Moderuje rôzne podujatia. Pracuje v školstve. Pedagogická cesta Marianny Resutíkovej z Rimavskej Bane je pestrá a plná skúseností, ale aj odhodlania robiť z učenia zážitok. Po približne šestnástich rokoch pôsobenia na Základnej škole Dr. V. Clementisa v Tisovci, kde učila nemecký jazyk a žiakov so špeciálnymi potrebami, sa rozhodla pre zmenu. Druhý rok pôsobí ako učiteľka prvého stupňa na ZŠ Klokočova v Hnúšti.

„Deti so špeciálnymi potrebami sú úžasné a práca s nimi krásna, no po 20 rokoch bolo potrebné nejakým spôsobom vybočiť zo zabehnutých koľají,“ hovorí pre vobraze.sk Marianna Resutíková. Prestup na hnúšťanskú základnú školu ju síce napĺňal obavami, no kolegovia i deti ju prijali s otvorenou náručou. Na začiatku jej zverili tretiakov – triedu, s ktorou bude teraz končiť prvý stupeň. Už teraz vie povedať, že sa s deťmi bude ťažko lúčiť. Ako dodáva, už teraz sa teší na ďalšiu výzvu, od septembra sa stane triednou učiteľkou prváčikov.

Prechod zo školy v Tisovci nebol vôbec jednoduchý. Ako priznáva, musela sa naučiť veľa nových vecí. „Nielen nová škola, nové prostredie a nové pravidlá, ale aj nové deti. Navyše, je to rozdiel oproti druhému stupňu,“ hovorí učiteľka.

Učiteľský svet s humorom

Na svojej práci najviac miluje moment, keď za sebou zavrie dvere triedy. „Vtedy sa otvorí môj svet. Sledujem deti, ako sa rozvíjajú, tvoria, spolupracujú. Objavujem ich talenty. To je moja radosť,“ opisuje s nadšením Resutíková.

Marianna je známa svojím pozitívnym prístupom, dôrazom na poriadok, ale aj veľkou dávkou ľudskosti. „Snažím sa im ukázať, že učiteľ je tiež len človek. Humor platí na všetky deti,“ prezrádza so smiechom. Aj keď má rada poriadok a disciplínu, snaží sa však žiakom ukázať, že aj učiteľ je bežný človek, ktorý bol kedysi dieťaťom, akým sú aj oni. „Deti baví, keď je učiteľ vtipný. Radi počúvajú šibalské príbehy a často si pýtajú veselé historky z môjho detstva, ktoré im rozprávam,“ povedala učiteľka, ktorá je rada, že môže učiť v dobe, keď učiteľ môže byť kamarát.

Talent podporuje aj mimo hodín

Minulý školský rok zaviedla divadelný krúžok, ktorý už na prvej súťaži zožal úspech. „Natočili sme Dobšinského rozprávku a poslali ju do súťaže. Keď sme vyhrali prvé miesto, bola som dojatá. Bolo to veľké povzbudenie,“ spomína. Aj tento rok žiakov opäť prihlásila do súťaže.

Popri učení Marianna pokračuje aj v moderovaní rôznych kultúrnych podujatí – od Rontouky, cez folklórne večery až po školské oslavy. Medzi posledne najvýraznejšie spolupráce patrí tá s SOŠTaP v Rimavskej Sobote pri oslavách 140. výročia poľnohospodárskeho školstva. Hoci ju spočiatku dvojjazyčné prostredie zaskočilo, nakoniec to zvládla s ľahkosťou.

Recituje už od tínedžerských čias

Od pätnástich rokov recituje na sobášoch. „Začala som v Rimavskej Bani. Do Hnúšte som potom išla len vypomôcť a už som tam viac ako desať rokov,“ smeje sa. Niekedy až v obradnej sieni zistí, že ide o jej bývalých žiakov. Jedna z pekných spomienok sa jej viaže na zlatú svadbu manželského páru, ktorým deti pripravili ako prekvapenie obnovenie manželského sľubu. „Narafičili to na rodičov, cestou na obed zastavili pred úradom a poprosili rodičov, aby s nimi išli dnu. Ani vtedy im ešte ale neprezradili, čo pre nich pripravili. Bolo to dojemné,“ priblížila.

Zaujíma sa o vek sobášiacich, nie o mená. „Je iné recitovať mladým ako zrelšiemu páru. Aj preto si z času na čas obmením repertoár, aby som nepovedala tú istú básničku, ak sa niekto sobáši druhýkrát,“ dodáva s úsmevom.

Aktívna aj v rodnej obci

Okrem cyklistiky, turistiky a lyžovania sa zaujíma Marianna Resutíková aj o dianie v regióne a najmä v rodnej obci. V Rimavskej Bani moderuje stretnutie rodákov, a pokiaľ jej to čas a iné povinnosti dovolia, pomáha aj pri organizácii iných obecných podujatí. „Rada by som sa zapojila viac, ale pri mojich aktivitách by som ich ťažko vedela robiť poctivo. Rada v obci moderujem, aj pomôžem, ak ma oslovia, ale nedá sa sedieť na dvoch koňoch,“ prezradila Resutíková, ktorá si váži prácu starostky Eleny Polóniovej a vedie obec dobrým smerom.

Od septembra čaká Mariannu Resutíkovú aj jej pedagogických kolegov nová výzva. Spúšťa sa nová reforma školstva. „Neobávam sa, či to zvládneme, zvládli sme už všeličo, skôr sa pozerám s otázkou, čo to prinesie do budúcna. Bude to veľká sloboda pre deti a nedá sa dopredu odhadnúť, ako to deti unesú. Bude to ťažká úloha nastaviť to tak, aby sa deti naučili čo treba,“ dodala pedagogička. Za najkrajšie ohodnotenie svojej práce považuje pozitívnu spätnú väzbu od svojich žiakov a ich rodičov.

A čo by si želala do budúcna? Veľmi rada by si vraj vychovala svoju nástupkyňu, alebo možno aj nástupcu, ktorý by prevzal po Marianne recitovanie. „Myslím si, že ak má človek nejaký talent, mal by ho aj odovzdať. Do vienka sme dostali dar nielen preto, aby sme ho sami užili, ale aby sme ho aj posunuli ďalej. Ale je to ťažké. Mladí nechcú ostávať v tomto našom kraji. Aj keď zahreje pri srdci, keď potom počujem, že môj bývalý žiak Róbert Bertoš robí moderátora v JOJ-ke. Ale keď neostanú v našom okrese, tak ja môžem vychovávať,“ vysvetlila Resutíková. Podľa jej slov je nekonečnou optimistkou a verí, že ako v rozprávkach, tak aj v skutočnosti dobro zvíťazí nad zlom a dobré skutky sa každému človeku dobrým oplatia.

Marianna Resutíková pracuje v školstve a moderuje rôzne podujatia

Zdroj: vobraze.sk, foto: Marianna Resutíková

<p>The post Moderátorka Resutíková z R. Bane recituje na sobášoch. Ako učiteľka píše novú kapitolu first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Rimavská Baňa budú opravovať poškodenú strechu pamätného domu Juraja Palkoviča. Ide o národnú kultúrnu pamiatku so secesnou fasádou. Budovu využívajú ako kultúrny dom na organizáciu rôznych podujatí. Ako pre vobraze.sk priblížila starostka obce Elena Polóniová, strecha začala zatekať minulý rok a na základe verejného obstarávania bude práce realizovať spoločnosť MBS Strechy Banská Bystrica. „Minulý týždeň sme podpísali zmluvu s dodávateľom diela a niekedy v marci budeme odovzdávať stavbu,“ priblížila Polóniová. Podľa jej slov sa podarilo o niečo verejným obstarávaním znížiť sumu.

Najnutnejšie financie na odstránenie havarijného stavu získala obec z regionálneho príspevku vo výške sedemtisíc eur po výjazdovom rokovaní vlády v R. Sobote. Neskôr to bolo viac ako 45-tisíc eur prostredníctvom dotácie z európskych fondov.

Na budove má byť vymenená poškodená škridľová strecha, konštrukcia krovu i krytiny. Podľa starostky sa rozhodli, že nová strecha bude plechová. „Odkomunikovala som to aj už s pamiatkármi a súhlasia aj s tým typom strešnej krytiny aj odtieňom,“ hovorí Polóniová. Poznamenala, že pokiaľ sa nestane pri odkrytí krovu niečo nepredvídateľné, tak by financie mali vydať z tých prostriedkov, ktoré majú. Nad dispozičnými zmenami stavby neuvažujú.

Vymenené majú byť aj žľaby a zvody. Polóniová naznačila, že podľa zdrojov by v budúcnosti radi obnovili aj okenné a dverné otvory či fasádu. Na celkovú rekonštrukciu však budú potrebovať projektovú dokumentáciu.

Kultúrny dom v Rimavskej Bani bol upravený v roku 1927, keď získal súčasnú secesnú fasádu. Na uličnej fasáde je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Palkoviča z roku 1950 a pamätná tabuľa SNP. Básnik, novinár, profesor bratislavského evanjelického lýcea a poslanec uhorského snemu sa v R. Bani narodil v roku 1769. Ako dodáva starostka obce, pôvodný rodný dom bol v dvorovej časti a v súčasnosti už neexistuje.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Obecný úrad Rimavska Baňa

<p>The post V R. Bani začnú opravovať poškodenú strechu pamätného domu. Využívajú ho ako kultúrny dom first appeared on vobraze.sk.</p>

V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.

Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská z Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá podporuje jednak aktivity združenia Gotická cesta, ktoré dlhodobo popularizuje toto jedinečné kultúrne dedičstvo a aj snahy miestnych a obcí. Tie sa tiež snažia o rozvoj a komplexné skvalitňovanie tejto trasy.

„Sme radi, že evanjelická fara v našej obci prichádza do úvahy ako návštevnícke centrum pre celú tematickú trasu. Uvedomujeme si, že je to veľké sústo aj preto nás teší, že na to nie sme sami a že sa nám spoločne podarilo pripraviť projektovú dokumentáciu, na základe ktorej sa budeme uchádzať o externé zdroje pre realizáciu projektu,“ povedala starostka obce Rimavská Baňa Elena Polóniová.

Obci sa vďaka Rozvojovej agentúre BBSK, n.o. a Oblastnej organizácii cestovného ruchu (OOCR) Gemer podarilo získať 8000 eur na vyhotovenie projektovej dokumentácie projektu. „Získanie Značky Európske dedičstvo pre gotické kostoly na Gemeri a Malohonte bolo významným míľnikom pre rozvoj cestovného ruchu v regióne,“ uviedol Attila Agócs, predseda komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. „Vnímam veľmi pozitívne, že obec v spolupráci s cirkevným zborom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sú pripravené na seba prevziať túto úlohu, ktorá nemá význam len pre obec, ale pre celý región, ako aj pre kultúrno-tematickú trasu Gotická cesta,“ dodal.

 V rámci podujatia bola odprezentovaná plánovaná podoba návštevníckeho centra a zároveň bol odprezentovaný aj ďalší projekt, ktorý podporila Rozvojová agentúra BBSK, n.o. cez členský príspevok v OOCR Gemer. Je ním exteriérové kino, ktoré bude s kultúrnymi podujatiami putovať po celom regióne, čím rozšíri ponuku trávenia času pre domácich aj pre návštevníkov. Na podujatí v Rimavskej Bani bolo odprezentované premietaním dokumentárneho filmu Fantastický stredovek, ktorý približuje unikátne kultúrne dedičstvo vo forme stredovekej výmaľby v kostoloch regiónu Gemer a Malohont. 

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post V Rim. Bani predstavili podobu návštevníckeho centra kultúrno – tematickej trasy Gotická cesta i exteriérové kino first appeared on vobraze.sk.</p>

Vôňa dreva ho sprevádza takmer celý život. Pavel Švantner (37) je rodákom z obce Rimavská Baňa a venuje sa umeleckému rezbárstvu. Je autorom sochy Jánošíka, ktorá stojí na vrchole Klenovského Vepra. Vo svojej práci má rád nové výzvy.

Umeleckému rezbárstvu sa venuje už sedemnásť rokov. Je jeho koníčkom i prácou. Už v detstve rád kreslil a vyrezával z dreva figúrky, koníkov či ľudské postavy a tváre. „Na dreve ma zaujala jeho vôňa, že je teplé a príjemné na dotyk. To ma viedlo k tomu, aby som stal umeleckým rezbárom,” uviedol pre vobraze.sk Pavel Švantner. Momentálne žije v Rimavskej Sobote. Umelecké rezbárstvo vyštudoval v Banskej Štiavnici, kde počas štyroch rokov nadobudol mnohé zručnosti pod vedením svojich majstrov. Ozrejmil, že sa vo svojej tvorbe venuje prevažne poľovníckej tematike, keďže sám je vášnivým poľovníkom. Vytvára najmä sochy, reliéfy či štíty pod poľovnícke trofeje.

Zaoberá sa aj rezbou do kostí alebo parožia. „Robí sa to zubárskou technikou. Používajú sa na to zubárske vrtáčiky, prípadne rydlá. Je to mravenčia robota, ale je to krásna práca. Vyrývam výjavy zvierat a iné poľovnícke motívy. Parožie si viem zaobstarať sám v lese, ale mám aj kamarátov poľovníkov, ktorí, keď im niečo vyrobím, tak mi na výmenu podarujú nejaký paroh z jeleňa alebo daniela. Ozdobené parožie väčšinou podarúvam kamarátom, napríklad na narodeniny. Veľmi si vážia, keď dostanú takúto vec, lebo je to originál, ktorý sa nedá kúpiť len tak v obchode,” priblížil Švantner. Dodal, že na každé svoje dielo je pyšný a teší ho, keď sa páči zákazníkovi alebo ľuďom, ktorým ho daroval. Obzvlášť hrdý je na sochu Jánošíka. Je vyrezaná z dubového dreva, má výšku 2,1 metra, dvetisíc kilogramov a stojí na vrchole Klenovského Vepra. Vyrezával ju zhruba dva týždne.

Sochy Pavla Švantnera nájdeme aj v R. Sobote, kde skrášľujú mestskú záhradu. Niektoré z jeho diel však zdobia aj nejeden dom či dvor v zahraničí. Dostali sa už do Spojených štátov, Nemecka, Rakúska či Česka. Jednu plastiku má dokonca až v Číne. „To bola náhoda. Bol som na Klenovskej Rontouke, je tomu pár rokov dozadu a tam boli turisti, ktorým sa veľmi páčilo, čo som tam prezentoval. A tak si odo mňa objednali plastiku anjela, ktorá skončila v Číne,” povedal rezbár, ktorý sa zúčastňuje aj na sympóziách, kde tvoria viacerí rezbári.

Podľa jeho slov je najväčší záujem o sochy zbojníkov, pastierov, anjelov alebo ľudové plastiky, ako je mlynár, mlynárka, husiarka, ktoré vyrobil pre mlyn vo Veľkých Teriakovciach. Z reliéfov sú obľúbené tie s ľudovými alebo poľovníckymi motívmi. „Osobne však rád robím všetko. A vždy prijmem novú výzvu, keď chce niekto niečo, čo som ešte nerobil. Napríklad vlani ma oslovili, aby som vyrobil orla. Bola to výzva, lebo som ho ešte nerobil, a zvládol som ho perfektne. Zákazníkovi sa veľmi páčil a hrdo si ho vystavil na dvore svojho domu,” hovorí remeselník, ktorý sa v najbližšej dobe chystá vyrezať dvoch zbojníkov a do Vianoc by chcel stihnúť vyrobiť betlehem s figúrkami.

Švantner najčastejšie pracuje s dubovým drevom, no veľmi rád má orechové drevo, ktoré sa podľa jeho slov vyznačuje krásnou kresbou, je pekne tmavé a nemusí sa kolorovať. „Každé drevo je však niečím špecifické a výnimočné. Mám rád, keď má drevo nejaké kresby alebo hrče, čiže nemusí byť rovnomerné. Vtedy to samo drevo ukáže, ako ho má rezbár vyrezať,” poznamenal s úsmevom. Keď sochu alebo reliéf vyreže, natrie ho moridlom alebo použije práškové farby. V poslednom čase sa mu však zapáčilo, keď majú jeho výrobky z dreva svoje prirodzené farby, preto ich natrie iba prírodným olejom, čím im nechá len vlastné odtiene a patinu.

Pavel Švantner tvorí v Rimavskej Bani i v R. Sobote. „Veľké veci vyrábam v Rimavskej Bani u rodičov na dvore a v menšie v dielničke v R. Sobote.” Vo voľnom čase si rád zájde na turistiku, je vášnivým rybárom a poľovníkom. Práve odtiaľ čerpá motívy pre svoju prácu rezbára. „Keď oddychujem na posede alebo keď lovím a niečo tam uvidím, čo ma zaujme, tak to premietnem do poľovníckej tematiky, ktorú chcem práve vyrezať,” vyjadril sa šikovný rezbár.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album P. Švantnera

<p>The post Rezbár Švantner sa venuje prevažne poľovníckej tematike. Tvorí v Rimavskej Bani i v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Bani sprevádzkovali novú pálenicu. Prvou pálenkou, ktorá bola vypálená len nedávno, je jablkovica 52. Štýlový objekt nájdete pri hlavnej ceste, v zrekonštruovanej budove zachráneného starého domčeka. Ide o rodinný podnik a polyfunkčná budova s pálenicou v nej má mať pre návštevníkov zážitkový charakter. „Ľudia už čakali, že kedy môžu k nám priniesť kvas. Príjemne sme boli prekvapení záujmom, odkedy sme o našom rodinnom podniku dali vedieť prvýkrát,“ hovorí Lukáš Belko zo spoločnosti BSS Agro s.r.o. Zároveň sa zákazníkom čakateľom ospravedlnil za neskoršie otvorenie, ktoré bolo spôsobené byrokraciou a vybavovaním všetkých potrebných povolení.

Zákazníkom sa o to viac však budú snažiť priniesť spestrenie v rámci možností či ročného obdobia. „V každom ročnom období tu je niečo zaujímavé a pekné,“ dodáva Belko. Ľudia sa môžu prísť oboznámiť so samotným pálením či spracovaním svojho ovocia. K dispozícii majú aj ovocné šťavy. Je to tak ďalší dôvod, prečo navštíviť obec. Záujemcom o pálenie je k dispozícii skúsený páleničiar z Rimavskej Bane, či samotný zaškolený majiteľ. Ako odkazuje, drevo si k nim nosiť netreba a cena pálenia je 13,50 za hl/stopercentného alkoholu (7,492 eur je spotrebná daň z liehoviny štátu).

Priebeh pálenia je podľa Belka rýchlejší ako v iných páleniciach. „Máme jednokotlový systém s kúrením na pelety. Alkohol z neho by mal byť kvalitnejší a mali by v ňom viac vyniknúť chute a vône daného ovocia,“ hovorí Belko.
V budove pálenice majú aj lis na ovocie. Záujemcovia si môžu prístroj zapožičať v areáli prevádzky a tak si vytvoriť vlastnú ovocnú šťavu, či materiál pre založenie kvasu. Chceme prispieť k myšlienke sebestačnosti, prebudiť u ľudí pocit zadosťučinenia, z možnosti doma niečo vypestovať a na konci sezónny zúročiť v podobe domácich ovocných produktov zo záhrady, ktoré môžu neskôr skonzumovať, prípadne sa pochváliť u najbližších príbuzných či okolí,“ dodáva Belko, ktorý je vyučený elektrikár s vysokou školou, pracujúci v odvetví energetiky.

Vo voľnom čase sa majiteľ pálenice venuje s rodinou ovocinárstvu, drobnému farmárčeniu a témam rozvoju vidieka, v ktorých sa snažia napredovať a rozvíjať. Prepojenie tradície a budúcnosti má pálenica prostredníctvom zaujímavého názvu prevádzky JUGERO. Mimochodom, viete čo to znamená? „ Je to rímska jednotka plochy, približne 2500m2, časť pôdy známa ako „jugerum“, ktorú bolo možné zorať jediným „jugum“ alebo jarmom volov za jeden deň; „actus“.

Polyfunkčná budova pálenice sa nachádza v centre obce, neďaleko veľmi pekného opevneného ranogotického jednoloďového kostola, ktorý je obohnaný renesančným obranným múrom. V obci a aj na okolí je viacero zaujímavých atrakcií, rozhľadňa nad Rimavskou Baňou, ako aj rozšírený chodník bojiska SNP či Gotická cesta. Hlavným ťahákom okolia v tomto období je množstvo cyklistických trás, ktoré je možné obdivovať najmä v jesennom či jarnom období od Rimavskej Soboty po Horské Sedlo Zbojská, cez Vepor či Kokavu a späť. Kladný prístup k tomuto objektu polyfunkčného objektu – pestovateľskej pálenici a liehovaru na destiláty vyjadrili aj obecní poslanci.

Zdroj: PR-Článok – Pálenica Iugero Rimavská Baňa

<p>The post V Rimavskej Bani otvorili novú pálenicu. Majiteľ dáva do pozornosti jej zážitkový charakter first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Bani pribudla nová pálenica. Má mať zážitkový charakter. Vznikla renováciou starého domčeka. Polyfunkčný objekt sa nachádza pri hlavnej ceste, neďaleko bývalého motorestu. Priniesť má spestrenie pre návštevníkov obce i pre ľudí, ktorí sa chcú prísť oboznámiť so samotným pálením či spracovaním svojho ovocia. Je to tak ďalší dôvod, prečo navštíviť obec.

„Podarilo sa nám získať neobývaný objekt, ktorý sme štýlovo zrekonštruovali a chceli sme mu dať pridanú hodnotu. Niečo, čo po nás zostane aj o 50 či 100 rokov. Je to rodinný podnik a beriem to ako investíciu do budúcnosti,“ priblížil Lukáš Belko zo spoločnosti BSS Agro s.r.o., Rimavská Baňa. Záujemcom o pálenie bude k dispozícii skúsený páleničiar z Rimavskej Bane, či samotný zaškolený majiteľ.

Priebeh pálenia je podľa Belka rýchlejší ako v iných páleniciach. „Máme jednokotlový systém s kúrením na pelety. Alkohol z neho by mal byť kvalitnejší a mali by v ňom viac vyniknúť chute a vône daného ovocia,“ hovorí Belko.
V budove pálenice majú aj lis na ovocie. Záujemcovia si môžu prístroj zapožičať v areáli prevádzky a tak si vytvoriť vlastnú ovocnú šťavu, či materiál pre založenie kvasu. Chceme prispieť k myšlienke sebestačnosti, prebudiť u ľudí pocit zadosťučinenia, z možnosti doma niečo vypestovať a na konci sezónny zúročiť v podobe domácich ovocných produktov zo záhrady, ktoré môžu neskôr skonzumovať, prípadne sa pochváliť u najbližších príbuzných či okolí,“ dodáva Belko, ktorý je vyučený elektrikár s vysokou školou, pracujúci v odvetví energetiky.

Vo voľnom čase sa majiteľ pálenice venuje s rodinou ovocinárstvu, drobnému farmárčeniu a témam rozvoju vidieka, v ktorých sa snažia napredovať a rozvíjať. Prepojenie tradície a budúcnosti má pálenica prostredníctvom zaujímavého názvu prevádzky IUGERO. Mimochodom, viete čo to znamená? „ Je to rímska jednotka plochy, približne 2500m2, časť pôdy známa ako „jugerum“, ktorú bolo možné zorať jediným „jugum“ alebo jarmom volov za jeden deň; „actus“.

Polyfunkčná budova pálenice sa nachádza v centre obce, neďaleko veľmi pekného opevneného ranogotického jednoloďového kostola, ktorý je obohnaný renesančným obranným múrom. V obci a aj na okolí je viacero zaujímavých atrakcií, rozhľadňa nad Rimavskou Baňou, ako aj rozšírený chodník bojiska SNP či Gotická cesta. Hlavným ťahákom okolia v tomto období je množstvo cyklistických trás, ktoré je možné obdivovať najmä v jesennom či jarnom období od Rimavskej Soboty po Horské Sedlo Zbojská, cez Vepor či Kokavu a späť. Kladný prístup k tomuto objektu polyfunkčného objektu – pestovateľskej pálenici a liehovaru na destiláty vyjadrili aj obecní poslanci.

Zdroj: PR-Článok – Pálenica Iugero Rimavská Baňa

<p>The post V Rimavskej Bani obnovili starú budovu, otvoria v nej zážitkovú pálenicu first appeared on vobraze.sk.</p>

Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu, ako aj jej zastavenia, autentickými. „Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.

Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa mapuje bitku medzi povstaleckým peším práporom „NARCIS“ a útočiacou nemeckou ,,Kampfgruppe Sonne“. Na siedmich zastaveniach informuje o vyhlásení SNP, formovaní 1. ČSA na Slovensku, príprave obrany obranného úseku č. 6 pri Rimavskej Bani a detailný priebeh udalostí. Špecifikom chodníka sú znázornené obranné postavenia povstalcov a obnovený autentický guľometný bunker na kóte „Hrb“.

„Dokončením II. etapy chodníka sme rozšírili existujúci chodník o nové zastavenia. Vďaka finančnej podpore BBSK sme spolu s obcou Rimavská Baňa vybudovali drevený altánok pri studničke a osadili smerovacie tabule pre zlepšenie orientácie na trase. V spolupráci s obcou Rimavské Zalužany sa nám podarilo uspieť s projektom „Povstalci v horách“, kde sme získali finančnú podporu z dotácie Ministerstva obrany SR. Vďaka tomuto projektu pribudli na kóte Háj dve nové sochy povstaleckých vojakov a doplnili sme informácie o udalostiach, ktoré boli spojené s bojmi v okolí obcí Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa,“ priblížil autor projektu Viktor Brádňanský.

Zdroj: tlačová správa Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer

<p>The post Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník bojisko Rimavská Baňa first appeared on vobraze.sk.</p>

Náučný chodník SNP Bojisko Rimavská Baňa rozšírili o druhú etapu. Pribudli na ňom nové atrakcie i dvaja vojaci. Nájdete ich v susednej obci Rimavské Zalužany, v miestnej časti Hájik, kam náučný chodník lesnou cestou vedie. Súčasťou otvorenia bude komentovaná prehliadka presne v dňoch, kedy tu k týmto udalostiam došlo.

Stretnutie je naplánované na piatok 20. októbra o 10:00 pri pamätníku SNP v Rimavskej Bani. Jeho súčasťou bude komentovaná turistická prehliadka. Ako ďalej pre vobraze.sk priblížil autor projektu, historik Viktor Brádňanský, projekt bol po roku od jeho otvorenia rozšírený v druhej etape o dve nové stanovištia, altánok a informačné panely, ktoré dopĺňajú informácie týkajúce sa bojov v okolí Rimavskej Bane a tragických udalostí, ktoré sa tam odohrali v období októbra 1944. Projekt podľa Brádňanského finančne podporilo ministerstvo obrany a Banskobystrický samosprávny kraj.

Brádňanský priblížil, že 19. októbra padol Tisovec a v noci z 20. na 21. októbra sa povstalci stiahli, lebo hrozilo, že by ich vojská obkľúčili od severu. Históriu týchto udalostí si verejnosť bude môcť pripomenúť aj v sobotu 21. októbra v Tisovci. Súčasťou podujatia pod názvom „Začnite s vysťahovaním“, budú dve komentované prehliadky o 11:00 a 14:00. „Návštevníkov prevedú históriou po autentických miestach a vďaka členom klubov vojenskej histórie sa ponoríte do deja a stanete sa súčasťou kapitoly našich národných dejín,“ avizuje Brádňanský. Prehliadka bude spojená so scénami, zaujímavosťami a diváci sa stanú súčasťou deja. Počas prehliadky môžete zažiť jazdu na dobových vozidlách. Miestom stretnutia je pred mestským úradom a záujem o prehliadku je potrebné potvrdiť mailom na rezervacie@zahoramizadolami.sk

Náučný chodník pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani + foto a video

Zdroj: vobraze.sk, foto: zahoramizadolami

<p>The post Pri R. Bani rozšírili náučný chodník o druhú etapu. Na otvorení bude komentovaná prehliadka first appeared on vobraze.sk.</p>

Radary, ktoré sú umiestnené v obciach na hlavných ťahoch a majú napomáhať znižovaniu rýchlosti vodičov, nemajú v niektorých obciach želaný efekt. V obci Pinciná, ktorá je pre motoristov známa ako obec radarových kontrol, majú dva merače rýchlosti, ktoré oznamujú vodičom aktuálnu rýchlosť. Jeden na vjazde od Rimavskej Soboty, druhý priamo v obci, od Lučenca. „Keď si napriek tomu niektorí vodiči dovolia prefrčať obcou, tak si zaslúžia automatický stacionárny radar s pokutou. Už boli u nás policajti zisťovať, kde by mohol byť umiestnený,“ povedala pre vobraze.sk starostka Pincinej Valéria Votoupalová.

Podľa jej slov nie je týždeň, aby do obce nechodili policajné hliadky merať rýchlosť a rozdávať pokuty nezodpovedným vodičom. „Často ich tu vidíme,“ dodala. Ako poznamenala, v obci žijú ľudia, ktorí sú denno-denne vystavení premávke I. triedy a stále nevedia, kedy by mohla nasledovať výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 od Tomášoviec smerom k Pincinej. Z hľadiska bezpečnosti obyvateľov preto vníma cestu I. triedy ako bremeno. 

„Všetko je to o ľuďoch. Sú vodiči, ktorí keď vidia, že na radare svieti viac ako povolená rýchlosť 50 km/h, tak pribrzdia, ale sú vodiči, ktorých neprevychováte nijako,“ povedala Votoupalová. Ako doplnila, pred dvomi mesiacmi zaznamenali prípad, keď zrejme nadrogovaný vodič „preletel“ obcou veľkou rýchlosťou. „Do obce vošiel v protismere. Všetci anjeli stáli nad nami, že sa nikomu nič nestalo. Policajti ho chytili až v Hajnáčke,“ priblížila. Je však rada, že im na ceste zvýraznili priechod pre chodcov. „Dali tam solárne blikače, ktoré sa rozsvietia, keď idú chodci okolo. Priechod bol už osvetlený a toto je plus k zvýšeniu bezpečnosti premávky,“ povedala starostka Valéria Votoupalová, ktorá sa po troch volebných obdobiach o funkciu starostky už neuchádza.  

Merač rýchlosti majú napríklad aj v obci Rimavské Baňa približne od novembra 2015. Ide o vjazd v smere od Hnúšte. Starostka R. Bane Elena Polóniová podobne zvažuje poukázať polícii na nezodpovedných vodičov. „Rýchlosť a spôsob, akým vodiči prechádzajú obcou, sa nezmenila. Zo začiatku to malo možno ešte väčší efekt,“ podotkla starostka. Ako priblížila, v obci majú základnú školu a z praxe si pochvaľuje hliadky miestnej poriadkovej služby, ktorej členovia chodia k priechodom, keď je vonku viac detí. „Majú reflexné zelené vesty a tie fungujú na vodičov asi najviac. Má to oveľa väčší dopad na bezpečnosť ako merače rýchlosti. Deti sú nepozorné, treba dávať na ne väčší pozor,“ hovorí.

Motoristi podľa nej prichádzajúci od Hnúšte nedodržiavajú častokrát rýchlosť a myslia si, že nevstupujú priamo do zastavanej časti územia. „Je tam však križovatka neďaleko a vodiči majú pocit, že tam môžu ešte preletieť. Nevidím to tak, že by vodiči sledovali číslo na merači rýchlosti,“ dodala. V susednej obci Rimavské Zalužany merač rýchlosti monitoruje na ceste I. triedy opačný smer od Rimavskej Soboty. Merač je aj v Hnúšti či vo Veľkých Teriakovciach.

Podľa aktuálnych výsledkov policajnej kontroly na území okresov Lučenec, Zvolen a Veľký Krtíš 30 policajtov odhalilo v priebehu niekoľkých hodín 164 dopravných priestupkov, z ktorých až 105 tvorilo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Informuje polícia na sociálnej sieti. 

Zdroj: vobraze.sk, foto: vobraze.sk, KR PZ Banská Bystrica

<p>The post Merače rýchlosti R. Bani či v Pincinej veľmi nepomáhajú, zmeniť by to mohli stacionárne radary s pokutami  first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Rimavská Baňa sa v sobotu 24. septembra konalo slávnostné otvorenie náučného chodníka, ktorého súčasťou bol i jeho prechod s komentovanou prehliadkou a atraktívna ukážka bojov z čias Slovenského národného povstania.

„Ide o nádhernú prechádzkovú trasu po autentických miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte aj povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale dve krásne sochy, pri ktorých sa môžete odfotiť. Sme veľmi radi, že tento chodník dokáže náročnú historickú tému prezentovať návštevníkom formou zážitkov, “ ozrejmil výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.

Nový náučný chodník je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa odohrávali na konkrétnom mieste, a to robí tematickú trasu, ako aj jej zastavenia jedinečnými. Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa mapuje štvordňovú bitku medzi povstaleckým peším práporom NARCIS a útočiacou nemeckou Kampfgruppe Sonne. Na piatich zastaveniach informuje o vyhlásení SNP, formovaní 1. ČSA na Slovensku, príprave obrany obranného úseku č. 6 pri Rimavskej Bani a prináša detailný priebeh udalostí. Špecifikom chodníka sú znázornené obranné postavenia povstalcov a obnovený autentický guľometný bunker na kóte Hrb.

„Prvú etapu chodníka sme zrealizovali vďaka finančnej podpore Ministerstva obrany SR, kde sme sa uchádzali o podporu cez OZ Gemerské Grúne. Do projektu sa zapojili aj obce Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, z ktorých dobrovoľníci pracovali spolu s členmi KVH na realizácii chodníka,“ uviedol Hric.

„Som nesmierne rád, že sa nám podarilo túto myšlienku zrealizovať a tým vytvoriť ďalšie tematické miesto, pripomínajúce odkaz SNP v našom regióne. Celá myšlienka Cesty SNP Gemerom- Malohontom je realizovaná po vzore európskych bojísk, kde už roky fungujú združenia, ktoré zaujímavým spôsobom a tematickými trasami približujú historické udalosti verejnosti. Verím, že aj naša práca prispeje k udržiavaniu SNP v kolektívnej pamäti a zaujímavým spôsobom najmä mladej generácii priblíži udalosti našich dejín, z ktorých sa máme poučiť,“ skonštatoval autor projektu Viktor Brádňanský.

Zdroj: tlačová správa OOCR GEMER (redakčne upravené), foto: Robert Piatrik

<p>The post Náučný chodník pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>