Cyril Žolnír z Rimavskej Soboty sa venuje moderovaniu a herectvu. Pôvodne vyštudoval právo, ktoré však zavesil na klinec a rozhodol sa ísť za svojim snom – byť hercom. So svojím hereckým nadaním sa presadil v divadle, no zahral si už aj v seriáloch či reláciách. Pracuje aj ako moderátor v jednej z bratislavských televízií a okrem toho všetkého zvykne vystupovať ako starejší na svadbách. Cyril Žolnír nám vo rozhovore pre vobraze.sk prezradil nielen to, prečo sa chcel stať hercom, ale aj to, čo má najradšej na Vianociach.
Máte vyštudované herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bolo odmalička vaším prianím stať sa hercom?
Vyrastal som v rodine, kde bolo vždy veselo. Mám dve staršie sestry, pričom všetci traja sme navštevovali základnú umeleckú školu, spievali v mládežníckom zbore v kostole. Otec tancoval a spieval vo folklórnom súbore Rimavan a hral na husliach a akordeóne. Mama zas chodila na rôzne recitačné súťaže. Dokonca aj moji starí rodičia v Úhornej hrávali v ochotníckom divadle. Od útleho detstva som aj ja chodil na recitačné súťaže a na strednej škole som bol súčasťou divadelného súboru Divosud. Čiže vždy ma to tak nejak ťahalo k umeniu a postupne vo mne dozrievala túžba stať sa hercom.
Na doskách, ktoré znamenajú svet účinkujete už nejaký čas. Poviete nám, kde sme vás mohli vidieť v nedávnej dobe? A uvidíme vás v najbližšej dobe v nejakej novej úlohe?
Pred pandémiou som účinkoval v divadle La Komika v rozprávkach pre deti ako Červená čiapočka, Cisárove nové šaty a Perníková chalúpka. No pandémia sa postarala o to, že sme s predstaveniami museli prestať a odvtedy sme žiaľ rozprávky nehrali. Pred nástupom druhej vlny, minulý rok na jeseň, sme v Modrom Salóne SND naskúšali autorskú inscenáciu Milada, kde hrám postavu švagra Milady Horákovej. Táto inscenácia je momentálne stále zaradená v aktuálnom repertoári divadla.
Aký je váš najväčší sen v tejto brandži.
Snov je mnoho. Niektoré z nich sa mi podarilo si splniť. Napríklad som si chcel zahrať s hercom Robom Rothom, čo sa mi splnilo už počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU v inscenácii Top Dogs. Mojim snom bolo tiež účinkovať na doskách SND, čo mi vďaka inscenácií Milada bolo taktiež umožnené, čomu sa veľmi teším. Avšak počas môjho štúdia herectva sme veľmi nemali možnosť navštevovať festivaly, takže tu mám akoby malý deficit, a rád by som cestoval s inscenáciou a zažil na vlastnej koži atmosféru festivalov. Taktiež ma láka napríklad účinkovať v nejakom muzikáli.
Okrem divadla ste sa objavili aj v niekoľkých seriáloch? Je vám teda bližšie divadlo alebo seriálová tvorba?
Ťažko povedať, divadlo má neopakovateľné čaro a atmosféru, pretože sa to deje tu a teraz, je to „naživo“ a nie je možné daný moment vrátiť späť. Taktiež skúšobný proces má niekoľko fáz a inscenácia sa môže vyvíjať aj počas repríz. Pri seriáloch zase človek niektoré scény opakuje niekoľkokrát, čo tiež prináša množstvo zaujímavých, či vtipných situácií.
Prezradíte nám nejaké veselé príhody z divadla alebo seriálu?
Veselých je neúrekom, napríklad, keď niektorý z hercov zabudne text a druhý sa mu snaží napomôcť a nahodiť mu to správne slovo, vznikajú improvizácie v rámci postavy a tie dokážu byť niekedy veľmi vtipné. Tiež sa mi stalo, že keď som preskočil časť textu, kolega sa chytil a pokračoval. Neskôr mi to ale v rámci replík dostatočne pripomenul. Raz sa mi stalo, že som mal v deň predstavenia malú dopravnú nehodu (ktorú som nespôsobil ja), takže som bol taký dolámaný, dochrámaný, ale sľúbil som, že predstavenie odohrám. V tom predstavení bolo dosť behania, skákania na stôl, či stoličky, apod., takže som si dal tabletky proti bolesti a všetky tie fyzické úkony som sa snažil robiť tak, aby ma to síce nebolelo, ale malo to rovnakú kvalitu, ako keď sme to naskúšali. Pravdepodobne tá kombinácia spôsobila to, že diváci sa na tom extrémne smiali a bavili.
Pôvodne ste vyštudoval právo. Venujete sa ešte tejto profesii? Ako sa z právnika stane herec? A ako vnímala vašu snahu stať sa hercom vaša rodina?
Aj keď sa rodičia tešili mojim vystúpeniam v Rimavskej Sobote, účinkovaniu v divadle Divosud, recitáciám, v mestskej dychovke a pod., nesúhlasili so štúdiom na VŠMU. Povedali mi, že „ak budem mať nejaké normálne vzdelanie, môžem byť aj hercom“. Rozhodnutie padlo na právo, ktoré som ukončil a začal som pracovať v advokátskej kancelárii.
Ale ja som si stále chcel splniť sen – byť hercom. Bol som už „dospelák“ a tak som v roku 2009 urobil prijímacie skúšky na Divadelnú fakultu VŠMU Bratislava. V roku 2014 som ukončil štúdium. Už počas štúdia som chodil hrávať divadlo so spolužiakmi po Slovensku. Zavítal som aj do R.S. v rokoch 2013, 2014. Tiež som moderoval Medzinárodný deň detí v R.S. 2013, 2014, Hurá prázdniny 2016 a 2017 a tiež som moderoval Vianočnú kapustnicu.
Momentálne sa už právu vôbec nevenujem. Skôr využívam znalosti a skúsenosti v tomto obore vo svojom osobnom živote, ale aj ako delegát v cestovnej kancelárií, prípadne vo svojich hereckých postavách v divadle či v seriáloch.
Venujete sa aj zaujímavej činnosti, a to moderovaniu svadieb ako starejší. Ako ste sa k tomuto dostal?
Otec často robil starejšieho v rodine, priateľom a známym, takže to mám pravdepodobne tiež „v krvi“ ako sa hovorí. Ale začalo sa to úplne nevinne, keď ma oslovila spolužiačka zo strednej školy, že sa bude vydávať a keďže vie, že som extrovert, rád zabávam ostatných a mám skúsenosti s moderovaním, tak by ma chcela poprosiť, či by som jej nepomohol s moderovaním svadby, organizovaním hostí a podobne. Jednoducho presne to, čo zahŕňa funkcia starejšieho. Ja som súhlasil a priamo na svadbe som videl, že to funguje, že sa to hosťom páči a ja som sa tiež cítil dobre v tejto úlohe. Neskôr ma oslovili aj ďalší známi, ktorí pripravovali svadbu, na ich svadbe zas ich hostia, ktorí mali svadbu o týždeň nato. Následne sa to už rozbehlo takpovediac samé. Ale keďže výraz starejší evokuje nejakého uja, strýka, tak som si k slovu starejší pripojil to, čo ma vyjadruje presnejšie – mladejší.
Hrával ste tiež v kapele. Predpokladáme, že hudba je vo vašom živote dôležitá
Ako som už spomínal – u nás sa veľa hralo a spievalo. Sestra Katarína chodila na akordeón, sestra Zuzana chodila na husle, neskôr na klavír a vyštudovala na konzervatóriu organ a spev. Je učiteľkou ZUŠ. Ja hrám na klarinet, saxofón, gitaru a bicie. S kamarátmi som mal krátko kapelu v Rimavskej Sobote, hrali sme na plesoch, svadbách a rôznych zábavách. Neskôr, keď som prišiel do Bratislavy, som tiež nejaký čas pôsobil v kapele Manfred Auch a neskôr po štúdiu na VŠMU som na nástrojoch sprevádzal speváčku Veronikou Strapkovou. V súčasnosti hrávam na svadbách na saxofóne, prípadne účinkujem na firemných akciách.
Máte mnoho aktivít. Ste hercom, moderujete, predtým ste sa venoval dabingu či recitovaniu Čo vypĺňa váš voľný čas, ak vám nejaký zostáva?
Mám rôzne aktivity – to patrí k povolaniu herca na voľnej nohe. Ale dabingu a recitovaniu som sa venoval ešte pred pandémiou. Môj hlas sa objavil aj v reklamách na čokoládu Kinder, recitovať som zvykol na sobášoch aj na mestskom úrade v Rimavskej Sobote. Pracoval som aj pre cestovné kancelárie, kde som zúročil svoje skúsenosti ako animátor voľného času. Okrem toho som rodinne založený a cením si každú voľnú chvíľu prežitú s manželkou a dvomi deťmi a tiež so svojou širšou rodinou a kamarátmi. Milujem filmy, takže veľmi rád chodím do kina, hoci aj sám. Je to pre mňa taká psychohygiena a únik do iného sveta. Veľmi rád čítam, hoci na to mi veľa času nezostáva, snažím sa starať sa o záhradu a v lete grilujem. Čo sa týka športu, tak mám rád plávanie, bicyklovanie a v zime korčuľovanie.
Celý svet posledné takmer dva roky žije koronavírusom. Ako pandémia ovplyvnila váš profesionálny i osobný život?
Koronavírus zmenil spôsob doterajšieho života, tiež hodnoty a životné istoty na celom svete. Musím povedať, že v mojom prípade, okrem profesionálnych príležitostí ma to až tak nepostihlo. Áno, mnohé akcie sa mi zrušili, ale niektoré, ako napríklad moderovanie v Televízií Bratislava mi zostali. Vždy keď bol lockdown, alebo nejaké obmedzenia, snažil som sa to brať pozitívne a užívať si čas so svojou rodinou a prácou okolo domu.
Máme tu najkrajšie sviatky roka Vianoce. Čo na nich máte najradšej? A ako ich budete tento rok tráviť?
Na najkrajšie sviatky roka Vianoce mám krásne spomienky z detstva. Snažím sa pripraviť čarovné Vianoce aj mojim dvom deťom. Mám rád aj prípravy na Vianoce, ako zdobenie stromčeka, pečenie a celú tú pohodovú atmosféru. Moje deti veria, že stromček aj darčeky nosí Ježiško, takže aj celé to prevedenie v tajnosti a potom sledovať tie natešené tváre a rozžiarené detské oči. Vianoce prežívame aj v širšom kruhu rodiny – so svokrovcami, mojimi rodičmi, so sestrami a ich rodinou. Rád prichádzam do rodného mesta. Počas sviatkov si zaspomíname, zahráme si, spievame a veľa sa nasmejeme.
Som šťastný a vďačný, že moja rodina mi dala základ radosti a optimizmu a ja to môžem ďalej odovzdávať mojej rodine, v kruhu priateľov a tiež v mojej profesii.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Cyrila Žolníra
