Úspešný tenorista pochádza z Hrachova. Ján Keder pôsobil v Slovenskom národnom divadle v Bratislave vyše 25 rokov. Naposledy stvárňoval v predstaveniach od Giacoma Pucciniho – Bohéma opilca a druhého kňaza v Čarovnej flaute Wolfganga Amadea Mozarta.

Ján vôbec neštudoval na konzervatóriu, ako by si mnohí mysleli, ale na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Rimavskej Sobote. Už počas základnej školy však navštevoval aj umeleckú školu, aj keď odbor husle. „Najprv som sa dostal k spevohre v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Pôsobil som tam 5 rokov aj 335 dní a vlastne v spevohre som pričuchol aj k opere, lebo sme mali projekt od Wolfganga A. Mozarta Čarovnú flautu a to bola moja prvá opera,“ uviedol pre vobraze.sk Keder. Jeho začiatky boli príjemné, pretože sa ocitol v dobrom kolektíve, no opera sa mu najprv veľmi nepáčila. No tým, že ju stále počúval a pracoval s ňou, začala sa mu páčiť.

Získal aj malé herecké skúsenosti, mal niekoľko sól. „Všetky si už ani nepamätám, ale na jedno nezabudnem. Robil som záskok v činohre Divadla J. Záborského v hre Život a umučenie Ježiša Krista a tam som hral Lotra po pravici a jedného z učeníkov,“ priblížil tenorista, ktorý od roku 1995 pôsobil až doteraz v Bratislave ako člen Opery SND.

„Mojou najvýznamnejšou úlohou bola postava Liverota v Donizettiho opere Lucretia Borgia, ktorú som spieval v komornej opere v Bratislave,“ ozrejmuje Ján s tým, že hneď nebol tenoristom. V Prešove začínal ako barytón. Do hlavného mesta ho prijali ako druhého tenora a po štúdiách u Petra Osvalda ho preradili do prvého tenoru. „Ide vlastne o najvyšší mužský hlas. Tenoristi vždy spievali hlavnú melodickú líniu. Bežný rozsah tenoru je c, tón c2, ktoré vyžaduje veľké úsilie a um,“ doplnil nadaný operný spevák, ktorý sa o svoj hlas nikoho špeciálne nestaral. Rodnú dedinu navštevuje dosť často. Najradšej má vodné plochy, napríklad Teplý vrch, pretože je rybár a aj okolité lesy. Vo voľnom čase ešte rád šoféruje a má rád autá. Jeho najväčšími túžbami sú, aby on a aj jeho rodina boli zdraví.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Kedera

<p>The post Tenorista z Hrachova si odkrútil v Slovenskom národnom divadle vyše 25 rokov first appeared on vobraze.sk.</p>

Moderovanie Dní mesta Rimavská Sobota bolo pre Soboťana Cyrila Žolníra signálom, že sa po pandemických opatreniach otvára sezóna. Ponuka moderovať štvrtkový program v rámci osláv na Hlavnom námestí ho prekvapila. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol, je rád, že mohol prispieť svojou troškou činnosti a odmoderovať príjemnú akciu.

„Bolo to príjemné. Tešil som sa, že ma oslovili,“ povedal Žolnír a dodal, že v R. Sobote zvykol moderovať akcie ako Vianočná kapustnica či Hurá prázdniny. „Je mi to blízke a už vtedy sa mi to páčilo a hneď som na to teraz kývol,“ dodal. Atmosféra na Hlavnom námestí bola včera veľmi dobrá. „Ľudia si konečne, po dlhom čase užívajú to, že vyšlo aj počasie. Mohli sa stretnúť a po nejakom čase sa oslavujú Dni mesta,“ skonštatoval.

Cyril začal po pandémii hrať opäť v SND a tento rok už boli na festivale v Prahe. „Bolo to veľmi príjemné a vo februári som točil aj jednu časť do seriálu Robin na RTVS,“ priblížil vyštudovaný právnik a herec. Hrá aj na viacerých hudobných nástrojoch. Najlepšie mu to podľa jeho slov ide na saxofóne a veľmi rád hrá na bicích. Zahrať si počas Dní mesta mu nenapadlo, avšak ako neskôr poznamenal, tak pri Sendreiovcoch to mohol vyskúšať. „Hrali sme spolu na jednej svadbe a bolo to super. Takže možno spontánna improvizácia by nebola zlá,“ povedal Cyril, ktorý sa venuje širokému záberu aktivít a živí sa aj ako starejší na svadbách.

„Sezóna začína v máji a končí v polovici októbra,“ spomenul. Podľa jeho slov by však veľmi rád hral aj v ďalších inscenáciách. „Akákoľvek divadelná inscenácia, s akou by ma oslovili a páčila by sa mi, tak by som si rád vyhradil čas. Je to ale veľmi náročné na čas,“ skonštatoval Cyril, ktorého veľkým snom bolo dotiahnuť to do SND, ale rád by si zahral aj v muzikáli. „Pokračujeme aj v divadle La Komika s rozprávkami pre deti. Znovu by sme mali začať hrávať na jeseň,“ avizuje. 

Pracuje v jednej z bratislavských televízií. Na otázku, či ho to láka aj do inej televízie ako je Markíza alebo JOJ odvetil, že ani nie. „To mi zatiaľ úplne vyhovuje, ale nikdy nehovorím že nie. Možno by som vyskúšal aj rádio, čo je trošku iné. Momentálne ma to neláka nikam. To, čo robím, robím dosť široký záber a viacero oblastí, zatiaľ je to v pohode,“ povedal. 

Heľenine oči, Dominika Mirgová i Sendreiovci roztancovali stovky divákov + foto a video

Dni mesta prebiehajú aj dnes. V centre mesta nájdete aj jarmok či kolotoče. Popoludní pokračuje program na Hlavnom námestí a o 20.00 hod. vystúpi ďalší rodák z Rimavskej Soboty Erik Aresta so speváškou Ivanou Poláčkovou. S kamerou sme sa prešli aj po jarmoku. Súčasťou osláv bolo udelenie Ceny primátora na slávnostnom zasadnutí MsZ v Dome kultúry. Zúčastnil sa ho aj predseda NR SR Boris Kollár.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Herec Žolnír moderoval Dni mesta + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Cyril Žolnír z Rimavskej Soboty sa venuje moderovaniu a herectvu. Pôvodne vyštudoval právo, ktoré však zavesil na klinec a rozhodol sa ísť za svojim snom – byť hercom. So svojím hereckým nadaním sa presadil v divadle, no zahral si už aj v seriáloch či reláciách. Pracuje aj ako moderátor v jednej z bratislavských televízií a okrem toho všetkého zvykne vystupovať ako starejší na svadbách. Cyril Žolnír nám vo rozhovore pre vobraze.sk prezradil nielen to, prečo sa chcel stať hercom, ale aj to, čo má najradšej na Vianociach.

Máte vyštudované herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bolo odmalička vaším prianím stať sa hercom?

Vyrastal som v rodine, kde bolo vždy veselo. Mám dve staršie sestry, pričom všetci traja sme navštevovali základnú umeleckú školu, spievali v mládežníckom zbore v kostole. Otec tancoval a spieval vo folklórnom súbore Rimavan a hral na husliach a akordeóne. Mama zas chodila na rôzne recitačné súťaže. Dokonca aj moji starí rodičia v Úhornej hrávali v ochotníckom divadle. Od útleho detstva som aj ja chodil na recitačné súťaže a na strednej škole som bol súčasťou divadelného súboru Divosud. Čiže vždy ma to tak nejak ťahalo k umeniu a postupne vo mne dozrievala túžba stať sa hercom.

Na doskách, ktoré znamenajú svet účinkujete už nejaký čas. Poviete nám, kde sme vás mohli vidieť v nedávnej dobe? A uvidíme vás v najbližšej dobe v nejakej novej úlohe?

Pred pandémiou som účinkoval v divadle La Komika v rozprávkach pre deti ako Červená čiapočka, Cisárove nové šaty a Perníková chalúpka. No pandémia sa postarala o to, že sme s predstaveniami museli prestať a odvtedy sme žiaľ rozprávky nehrali. Pred nástupom druhej vlny, minulý rok na jeseň, sme v Modrom Salóne SND naskúšali autorskú inscenáciu Milada, kde hrám postavu švagra Milady Horákovej. Táto inscenácia je momentálne stále zaradená v aktuálnom repertoári divadla.

Aký je váš najväčší sen v tejto brandži.

Snov je mnoho. Niektoré z nich sa mi podarilo si splniť. Napríklad som si chcel zahrať s hercom Robom Rothom, čo sa mi splnilo už počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU v inscenácii Top Dogs. Mojim snom bolo tiež účinkovať na doskách SND, čo mi vďaka inscenácií Milada bolo taktiež umožnené, čomu sa veľmi teším. Avšak počas môjho štúdia herectva sme veľmi nemali možnosť navštevovať festivaly, takže tu mám akoby malý deficit, a rád by som cestoval s inscenáciou a zažil na vlastnej koži atmosféru festivalov. Taktiež ma láka napríklad účinkovať v nejakom muzikáli.

Okrem divadla ste sa objavili aj v niekoľkých seriáloch? Je vám teda bližšie divadlo alebo seriálová tvorba?

Ťažko povedať, divadlo má neopakovateľné čaro a atmosféru, pretože sa to deje tu a teraz, je to „naživo“ a nie je možné daný moment vrátiť späť. Taktiež skúšobný proces má niekoľko fáz a inscenácia sa môže vyvíjať aj počas repríz. Pri seriáloch zase človek niektoré scény opakuje niekoľkokrát, čo tiež prináša množstvo zaujímavých, či vtipných situácií.

Prezradíte nám nejaké veselé príhody z divadla alebo seriálu?

Veselých je neúrekom, napríklad, keď niektorý z hercov zabudne text a druhý sa mu snaží napomôcť a nahodiť mu to správne slovo, vznikajú improvizácie v rámci postavy a tie dokážu byť niekedy veľmi vtipné. Tiež sa mi stalo, že keď som preskočil časť textu, kolega sa chytil a pokračoval. Neskôr mi to ale v rámci replík dostatočne pripomenul. Raz sa mi stalo, že som mal v deň predstavenia malú dopravnú nehodu (ktorú som nespôsobil ja), takže som bol taký dolámaný, dochrámaný, ale sľúbil som, že predstavenie odohrám. V tom predstavení bolo dosť behania, skákania na stôl, či stoličky, apod., takže som si dal tabletky proti bolesti a všetky tie fyzické úkony som sa snažil robiť tak, aby ma to síce nebolelo, ale malo to rovnakú kvalitu, ako keď sme to naskúšali. Pravdepodobne tá kombinácia spôsobila to, že diváci sa na tom extrémne smiali a bavili.

Pôvodne ste vyštudoval právo. Venujete sa ešte tejto profesii? Ako sa z právnika stane herec? A ako vnímala vašu snahu stať sa hercom vaša rodina?

Aj keď sa rodičia tešili mojim vystúpeniam v Rimavskej Sobote, účinkovaniu v divadle Divosud, recitáciám, v mestskej dychovke a pod., nesúhlasili so štúdiom na VŠMU. Povedali mi, že „ak budem mať nejaké normálne vzdelanie, môžem byť aj hercom“. Rozhodnutie padlo na právo, ktoré som ukončil a začal som pracovať v advokátskej kancelárii.

Ale ja som si stále chcel splniť sen – byť hercom. Bol som už „dospelák“ a tak som v roku 2009 urobil prijímacie skúšky na Divadelnú fakultu VŠMU Bratislava. V roku 2014 som ukončil štúdium. Už počas štúdia som chodil hrávať divadlo so spolužiakmi po Slovensku. Zavítal som aj do R.S. v rokoch 2013, 2014. Tiež som moderoval Medzinárodný deň detí v R.S. 2013, 2014, Hurá prázdniny 2016 a 2017 a tiež som moderoval Vianočnú kapustnicu.
Momentálne sa už právu vôbec nevenujem. Skôr využívam znalosti a skúsenosti v tomto obore vo svojom osobnom živote, ale aj ako delegát v cestovnej kancelárií, prípadne vo svojich hereckých postavách v divadle či v seriáloch.

Venujete sa aj zaujímavej činnosti, a to moderovaniu svadieb ako starejší. Ako ste sa k tomuto dostal?

Otec často robil starejšieho v rodine, priateľom a známym, takže to mám pravdepodobne tiež „v krvi“ ako sa hovorí. Ale začalo sa to úplne nevinne, keď ma oslovila spolužiačka zo strednej školy, že sa bude vydávať a keďže vie, že som extrovert, rád zabávam ostatných a mám skúsenosti s moderovaním, tak by ma chcela poprosiť, či by som jej nepomohol s moderovaním svadby, organizovaním hostí a podobne. Jednoducho presne to, čo zahŕňa funkcia starejšieho. Ja som súhlasil a priamo na svadbe som videl, že to funguje, že sa to hosťom páči a ja som sa tiež cítil dobre v tejto úlohe. Neskôr ma oslovili aj ďalší známi, ktorí pripravovali svadbu, na ich svadbe zas ich hostia, ktorí mali svadbu o týždeň nato. Následne sa to už rozbehlo takpovediac samé. Ale keďže výraz starejší evokuje nejakého uja, strýka, tak som si k slovu starejší pripojil to, čo ma vyjadruje presnejšie – mladejší.

Hrával ste tiež v kapele. Predpokladáme, že hudba je vo vašom živote dôležitá

Ako som už spomínal – u nás sa veľa hralo a spievalo. Sestra Katarína chodila na akordeón, sestra Zuzana chodila na husle, neskôr na klavír a vyštudovala na konzervatóriu organ a spev. Je učiteľkou ZUŠ. Ja hrám na klarinet, saxofón, gitaru a bicie. S kamarátmi som mal krátko kapelu v Rimavskej Sobote, hrali sme na plesoch, svadbách a rôznych zábavách. Neskôr, keď som prišiel do Bratislavy, som tiež nejaký čas pôsobil v kapele Manfred Auch a neskôr po štúdiu na VŠMU som na nástrojoch sprevádzal speváčku Veronikou Strapkovou. V súčasnosti hrávam na svadbách na saxofóne, prípadne účinkujem na firemných akciách.

Máte mnoho aktivít. Ste hercom, moderujete, predtým ste sa venoval dabingu či recitovaniu Čo vypĺňa váš voľný čas, ak vám nejaký zostáva?

Mám rôzne aktivity – to patrí k povolaniu herca na voľnej nohe. Ale dabingu a recitovaniu som sa venoval ešte pred pandémiou. Môj hlas sa objavil aj v reklamách na čokoládu Kinder, recitovať som zvykol na sobášoch aj na mestskom úrade v Rimavskej Sobote. Pracoval som aj pre cestovné kancelárie, kde som zúročil svoje skúsenosti ako animátor voľného času. Okrem toho som rodinne založený a cením si každú voľnú chvíľu prežitú s manželkou a dvomi deťmi a tiež so svojou širšou rodinou a kamarátmi. Milujem filmy, takže veľmi rád chodím do kina, hoci aj sám. Je to pre mňa taká psychohygiena a únik do iného sveta. Veľmi rád čítam, hoci na to mi veľa času nezostáva, snažím sa starať sa o záhradu a v lete grilujem. Čo sa týka športu, tak mám rád plávanie, bicyklovanie a v zime korčuľovanie.

Celý svet posledné takmer dva roky žije koronavírusom. Ako pandémia ovplyvnila váš profesionálny i osobný život?

Koronavírus zmenil spôsob doterajšieho života, tiež hodnoty a životné istoty na celom svete. Musím povedať, že v mojom prípade, okrem profesionálnych príležitostí ma to až tak nepostihlo. Áno, mnohé akcie sa mi zrušili, ale niektoré, ako napríklad moderovanie v Televízií Bratislava mi zostali. Vždy keď bol lockdown, alebo nejaké obmedzenia, snažil som sa to brať pozitívne a užívať si čas so svojou rodinou a prácou okolo domu.

Máme tu najkrajšie sviatky roka Vianoce. Čo na nich máte najradšej? A ako ich budete tento rok tráviť?

Na najkrajšie sviatky roka Vianoce mám krásne spomienky z detstva. Snažím sa pripraviť čarovné Vianoce aj mojim dvom deťom. Mám rád aj prípravy na Vianoce, ako zdobenie stromčeka, pečenie a celú tú pohodovú atmosféru. Moje deti veria, že stromček aj darčeky nosí Ježiško, takže aj celé to prevedenie v tajnosti a potom sledovať tie natešené tváre a rozžiarené detské oči. Vianoce prežívame aj v širšom kruhu rodiny – so svokrovcami, mojimi rodičmi, so sestrami a ich rodinou. Rád prichádzam do rodného mesta. Počas sviatkov si zaspomíname, zahráme si, spievame a veľa sa nasmejeme.
Som šťastný a vďačný, že moja rodina mi dala základ radosti a optimizmu a ja to môžem ďalej odovzdávať mojej rodine, v kruhu priateľov a tiež v mojej profesii.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Cyrila Žolníra

<p>The post Moderátor a herec Cyril Žolnír: Snažím sa pripraviť čarovné Vianoce aj mojim dvom deťom first appeared on vobraze.sk.</p>