplnené kreativitou,“ dodáva sedemdesiatnička.
V súčasnosti sa venuje najmä autorskej tvorbe a propagácii Gemera prostredníctvom hudby. Za štyri roky vytvorila množstvo piesní. Vo svojej tvorbe sa zameriava na históriu regiónu, remeslá, osobnosti aj prírodné krásy Gemera. Vydala aj niekoľko CD nosičov s tematikou rodného kraja pod názvom „Nech žije naša Revúca“. Účinkovala a spievala aj v klipe k oficiálnej hymne všeobecných lekárov, kde si zaspievala spolu aj so svojimi sestričkami, vokalistkami.

Jednou z tém jej tvorby sú jelšavskí zvonkári, ktorí boli známi výrobou zvoncov a preslávili región aj v zahraničí. „Jelšavskí zvonkári preslávili Gemer po celej Európe aj Ázii,“ hovorí. Spracovala aj príbeh zbojníka Vdovčíka či osobnosti spojené s Muráňom a Revúcou. K rodnému kraju má silný vzťah. „Revúca je moje mesto, ktoré milujem. Narodila som sa v Muráni, ale v Revúcej som prežila celý život,“ vraví.

Za jednu z najdôležitejších piesní považuje skladbu Dieťa ako dar, ktorú napísala pri narodení vnučky pred piatimi rokmi. „Boli to silné chvíle dojatia pri tvorbe aj nahrávaní tejto piesne,“ spomína.
Piesne vznikajú rôznym spôsobom. Niekedy najskôr príde melódia, inokedy text. „Niekedy mi v noci zaznie v hlave celá melódia. Musím hneď vstať a nahrať si ju s gitarou,“ opisuje proces tvorby. Texty podľa nej nesmú byť prvoplánové. „Každé slovo a každý tón viackrát upravujem, kým nie som spokojná,“ dodáva.

Pre mesto Revúca zložila aj hymnu v rockovom štýle. Za svoju činnosť prevezme ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca, ktoré považuje za veľké uznanie svojej práce.

Do budúcnosti sa chce viac venovať hudbe, koncertovaniu a príprave knihy textov Modlitba za Gemer. V lekárskej praxi plánuje pokračovať už len príležitostne v ambulancii svojej dcéry, ktorá si vybrala rovnakú špecializáciu. „Som spokojná, že dcéra si vybrala rovnakú špecializáciu. Keď budem stará a budem potrebovať lekára, budem ho mať stále poruke,“ hovorí s úsmevom.

Na otázku, čo je jej snom, odpovedá jednoducho: „Mojím snom je vydržať v zdraví a raz naspievať duet s mojou vnučkou.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Anna Jolšvaiová

<p>The post Revúcka lekárka Anna Jolšvaiová sa po rokoch vrátila k hudbe. Spieva a skladá piesne o Gemeri + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Dorina Kovács z Rimavskej Soboty má len 15 rokov, no skúseností viac než priemerný rovesník. Spieva a hrá na gitare. Predstavila sa v súťaži X Factor v Budapešti, kde sa prebojovala až do tábora pre najlepších. V jednotlivých kolách spievala prevažne maďarské, ale aj anglické piesne.

Na medzinárodnej scéne zaujala ako štrnásťročná celú porotu a splnila si tým svoj sen. Podľa jej slov porota vyzdvihovala hlavne jej silný hlas. Povzbudzovali ju, aby si tieto kvality zachovala. „Veľmi dobre som sa cítila pred všetkými tými kamerami a ľuďmi,“ spomína pre vobraze.sk Dorina Kovács. Okrem spievania pred mentormi a obecenstvom si vyskúšala aj vystupovanie pred kamerou a poskytovala rozhovory. Spoznala nových kamarátov, získala skúsenosti a zručnosti, ktoré sa len tak hocikde nenaučia. Sebavedomie na pódiu jej už po týchto skúsenostiach nechýba a aj vďaka tomu sa dokáže tak pekne prezentovať. Súťaže by sa nepochybne chcela zúčastniť opäť.

Dorina spieva v kapele Mákvirágok, s ktorou už vystúpila napríklad v Tornali či Poltári. alebo si spieva len tak. Občas, keď sa zadarí, je z obyčajného spievania niečo veľké.

K učeniu sa dostala cez hudobníčku, zberateľku gitár a strunových hudobných nástrojov Mariku Páko, s ktorou sa stretla na základnej škole. Vedela, aký je jej cieľ. “Veľmi som sa chcela začať učiť hrať na gitare,” hovorí a dodáva, že tak túto príležitosť v šiestich rokoch využila bez váhania. Po štyroch rokoch nastúpila aj do Základnej umeleckej školy v jej rodnom meste. Tam sa zdokonaľuje dodnes. Spolu s ostatnými mladými gitaristami vystupuje s Marikou Páko aj v R. Sobote či v okolí. Tento rok hrali napríklad aj učiteľom v rimavskosobotskej obradnej sieni pri príležitosti sviatku Dňa učiteľov.

Momentálne je Dorina v poslednom deviatom ročníku Základnej školy Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote. Svoje hudobné nadanie zdedila po mame, ktorá síce už aktívne nespieva, ale hudba v rodine stále žije. Jej sestra hrá na klavíri a tiež spieva. Dorina sa gitare venuje už osem rokov, pričom jej prvá pieseň bola „Süss fel nap“. Na verejnosti si ako malá zaspievala detskú pesničku „Hlava, ramená, kolená, palce“. Gitara sa však stala jej vášňou a učí sa na nej hrať aj dnes, a to v rimavskosobotskej ZUŠ-ke. Nedávno sa začala venovať tiež hre na klavíri.

Najviac ju inšpiruje vlastná tvorba. „Najviac ma inšpiruje to, čo vytvorím sama. Píšem vlastné texty, ku ktorým pridávam svoju hudbu. Spievam ich zo srdca, sú to moje myšlienky a pocity,“ prezrádza Dorina. Keď sa chystá na vystúpenie, plánuje si ho dopredu podľa publika. Inak spieva na podujatiach ako Deň obce, Deň žien, Vianoce v domove dôchodcov či na festivaloch. Každé vystúpenie má podľa nej svoje čaro.

Zo svetových hviezd je jej vzorom Billie Eilish a z domácej scény Zámbó Jimmy. Hudbe sa venuje naplno, no dokáže skĺbiť školu, hudobnú školu, šport aj vystúpenia.

Bežný deň Doriny je plný aktivít. „Ráno vstávam o pol siedmej a na ôsmu som v škole. Trikrát týždenne chodím po škole do hudobnej. Keď prídem domov, pripravím si veci na ďalší deň a učím sa. Dvakrát do týždňa mám tréning, niekedy cvičím doma. Večer ešte spievam, učím sa texty, cvičím na gitare. Niekedy je už aj desať hodín, keď končím,“ opisuje svoj deň. Ako dodáva, každú hodinu má naplánovanú dopredu na celý týždeň. Chodím aj do posilňovne a aktívne športuje.

Aj keď miluje hudbu, v srdci nosí sen stať sa lekárkou. „Najprv som chcela byť veterinárka, ale viac ma začali zaujímať ľudia. V rodine sme mali chorého príbuzného a vtedy som si uvedomila, že chcem pomáhať chorým. Fascinuje ma anatómia ľudského tela,“ vysvetľuje. Jej cieľom je stať sa chirurgičkou so srdcom plným hudby.

Dorina si nekladie malé cieľe. Už čoskoro ju čaká vystúpenie na Június Feste v Rimavskej Sobote a aj súťaž v Komárome, kam pôjde so študentmi z gymnázia vo Fiľakove. Zatiaľ čo spolužiaci budú pripravovať dramatické vystúpenia, ona bude reprezentovať spevom.

Zdroj: vobraze.sk, Nina Bíliková, foto: archív Dorina Kovács

<p>The post Nadaná speváčka Dorina z R. Soboty hrá na gitare. Zaujala v súťaži X Factor a mieni študovať medicínu first appeared on vobraze.sk.</p>

Rodáčka z Rimavskej Soboty Petra Kepeňová sa podelila o svoje dojmy a zážitky z uplynulého roka. Priniesol jej nielen viacero cestovateľských zážitkov, ale aj chvíle reflexie a uvedomenia si hodnôt, ktoré sú pre ňu najdôležitejšie. Ako speváčka, ktorá sa zviditeľnila v druhej sérii speváckej šou Slovensko hľadá Superstar, naďalej vystupuje na benefičných koncertoch či spoločenských podujatiach.

Medzi svoje projekty z uplynulého leta zaradila napríklad duety, ktoré naspievala s Jamesom Bluntom, Calumom Scottom či energickou Anastaciou. „Bolo to online formou a svojim spevom som prispela do vopred nahratých skladieb týchto skvelých spevákov a vznikli pekné spomienkové produkty vo forme videa,“ problížila pre vobraze.sk Petra Kepeňová. Najlepšie sa jej spievalo s mužmi, avšak pocity z Anastasie mala neopoísateľné. „Je neskutočne energická, ako na baterky, stále pripravená niečo pridať, ako živel,“ spomenula Kepeňová. Nad vydaním nového CD uvažuje, ako však dodáva, zatiaľ sa prioritne zameriava na naplnenie a prezentovanie v online priestore. „Pracujem na nových veciach a mám však skladby, ktoré už spievame po akciách a neboli nahraté na ďadlšie šírenie, možno z toho najskôr vzniknú nejaké single,“ naznačila fanúšikom.

Petra si tento rok splnila jeden zo svojich snov – navštívila švédsky Stockholm, ktorý ju očaril svojou jedinečnosťou. „Rozprestiera sa na 14 ostrovoch a nazýva sa Benátkami severu,“ spomína. Okrem Švédska si užila adrenalín na najväčších kolotočoch v Poľsku, zábavu v brnianskom akvaparku či krásy stovežatej Prahy. Ani Slovensko nezostalo bokom – Gemer-Malohont a jeho malebné zákutia sú pre ňu stále nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a pokoja.

Keď má popri práci možnosť cestovať, denne častokrát prejde s plne naloženým batohom aj 35 kilometrov. Online práca v reklamnej oblasti jej to umožňuje a keď má šťastie a voľnejší deň, tak sa jej podarí aj trochu vyčistiť hlavu. „Ísť cestou len s jednoduchou myšlienkou kde sa napijem, najem a zložím hlavu, je v konečnom dôsledku veľmi príjemná,“ priblížila Peta, ktorá minulý rok absolvovala pešo cestu z Porta do Santiaga de Compostela. Pri dlhých túrach preferuje skôr vytrvalosť, ako nastúpané výškové metre či hory. Ako priznáva, myšlienky na stan nemusí a pre hmyzom má rešpekt.

„Na divočinu som nedozrela. Pred rokmi som sa ale odhodlala skúsiť februárové kúpanie v Dunaji. Boli sme viacerí. Bol to nezabudnuteľný zážitok, ktorý som však viac neopakovala,“ priblížila o jednom zo svojich najstudenších zážitkov. Tento rok však zažila podobný adrenalín, keď bola v simulátore zoskoku padákom. Dostala ho ako darček k narodeninám. „Bol to zážitok a veľmi ma potešil. Nebolo to také jednoduché, ako to vyzerá na prvý pohľad a prišla aj svalovka,“ povedala s úsmevom.

Sny sa napĺňajú postupne

„Je skutočne pravda, že aj cesta k splneniu sna je často krásnym uvedomením si, čo je naozaj v živote dôležité,“ hovorí Petra a dodáva, že pre ňu je najdôležitejšie zdravie, rodina, láska a dobrí ľudia okolo. Splnené túžby v podobe cestovania či materiálnych radostí sú pre ňu len čerešničkou na torte, ktorá by bez pevných základov života nemala zmysel.

Popri speváckej kariére Petra venuje čas aj mnohým ďalším aktivitám. Už tretí rok šoféruje školský minibus, čo považuje za príjemnú psychohygienu a návrat ku kontaktu s deťmi, ktorý jej ako bývalej učiteľke veľmi chýba. „Deti majú svoje radosti, bolesti a starosti, a som rada, že ich môžem na tej krátkej ceste do školy podporiť, vypočuť či rozveseliť,“ hovorí s úsmevom Kepeňová, ktorá v súvislosti s účinkovaním v Mufuze sa stále venuje aj futbalu.

Za posledných približne dvadsať rokov sa jej podarilo zabývať v Bratislave, Rimavská Sobota však ostáva pre Petru miestom, kde je stále doma. Vždy rada cestuje za svojimi rodičmi do rodného mesta, kde má v pláne aj tento rok tráviť Vianoce, samozrejme aj so svojím psíkom Knedlíkom. „Keď po ceste z Bratislavy vyjdem na posledný kopec pred mestom a vidím svoju rodnú Sobotienku, vždy si poviem, že som doma,“ hovorí.

Hudba a pomoc druhým

V predvianočnom období Petra vystupuje na benefičných koncertoch a firemných večierkoch, kde šíri vianočnú atmosféru a radosť. Pripomíneme, že speváčka má v repertoári taktiež vianočnú pieseň Polnočná pieseň, ktorú vníma ako odkaz radosti a pohody. Prostredníctvom nej a svojej tvorby chce ľuďom prinášať silu a nádej. Na záver Petra želá všetkým fanúšikom pokojné a radostné Vianoce. „Aby ste mali niekoho, kto vás má rád, kto vás objíme, zasmeje sa s vami aj poplače. Aby ste boli zdraví, plní lásky a mali vždy dôvod na úsmev. Aj v ťažkých chvíľach, aby ste videli v diaľke nádej a nestrácali vieru v dobro,“ povedala Petra Kepeňová, ktorá je nielen talentovanou speváčkou, ale aj človekom s veľkým srdcom, ktorý šíri pozitívnu energiu a lásku všade, kam príde.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Kepeňová

<p>The post Speváčka Kepeňová zažila nové atrakcie, adrenalínové výzvy i duety. Sviatky bude tráviť v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavská Sobota má zastúpenie v šou Česko Slovensko má talent v podobe speváčky Jany Hurkovej. Jej prvé vystúpenie, spev i príbeh zaujal celú päťčlennú porotu. Porotkyňa Marta Jandová ju dokonca prišla objať. Hurková časť mladosti prežila v Rimavskej Sobote a aktuálne žije v Španielsku. Venuje sa spevu, ale aj dobrovoľníctvu. Na Slovensko chodí málo, ale v R. Sobote by si raz rada zaspievala.

Väčšinu spomienok na R. Sobotu má skôr z rozprávania okolia. Pred piatimi rokmi ju na koncerte v Španielsku totiž zastihli silné bolesti hlavy. V nemocnici jej oznámili, že ide o aneuryzma. Nedávali jej nádej, že bude žiť dlhšie ako 72 hodín. Ako pre vobraze.sk ďalej hovorí, nevzdávala sa a celý čas v posteli skúšala, či vie ešte stále spievať. „I keď to bolo len mentálne, ja som to skúšala,“ povedala odhodlane. Po operácii, ktorá jej zachránila život, ešte s dýchacím prístrojom trávila čas premýšľaním, či sa bude k svojej vášni môcť vrátiť. „Asi mesiac som nemohla spievať, mala som to zakázané.“ Spomienky sa preriedili, ale talent ostal. „Pre mňa je spievanie také dôležité, ako dýchanie,“ zdôraznila.

Narodila sa v Českej republike a do R. Soboty sa prisťahovali keď mala deväť rokov. Otec nadanej speváčky je vyslúžilý vojak z povolania. Bývali na Ulici P. Dobšinského, takže na základnú školu to mala na skok. Neskôr navštevovala Strednú poľnohospodársku školu.

V rámci voľného času sa venovala mnohým aktivitám. Navštevovala spevokol, spievala aj v kostole a rada navštevovala knižnicu. Pravidelne podľa jej slov trénovala džudo. Zúčastnila sa aj na niekoľkých medzinárodných súťažiach na Slovensku a v Čechách. Po skončení školy odišla do Španielska.

Vždy ju viac ťahal spev a hlavne čítanie. „Ja som bola viac na spev a na knihy, taký knihomoľ som bola. Veď preto som aj šla do Česko Slovensko má talent, podpísať si knihu od Jara Slávika,“ pripomína so smiechom vždy pozitívne naladená speváčka. Ako dodala, teraz vydala knihu Marta Jandová, tak bude musieť prísť opäť budúci rok.

Do talentovej súťaže sa prihlásila pred rokom. Skúsila to aj v súťaži v Španielsku a napokon mala možnosť zúčastniť sa na obidvoch, ale uprednostnila Slovensko. „Mala som dva ciele. Kúpila som si knižku od Jara Slávika a napísala som mu cez Instagram, že si prídem po podpis do ČSMT,“ hovorí so smiechom speváčka. Druhý cieľ je podľa jej slov zdieľať pocity, lásku, pozitivitu a ako speváčka to dosahuje práve cez spev. Priznáva tiež, že je veľkou fanúšičkou tohto formátu talentových súťaží a sleduje ich po celom svete.

„Už len dostať sa na natáčanie je vynikajúce. Prihlási sa každý rok niekoľko desaťtisíc ľudí,“ hovorí o svojich pocity z účinkovania v talentovej šou. Už ju oslovili aj producenti talentových súťaží v iných krajinách, napríklad Veľká Británia, či Portugalsko a stále ostáva v hre aj Španielsko. Potešilo ju, že po odvysielaní prvého kola ju oslovili aj ďalší ľudia zo Slovenska, ktorí žijú v Španielku. „Jeden bol dokonca z Hnúšte,“ doplnila.

Jedným z dôvodov pre účasť v talentovej súťaži je aj možnosť prezentovať sa pred väčším publikom a vystupovať na veľkom javisku. Ako speváčka je na pódiá a divákov zvyknutá. „Trému som ani nemala. Ja som šla na javisko v pohode,“ podotkla.

Z miery ju vyviedli až vlastné spomienky. „Zatiaľ sa mi nestalo, že by som plakala na javisku,“ spomína na moment, keď na pódiu hovorila o svojom živote. Priznáva, že to bolo veľmi emotívne, takto verejne hovoriť o svojich negatívnych životných zážitkoch. Okrem násilného partnera, operácie mozgu, prekonala aj trikrát rakovinu. „Natáčali sme v júni a asi týždeň predtým som skončila chemoterapie,“ spomína Jana Hurková.

Porotu zaujala prezentovaním mexickej skladby, ktorá prechádza do AC DC. „Videla som niečo podobné u jednej speváčky. A povedala som si, že toto je dobré,“ vysvetľuje svoje pohnútky pre výber skladby, ktorou sa prezentovala. Pre svoje vystúpenie však zvolila svoju originálnu verziu, vybrala si iné skladby a tiež žáner, ktorý jej viac vyhovoval. V skupine už dávno pracujú so skladbami, kde zmiešavajú štýly, ale kombinujú to aj s prezliekaním a zmenami oblečenia.“

Či sa Jana Hurková dostane do semifinále talentovej šou, ešte nie je známe. Ale odhaľuje aspoň pár plánov do budúcna. So svojou skupinou Bandidos pripravuje nové CD. Jej zatiaľ jediný oficiálny album You belong získal niekoľko významných celosvetových ocenení.

Speváčka Jana má pre čitateľov odkaz: „Buďte stále pozitívni a obzvlášť tí, čo ste chorí, tak sa nevzdávajte. Nekomplikujte si život, ak nemusíte. Keď máte problémy, tak o tom hovorte s druhými ľuďmi, blízkymi, kamarátmi. Nehanbite sa a nezatajujte to, lebo časom to bude iba horšie,“ hovorí a všetkým, ktorí spievajú radí odkazuje, že ak majú talent, aby na sebe pracovali. „Lebo keď sa talent nebrúsi, nebude sa vyvíjať,“ uzavrela s tým, že len nedávno jej oznámili, že v najbližšej dobe ju čaká ďalšia operácia.

Jana Hurková žije dlhé roky v Španielsku, kde je jej povolaním spev. Spieva ako sólová speváčka pod umeleckým menom Belle de Z, aj v hudobnej skupine Bandidos. Spev je jej práca a preto skúšanie je samozrejmosťou. Jana priznáva, že denne skúša aj štyri hodiny, aby sa udržiavala vo forme a zlepšovala.

Chrapľavý spev objavila u seba pred deviatimi rokmi, keď začala spievala pesničky Janis Joplin. Zapáčilo sa jej to, aj jej fanúšikom a v skladbách často využíva práve kombináciu melodického hlasu a spomínaného chrapláku. „Pracujem vždy s hlasom. Pre ľudí je to nečakané, keď spievam melodickým hlasom, potom príde chraplák. Texty si píšem sama,“ priblížila a zároveň vysvetľuje, že to vôbec nie je jednoduché.

Popri speve pracuje aj ako dobrovoľník s týranými ženami a mužmi. Pomáha však vždy, keď treba. Pred tromi rokmi viezla kamiónmi humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. Vtedy zbalila mamu, keďže mala obavy, ako sa bude situácia vyvíjať a zobrala ju so sebou do Španielska. To bola aj jej posledná návšteva v R. Sobote. Otec v R. Sobote ostal. Často dcéru navštevuje v Španielsku a navštevuje aj Janinho brata Vlada, ktorý dlhodobo pôsobí ako muzikant a spevák v Írsku.

Nedávne ničivé povodne v Španielsku zasiahli oblasť len 60 kilometrov od bydliska dobrosrdečnej Jany, ktorá neváhala a šla pomáhať. Autom rozvážala potraviny pacientom s rakovinou, ktorí v oblasti ostali. „Prešla som všetky tie postihnuté dediny. Bolo to ako Walking dead,“ s obrovským smútkom v hlase približuje realitu posledných dní. V oblasti, kde aktuálne žije, aj naďalej hrozí nebezpečenstvo podvodní.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jana Hurková

<p>The post Speváčku Hurkovú osud nešetril, napriek tomu sa nikdy nevzdala. Rada by si zaspievala v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Učiteľka, herečka i speváčka v jednom, to je Zuzana Garajová z Lučenca. Zviditeľnila ju postava Šašky Bašky, s ktorou vystupuje na detských podujatiach. Chystá edukatívne a zábavné CD s pesničkami pre deti. Obľubuje cestovanie.

Rodená Detvanka sa ako päťročná presťahovala s rodičmi do Lučenca, kde žije aj v súčasnosti. Vyše dvadsať rokov pracuje na základnej umeleckej škole, konkrétne je to literárno-dramatický odbor i hra na keyboarde – na elektrickom klavíri. Rodičia ju odmalička viedli k hre na klavíri a k hudbe všeobecne. Pochádza z učiteľsko – hudobnej rodiny. Na UMB v Banskej Bystrici vyštudovala odbor hudobná výchova a po absolvovaní tejto školy sa rozhodla štyri roky spievať v popovej kapele, s ktorou precestovala Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. „Inklinovala som k hudbe a prišlo mi to ako to správne dobrodružstvo po vysokej škole. Veľmi rada cestujem. Zarobila som si na živobytie a po otehotnení som začala učiť, najprv na základnej škole i na Základnej umeleckej škole v Lučenci súčasne a neskôr som zostala pôsobiť iba na ZUŠ-ke, “ uviedla pre vobraze.sk Zuzana Garajová (48).

Jej alter egom je postava Šašky Bašky. Okolo nej sa točia edukatívno – interaktívne predstavenia, s ktorými cestuje po Slovensku už osem rokov. „Začala som písať pesničky pre deti, mala som nafukovací hrad a tam vzniklo prvé divadielko. Pesničky, ktoré skladám, sa snažím robiť tak, aby mali výchovno-vzdelávací charakter pre detičky,“ priblížila Zuzana. Pred tým, ako začala s vystúpeniami pre deti, absolvovala Konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach.

Zdôraznila, že Šaška Baška jej dáva veľmi veľa energie. „Napĺňa ma a drží moju mladosť každým dňom viac a viac. Stalo sa, že som na Medzinárodný deň detí mala cez deň šesťkrát predstavenie. Skákať s deťmi šesť hodín je niekedy náročné, ale pri tejto postave zisťujem, ako ma udržiava v kondícii. Hlas po desiatich predstaveniach za dva dni niekedy odchádza, ale fyzicky vládzem,“ hovorí Garajová.

Najviac predstavení máva v období fašiangov, spomínaného MDD, v závere školského roka, ale vystupuje aj na dňoch miest či obcí. „Detičky úprimne reagujú na to, čo vidia, tancujú, spievajú, opakujú po mne. Teší ma, keď vidím, že ich moje predstavenia nadchnú. Priateľ je zvukárom a tak sa Šaška Baška stala rodinným podnikom,“ smeje sa Zuzana.

Vyhovuje jej, ako má pracovný program časovo rozvrhnutý. Predpoludním absolvuje divadelné i hudobné vystúpenia v materských školách a popoludní učí v ZUŠ-ke. „Skvelé je, že deti do nej chcú chodiť, lebo ich baví. V ZUŠ-ke sa tak učí oveľa ľahšie ako na základnej škole, kde žiaci musia byť. Povolanie učiteľky ma napĺňa. Deti sú naozaj ako moje vlastné. Divadlo, hudba a učenie sú u mňa vo vyváženej rovnováhe. Páči sa mi to, ako môj život teraz vyzerá,“ skonštatovala Zuzana Garajová, ktorá je mamou dvadsaťštyriročného syna.

Text piesní jej napadne rovno s hudbou. „Sadnem si vtedy za klavír a tvorím.“ Spolupracuje s hudobným štúdiom v Lučenci a Bratislave. Chystá svoje prvé CD s názvom Radosť. Svetlo sveta má uzrieť toto leto. Objaví sa na ňom štrnásť skladieb s rôznou tematikou, ktoré pomôžu pri výučbe detí. „Chceme aspoň na polovicu piesní spraviť videoklipy. Pomáhajú učiteľkám pri prezentovaní sveta detičkám. Budú na ňom pesničky napríklad o psom útulku, o zvieratkách, hudobných štýloch a nástrojoch, o lese i chránení našej planéty, zdravej výžive alebo pieseň s klipom v posunkovej reči.“ Ako dodala, s bývalým reprezentantom vo futbale Marekom Hamšíkom nahrala pesničku o separovaní odpadu. „Robiť radosť iným mi robí veľkú radosť,“ dodala Zuzana Garajová.

Zahrala si v seriáli Policajti v akcii na TV JOJ či v skečoch šou Dobre vedieť! na TV Markíza. V Lučenci moderuje rôzne akcie. So svojou manažérkou Ľubicou Jozefovou sa zoznámila v Indii. Garajová veľmi rada pláva. S rodinou vyhľadáva lokality ako Ľuboreč a Kurinec. Za svoj relax považuje aj čítanie vojnovej literatúry a ticho, keď je doma zabalená v deke. „Ak nerátam plávanie, najväčším relax je pre mňa byť nenamaľovaná, v teple, na gauči a v tichu. Inak povedané – taký jin a jang v mojom povolaní. Je to moja najčastejšia regenerácia.“
Spoločne so sestrou si dala predsavzatie, že každý rok navštívia inú krajinu. „Naposledy to bolo Thajsko. Zatiaľ sa nám toto predsavzatie darí napĺňať,“ poznamenala Zuzana Garajová.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album Z. Garajovej

<p>The post Speváčku a herečku Garajovú z Lučenca zviditeľnila postava Šašky Bašky v predstaveniach pre deti first appeared on vobraze.sk.</p>

Pochádza z Hnúšte, dlhodobo však žije v Prahe. Česká metropola ju okúzlila svojou architektúrou a históriou. Anna Úlehlová, za slobodna Belicová, pracovala v materskej i v základnej škole. Bývalá víťazka súťaže krásy Miss Hnúšťa sa pred dvomi rokmi vydala.

Objavila sa ako komparzistka napríklad v seriáli Missing, v ktorom hrala známa Ashley Judd. „Bola som dablérkou jej postavy, ktorú viedli s vrecom na hlave z auta do budovy výťahom, bola unesená. Moju tvár nebolo vidieť. Objavila som sa aj v scéne na moste. Vybrali si ma ako komparzistku počas točenia tohto seriálu v Prahe. Som za tú skúsenosť veľmi rada. Mihla som sa v nejakých iných častiach seriálu, ale to len z diaľky v dave. Mala som možnosť spoznať nakrúcanie tohto seriálu. Pamätám si na hercov, ktorí v ňom účinkovali,“ uviedla pre vobraze.sk Anna Úlehlová. V úlohe komparzistky sa predstavila v niekoľkých seriáloch či filmoch. „Bola som registrovaná v niekoľkých agentúrach. Vidíte takto seriál/film z tej druhej strany, jeho vznik, nakrúcanie scén, kulisy, stretnete sa so zahraničnými i skvelými českými hercami. Častokrát sú veľmi milí. Za lepší komparz boli aj lepšie peniaze. Väčšinou som bola komparzistkou v lete, keď som ako učiteľka mala dovolenku. Takže som si aj privyrobila, spoznala nových ľudí a mala množstvo zážitkov.“ Mihla sa aj v niekoľkých televíznych reklamách.

Anna Úlehlová (37) spievala v slovenskom folklórnom súbore Šarvanci, ktorý funguje v Prahe. Vďaka nemu sa zúčastnila na rôznych akciách v Česku i na Slovensku. A to vrátane čepčenia na svadbách. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s 3,5-ročným Mikulášom a 2-ročným Jonášom. Momentálne zvažuje návrat do súboru. Pôsobenie v ňom prerušila kvôli materstvu. „Účinkovanie v súbore mi už veľmi chýba, a keďže deti sú už trošku väčšie, prichádza čas na návrat. Práve spev je a bol tým, čomu som ostala verná. Ten ma sprevádza celým životom. Ďakujem za to svojej mamine, ktorá má k nemu viedla odmalička. Takisto sa plánujem vrátiť tiež k darcovstvu krvi, v ktorom som vďaka štrnástim odberom získala bronzovú Janského plaketu,“ uviedla pre vobraze.sk Anna Úlehlová.

So životom v hlavnom mesta Česka je spokojná a nemyslí si, že by sa ešte niekedy vrátila bývať na Slovensko. „Toto je môj domov. V Prahe sme si s manželom založili rodinu, zasiali semienko do úrodnej pôdy. Verím, že bude rásť a prekvitať, aj keď to v roly matky, manželky či učiteľky nie je vždy jednoduché. Ale myslím si, že je to vo svojej podstate rovnaké všade,“ vyjadrila sa Anna. Poznamenala, že v českej metropole žije pätnásť rokov.

Praha ju očarila architektúrou a históriou. Priblížila, že predtým bývala v starej historickej budove s vysokými stropmi. „Momentálne s manželom a synmi Mikulášom a Jonášom bývame v tehlovej bytovke s krásnym výhľadom na kúpalisko v pražskej časti Čakovice. Mám to tu veľmi rada, je to taká dedinka v Prahe,“ dodala Úlehlová.

Pracovala v materskej i základnej škole
Vyštudovala predškolskú a elementárnu pedagogiku na UMB v Banskej Bystrici. V Prahe potom úspešne ukončila odbor špeciálna pedagogika – učiteľstvo 1.-4. ročníka. Lákala ju aj psychológia, no prestup v tom čase možný nebol a Praha zvíťazila. „Kamarátka prišla s návrhom študovať externe v Prahe. Zapáčilo sa mi to, keďže som už v tom čase mala priateľa z Prahy. Už počas štúdia som začala pracovať v súkromnej materskej škole,“ spomína Úlehlová.

Po anabáze v súkromnej materskej škole viedli jej pracovné kroky do špeciálnej materskej školy. Pociťovala však potrebu zmeny po ôsmich rokoch. Nakoľko sa chcela vyhnúť byrokracii, odmietla sa stať triednou učiteľkou a nastúpila ako učiteľka matematiky 3. až 6. ročníka na základnú školu. Prácu prerušila pre tehotenstvo a v tom čase prišla aj vlna covidu. Svadba mala pred dvomi rokmi v Prahe – v Čakoviciach. Ako doplnila, jej manžel Jaroslav je policajným znalcom v oblasti mechanoskopie. Pred niekoľkými rokmi bolo jej snom presťahovať sa do Austrálie. „Nakoniec však z toho zišlo. Nebolo to také jednoduché, ako sme si predstavovali,“ podotkla.

Na Hnúšťu nezanevrela a rada ju navštevuje, keďže v nej má okrem mamy a netere aj veľa známych a kamarátov. „Vyrastala som v Hnúšti, stále to bude pre mňa miesto, na ktoré mám veľa spomienok, prvých lások a veľa prežitých okamihov. Som aj hrdá Slovenka a mienim ňou ostať aj napriek úskaliam života v cudzine. Obidvaja naši chlapci majú dvojité občianstvo a ja sa slovenského občianstva nemienim vzdať. Neustále vybavovanie na ambasáde či cudzineckej polícii je namáhavé, no človek si zvykne na všetko,“ ozrejmila Úlehlová.

Venovala sa pole dancu, lezeniu po skalách či kickboxu. Momentálne si rada vylezie na lezeckú stenu, zabehá si, nepohrdne ani bežkami a jej ďalšou záľubou je turistika.

Vyhrala regionálnu súťaž krásy
Keď bola študentkou rimavskosobotskej obchodnej akadémie, stala sa víťazkou súťaže Miss Hnúšťa 2004. Ju i jej sestru Luciu do nej prihlásila ich mama. „Pamätám si ten moment, keď nám to oznámila. V prvom momente ma prepadla panika. Ale súhlasili sme, veď sa podporíme navzájom,“ spomína Anna Úhlehová. Podľa jej slov sa súťažilo v štyroch disciplínach. Na promenádu v plavkách jej v deň súťaže požičala plavky kamarátka. Prehliadku spoločenských šiat absolvovala v maminých šatách a súťažiace sa predviedli tiež v šatách spoločnosti Vanda.

Vo voľnej disciplíne si zvolila Anna tanec jive so spolužiakom, ktorý nebol tanečníkom. Choreografiu si zostavili vo vlastnej réžii. Podľa jej vyjadrenia si to veľmi užívali a zladili najmä tak, aby sa to páčilo im. „Kinosála Domu kultúry v Hnúšti bola úplne plná. Okrem pyšnej maminy ma prišli podporiť skoro všetci spolužiaci z triedy. Bol to veľmi pekný zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť. Ešte teraz ma občas niekto z blízkych pomenuje titulom Miss Hnúšťa,“ priblížila Anna Úhlehová. Rada spomína aj na nácviky pod vedením Jaroslava Piliarika.

Zažili kopec srandy a cítili sa tam ako doma, pretože s ostatnými dievčatami mali rovnako dobrý vzťah. Po súťaži ostala v kontakte s prvou a druhou vicemiss, s ktorými ju spájal rovnaký humor. Anna okrem prvenstva získala aj titul Miss sympatia a veľa krásnych cien. „Som vďačná, že ma mamina do súťaže prihlásila. Po výhre som bola úprimne dojatá a šťastná,“ hovorí Anna.

Zúčastnila sa potom na prípravách regionálnej súťaže krásy v Rimavskej Sobote, ale tá sa napokon nekonala. Približne v tom čase nafotila aj fotobook, akoby portfólio pre modelky. Počas štúdia vysokej školy v Banskej Bystrici skúsila šťastie v konkurze na súťaž Miss Slovensko. „A to bolo také moje posledné misskovské obdobie. Uvedomila som si, že nie som ten typ, ktorý by sa pre modeling obetoval celým telom a dušou,“ povedala a dodala, že jej záujmy sa začali meniť, pretože rada skúša nové veci.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Úlehlovej

<p>The post Anna z Hnúšte dlhodobo žije v Prahe. Pracovala v školstve a spievala v súbore first appeared on vobraze.sk.</p>

Terézia Berčíková spieva v Ženskej speváckej skupine Skaliny z Hnúšte. Je jej dlhoročnou členkou. Celý život pracovala ako učiteľka v materskej škole, pričom vyše dvadsať rokov bola riaditeľkou. Staršia generácia si ju môže pamätať ako cvičiteľku spartakiády, bola tiež poslankyňou mestského zastupiteľstva a sobášiacou.

Od detstva sa Terézia Berčíková túžila stať učiteľkou. Pochádza z obce Badín v okrese Banská Bystrica. Dva roky zastávala funkciu riaditeľky v Materskej škole vo Vlkanovej. V tom čase sa spoznala so svojím manželom, rovnako učiteľom. Do Hnúšte sa prisťahovala vďaka nemu. „Terajšiu Materskú školu Nábrežie Rimavy v Hnúšti otvorili v roku 1977. V tom čase to bola materská škola a detské jasle, ktorú tvorili dve oddelenia jaslí a štyri oddelenia materskej školy,“ spomína pre vobraze.sk Terézia Berčíková (69). V roku 1991 sa stala jej riaditeľkou, vystriedali sa pri nej tri zástupkyne. Vo funkcii zostala pracovať až do odchodu do dôchodku.

Rada spomína na učiteľské časy
Pracovný kolektív hodnotí aj s odstupom času ako veľmi dobrý. Učiteľky boli približne v rovnakom veku, boli tvorivé, vynaliezavé. Dokázali sa zomknúť pri príprave kultúrnych programov pre rodičov, školských a verejných akcií. Deťom sa snažili učenie priblížiť zážitkovou formou, aby boli v materskej škole šťastné, a aby boli i rodičia spokojní. Za jej pôsobenia sa zaviedli vianočné posedenia pre dôchodcov, pri ktorých sa stretával aj bývalý kolektív v dôchodkovom veku. V tejto tradícii pokračuje aj jej nástupkyňa.

„Rada spomínam na moje učiteľské časy. Veľmi ma bavila práca s deťmi. Začínala som v triede veľkých detí, neskôr som ako riaditeľka učila najmenšie deti,“ povedala Terka, ako ju všetci volajú. Riaditeľkou hnúšťanskej materskej školy bola 23 rokov. „Deťom sme častokrát hrávali divadielka. Vyrábali a kreslili sme pre ne rôzne pomôcky, matematické listy. Obľúbenou u mňa bola telesná, výtvarná a hudobná výchova. Mám veľmi rada spev a bolo tomu tak aj pri práci s deťmi,“ uviedla s úsmevom.

Spevu sa venuje už od základnej školy. Prezradila, že si rada zaspieva aj doma, napríklad s vnučkou Rinkou. Snaží sa viesť ju k spevu. „Veľa som spievala aj deťom pri výchovno-vyučovacej práci. Vedela som spevom zaujať aj 2-ročné deti počas ich adaptácie. Som si vymýšľala a spievala im aj pri rôznych hrách,“ poznamenala Terka.

Od začiatku členkou Skaliny
V Hnúšti vznikla v roku 1987 Ženská spevácka skupina pri folklórnom súbore Sinec, dnešná ŽSSk Skaliny. Momentálne ju tvorí deväť členiek, takmer všetky sú už v dôchodkovom veku. Pri príležitosti 30. výročia jej vzniku túto spevácku skupinu ocenila hnúšťanská samospráva. Berčíková je súčasťou tejto speváckej skupiny od úplného začiatku, teda 36 rokov. Podľa jej slov chýba dnešným mladým ľuďom záujem o folklór a tradície. Dúfa, že v Hnúšti opäť vyrastú mladí folkloristi vďaka Detskému folklórnemu súboru Zrkadielko „Okrem našej speváckej zložky bola v tom čase v súbore aj tanečná. Vystupovali sme spolu nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Španielsku, Grécku, Francúzsku, Juhoslávii, Poľsku,“ priblížila. Členovia pôvodného FS Sinec zostarli, preto je tanečná zložka momentálne pozastavená. Stále však pôsobí jeho hudobná zložka, Ženská spevácka skupina Skaliny a mužská skupina Húžva. Hnúšťu reprezentujú na rôznych folklórnych podujatiach. Repertoár ženskej skupiny zahŕňa okrem ľudových piesní i národné. „Mojou najobľúbenejšou je ľudová pieseň Nič sa mi nepáči,“ podotkla dlhoročná speváčka.

V roku 2015 získala uznanie primátora za jej pedagogickú činnosť a udržiavanie tradícií i výchovu k folklóru. Dôchodok si užíva od roku 2014. „Rok po mojom odchode na dôchodok som dostala ponuku ísť zastupovať do Materskej školy Klokočova. Ihneď som túto možnosť prijala, pretože práca s deťmi mi chýbala a vhupla som opäť do pedagogického procesu,“ povedala. Celkovo odpracovala v pedagogickom procese 42 rokov.

Mnohí si môžu Terku pamätať aj ako cvičiteľku československej spartakiády Rodičov a detí alebo ako cvičiteľku pospartakiádnych cvičení. „Chodila som na nácviky spartakiádnych cvičení do Banskej Bystrice. Na poslednej v 1990 som bola dokonca ako okresná cvičiteľka. Škoda, že ju v polovici nácvikov zrušili.“

Záhradkárčenie srdcovou záležitosťou
V súčasnosti je záľubou Berčíkovej pestovanie kvetov – koleusov a muškátov. Záhradkárčenie považuje za svoju srdcovú záležitosť.  Rada chodí na prechádzky so svojím psíkom, obľubuje vychádzky do prírody spojené s hubárčením. Rieši krížovky, sudoku a nepohrdne ani historickou  či romantickou knihou. „So Skalinami sa stretávame raz do týždňa. Vždy sa teším na spievanie, sme ako taká rodina. Už sa poznáme veľa rokov, tešíme sa na seba,“ skonštatovala Terka, ktorá v decembri oslávi okrúhle životné jubileum. Má dve dcéry. Jedna je lekárkou a druhá inžinierkou.

Dve volebné obdobia (od 1994 do 2002) bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Hnúšti. Počas poslaneckého obdobia bola aktívna v ZPOZ-e.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Berčíkovej

<p>The post Bývalá riaditeľka hnúšťanskej materskej školy Berčíková pôsobí v speváckej skupine Skaliny first appeared on vobraze.sk.</p>

Namiesto oddychu sa vybrala na dlhú pešiu túru. Speváčka Petra Kepeňová, pochádzajúca z Rimavskej Soboty, ktorá sa zviditeľnila v druhej sérii speváckej šou Slovensko hľadá Superstar, dovolenkovala netradične. Absolvovala totiž Svätojakubskú púť z portugalského Porta do Santiaga de Compostela v Španielsku.

Petru Kepeňovú inšpirovala jej veľmi dobrá kamarátka, ktorá prešla túto cestu dvakrát. „Raz ma zavolala na jeden festival v Bratislave, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si vymieňajú zážitky z rôznych ciest. Vďaka nej som nazrela do takýchto cestovateľských tém. Keďže som veriaca, už predtým som počula o Santiagu de Compostela, aké má to miesto duchovný charakter a že sa tam organizujú púte či zájazdy. Tak som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by som to skúsila,“ uviedla pre vobraze.sk bývalá superstaristka.

Petra ozrejmila, že s kamarátkou išli pobrežnou trasou, ktorá začína v Porte. Zvolila si ju preto, lebo predpokladala, že ju vzhľadom na svoju kondičku zvládne. Ďalším dôvodom bolo, že Pyrenejský polostrov ju vždy fascinoval. „V živote som nebola ani v Portugalsku a ani v Španielsku, čiže touto cestou som si vlastne splnila obidva tieto sny. Po ďalšie to bolo preto, lebo mám fóbiu z hmyzu a rôznych plazov, a preto som nechcela veľké prevýšenia na takúto prvú skúsenosť,“ hovorí s úsmevom speváčka. Prešla po vlastných takmer 300 kilometrov.

Na ceste strávila dokopy jedenásť dní, od 25. júla do 4. augusta. Denne prešla priemerne 30 kilometrov. Po ceste obdivovala prírodu či krásnu architektúru domov a kostolov. S kamarátkou stretávali viacerých pútnikov, niektorých aj opakovane, pretože každý mal vlastné tempo. Pochádzali z rôznych kútov sveta, od Ameriky, Európy, Ázie až po Austráliu. Ako Kepeňová doplnila, na trase bolo veľmi veľa možností ubytovania. Prespávali v turistických ubytovniach – tzv. albergue. V každej bola kuchyňa, sprcha, práčka a väčšinou aj wifi. „Väčšinou sú tie izby zdieľané, takže vo veľkej miestnosti bolo napríklad desať poschodových postelí, kde sa vyspalo dvadsať ľudí. Niektoré izby však boli aj menšie a stalo sa nám, že sme mali aj samostatnú izbu,“ povedala speváčka.

Identifikátorom, že ide o pútnika, je takzvaný kredenciál, čo je akýsi pas pútnika, kde zbiera pečiatky. Ten je dôkazom, že pútnik prešiel určitú trasu. Ako speváčka podotkla, pečiatky dostávali aj v ubytovniach. „Poslednú pečiatku dáva katedrála v Santiagu de Compostela. Tam zároveň dostane človek aj certifikát o absolvovaní púte. Kredenciál je teda potvrdenie o tom, že pútnik bol na tých miestach. Sú tam uvedené aj dátumy, podľa ktorých si ich potom overujú,“ vysvetlila speváčka, ktorá na púti zažila aj náročné chvíle. Jedna bola, keď si naplánovali, že sa chcú za deň dostať do španielskeho Viga. „V kombinácii s tým, koľko kilometrov sme prešli a ešte aj toho, aká to bola náročná trasa, bol ten deň strašne ťažký. Cítila som, aké mám ubolené nohy a opuchnuté päty. Dokonca nám do toho aj pršalo. V ten deň sme išli nejakých štrnásť hodín, “ spomína Petra Kepeňová. Ani raz nepomyslela na to, že by sa vzdala a púť nedokončila. „Som človek, ktorý čo začne, tak to aj dokončí,“ zdôraznila.

Podľa jej slov však nechýbali ani zaujímavé zážitky. Najviac v nej rezonovala ten, keď nemali zarezervované ubytovanie a prišli do jedného malého mestečka. „Hostiteľ nám povedal, že už nemá miesto na posteliach, ale vie nám ponúknuť spanie na matracoch. Boli sme za to rady, lebo ďalšia ubytovňa bola vzdialená osem kilometrov a tam sme už nevládali ísť. Potom nám povedal, že o trištvrte na sedem treba prísť do záhrady, lebo sa tam bude pripravovať veľký stôl, keďže je tu 28 ľudí z rôznych kútov sveta. Tak sme všetci spoločne prichystali stôl, on navaril polievku. Rôzni ľudia sme sa spoločne najedli, posedeli sme si a podebatovali o rôznych kultúrach v družnej atmosfére. Toto bol pre mňa najkrajší zážitok z celej cesty,“ priblížila Petra a dodala, že je rada, že takýto typ dovolenky zažila, pretože nikdy predtým na ničom podobnom nebola. „Precítila som každé miesto, ktoré som prešla. Človek na chvíľku zabudne na to všetko negatívne, čo sa okolo neho deje. Bolo to veľmi obohacujúce a určite to nebola moja posledná pešia túra,“ povedala s nadšením.

Petra Kepeňová oslávila v piatok 11. augusta životné jubileum – štyridsať rokov. V tejto súvislosti si najviac praje dieťatko. „Určite by som raz chcela byť matkou. Pred troma rokmi to, žiaľ, nevyšlo, keď sme prišli o dieťatko. Takže stále verím, dúfam a túžim. Toto je pre mňa najväčšie želanie,“ povedala. Popri práci v reklamnej agentúre sa stále venuje spevu. Prezradila, že po dovolenke ju už každý víkend čaká nejaké vystúpenie. „Mám rozrobenú ešte jednu vec, ale stále nie je vo finále, takže sa musím do toho pustiť. Plán je, ale ešte nie je termín,“ naznačila. Od septembra sa teší na vozenie detí do školy v Bratislave. „Majiteľ aj škola boli so mnou spokojní, tak mi ponúkli vozenie detí aj na nadchádzajúci školský rok. Samozrejme, že som to prijala, lebo veľmi ma to baví, keďže som predtým učila. K šoférovaniu i k deťom mám vzťah, takže je to pre mňa super,“ vyjadrila sa Petra Kepeňová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB P. Kepeňovej

<p>The post Kepeňová absolvovala pešo cestu z Porta do Santiaga de Compostela. Oslávila okrúhle narodeniny first appeared on vobraze.sk.</p>