V Rimavskej Sobote pribudlo nové pohrebníctvo. Zakladá si na osobnom prístupe a vzniklo z presvedčenia, že posledná rozlúčka si zaslúži viac než len formálny prístup. „Sme miestom, kde sa profesionalita stretáva s empatiou a kde každá rodina bude cítiť podporu v najťažších chvíľach. Už len samotný priestor je vytvoreny tak, aby svojou jedinečnosťou zapôsobil na pozostalých,“ hovorí Adriana Minichová, ktorá vedie pohrednú službu LUX v Rimavskej Sobote. Pohrebníctiev je veľa, toto však vedie bývalá zdravotná sestra s netradičným životným príbehom. Ako ďalej uviedla, v nových a veľkých priestoroch vytvorili aj obradnú sieň pre rozlúčku so zosnulým v úzkom kruhu blízkych.

Novootvorená pohrebná služba nesie názov LUX, čo v preklade z latinčiny znamená svetlo. „Aj náš slogan znie – miesto, kde duše nachádzajú svetlo,“ vysvetľuje. Priestor nepôsobí chladne či odmerane. Dôraz je kladený na interiér, prvý dojem aj detaily. Súčasťou ponuky sú originálne kvetinové aranžmány navrhnuté výhradne pre túto pohrebnú službu, ktoré si rodiny môžu kúpiť alebo prenajať – čo ocenia najmä pri kremáciách, kde sa často nevyužijú veľké množstvá drahých vencov.

Zabezpečuje kompletný servis vrátane administratívy , prepravy zosnulého ponúka aj vyhotovenia parte, smútočných tlačovín. V ponuke v pohrebníctve LUX nájdete i netradičné spomienkové predmety, ako sú šperky alebo malé urny, do ktorých je možné uložiť časť popola. „Na nič nepovieme, že sa nedá. Vždy sa všetko dá a my sa budeme snažit nájsť riešenie podľa predstáv rodiny,“ hovorí.

Adriana sa sama bude venovať úprave zosnulých – od vizáže cez obliekanie až po uloženie do truhly, nakoľko disponuje exkluzívnym certifkatom úpravy a vizaže zosnulých. Nie je to len práca s telom. Je to posledná služba človeku. Úcta, rešpekt a dôstojnosť,“ zdôrazňuje. Podľa jej slov ide o veľmi citlivú činnosť, pri ktorej rodina vníma najmä posledný obraz svojho blízkeho. Aj preto chceme, aby rozlúčka prebehla pokojne, bez strachu a zbytočného stresu. „Samotná táto práca je o schopnosti zostať pokojný v silných emóciách, úcty k telu. Pri tejto práci nevidíte vonkajší chaos, pretvárku, manipuláciu ani ego. Upravujete telo človeka, ktorý už nebojuje, už netrpí, už sa nehnevá. Verte mi, že je tam zvláštne posvätné ticho. Pre niekoho ťaživé, pre niekoho upokojujúce,“ hovorí. Ako vysvetľuje, nie je to temné, je to služba. „Je to schopnosť pracovať s hranicou medzi svetmi bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom ubíjajúce, ničivé, desivé.“

Novinkou je aj možnosť, že pohrebná služba smútočnú reč pripraví a na želanie rodiny aj osobne prednesie. Smútočná reč by mala byť písaná inak, na iných princípoch. Mala by pripomenúť, čo v nás človek zanechal, preniesť ho do prítomnosti, spomienok a nie apelovať nato, čo uz bolo a nikdy nebude,“ približuje. Zastáva názor, že pohreb nemusí byť zdĺhavý – preferuje kratšie obrady. Stručné, jasné a výstižné.

Ceny pohrebov sa podľa nich odvíjajú od výberu služieb, pričom základný obrad sa pohybuje približne od 830 eur. Zdôrazňuje však, že ich cieľom nie je súperiť cenou, ale kvalitou a transparentnosťou služieb. „Smrť by nemala byť tabu v našej súčasnej spoločnosti. Je prirodzenou súčasťou života. Je to vedomie konečnosti a hoci sa často o nej mlčí, práve ona nás učí vážiť si život každý deň. Je to o pochopení, aby sme nezabudli žiť ,“ dodáva.

Pohrebná služba LUX bude k dispozícii nepretržite, 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Dvere sú otvorené každému, kto chce nazrieť s úctou a pokojom, potrebuje pomoc, informácie alebo sa chce vopred oboznámiť s ponukou služieb. Pohrebná služba verí, že aj posledná rozlúčka môže byť dôstojná, osobná a plná svetla.

Zdroj: PR-článok, DEA-LX s.r.o

<p>The post V R. Sobote vznikla pohrebná služba LUX. Prichádza s novým rozmerom poslednej rozlúčky, špeciálnou vizážou i vlastným prednesom first appeared on vobraze.sk.</p>

Smútočná bohoslužba a pohreb emeritného biskupa Gézu Erdélyiho dnes pritiahli do Rimavskej Soboty stovky veriacich, priateľov i kolegov, ktorí prišli vzdať poslednú úctu človeku, ktorého život a služba formovali nielen cirkev, ale aj život mnohých rodín v regióne.

Emeritný biskup Géza Erdélyi bol významnou osobnosťou reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, v R. Sobote slúžil 12 rokov a pôsobil aj ako poslanec mestského zastupiteľstva. Obrad sa začal o 13.00 h v reformovanom kostole na Hlavnom námestí, kde sa zišli veriaci, duchovní z celej krajiny a vysoko postavení hostia zo zahraničia. Medzi smútiacimi bol aj predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán spolu s ďalšími predstaviteľmi cirkvi a štátnej správy.

Ako vo svojom príhovore Viktor Orbán uviedol, úmrtie Gézu Erdélyiho je stratou nielen pre rodinu, ale aj pre celú spoločnosť a pre neho samého. S uznaním hovoril o jeho kňazskej kariére a ľudskom postoji. „Jeho miernosť skrývala disciplinovanú silu,“ povedal Orbán. Podľa jeho slov emeritný biskup vedel a hlásal, že aj národy majú svoje poslanie. „Ďakujeme, že si nás kázňami učil a svojím životom dokazoval, že viera nie je utišujúci prostriedok proti bolesti, ale opora, a že byť Maďarom nie je voľba, ale poslanie, ktoré môžeme naplniť najmä žijúc v Božej dlani,“ zdôraznil. Neďaleko neho na pohrebe stál aj primátor mesta Jozef Šimko, niektorí poslanci mestského zastupiteľstva a poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja.

Priebeh pohrebu, ako aj sprievod mestom, sprevádzali výrazné bezpečnostné a dopravné obmedzenia. Ako pre vobraze.sk uviedol kurátor reformovaného zboru Zoltán Bán, ktorý s Gézom Erdélyim dlhé roky spolupracoval, snažili sa poslednú rozlúčku pripraviť čo najdôstojnejšie. „Očakávali sme veľa účastníkov, takmer tisíc ľudí, čo je kapacita kostola. Niektorí ľudia pritom zostali aj vonku,“ povedal Bán, ktorý ocenil, že na námestí panovala pokojná atmosféra a sprievod mohol zosnulého dôstojne vyprevadiť na poslednej ceste.

Z dôvodu konania pohrebu samospráva skrátila aj vianočný jarmok, ktorý sa mal pôvodne konať dva dni. Ten sa tak uskutočnil len vo štvrtok, aby v piatok zostalo centrum dôstojne pripravené pre smútočné podujatie.

Géza Erdélyi sa narodil v roku 1937 a venoval sa duchovnej službe desaťročia. Pôsobil ako biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v rokoch 1996 až 2008 a významne prispel nielen k cirkevnému životu, ale aj k rozvoju komunity v gemerskom regióne. Zomrel 4. decembra vo veku 89 rokov.

Ako farár slúžil až do svojich 72 rokov. Po odovzdaní zboru svojmu nástupcovi Sándorovi Molnárovi zostal cirkvi nápomocný a príležitostne slúžil aj po odchode z aktívnej služby, najmä počas sviatkov. Svojou službou presiahol hranice regiónu – neraz kázal aj v Rumunsku či na Ukrajine. Bol mestským poslancom a v R. Sobote mu v roku 2015 udelili Cenu mesta.

Géza Erdélyi je pochovaný na cintoríne v R. Sobote, pri ďalšom bývalom biskupovi, ktorý slúžil v Rimavskej Sobote.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archiv reformata.sk

R. Sobota sa pripravuje na veľký pohreb emeritného biskupa Gézu Erdélyiho. Vianočné trhy skrátia

<p>The post R. Sobotou prešiel netradičný smútočný sprievod. Podľa Orbána je úmrtie Gézu Erdélyiho stratou nielen pre rodinu, ale aj pre celú spoločnosť + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

V rimavskosobotskom dome smútku prebieha modernizácia pietneho vybavenia. Pôvodný vyvýšený katafalk bol minulý týždeň demontovaný a nahradí ho nový, modernejší model na kolieskach. Ako uviedla poslankyňa mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote Erika Juhászová, od dnešného dňa sa už bude pochovávať s novým katafalkom, ktorého obsluha je jednoduchšia. „Na prenos rakvy bude postačovať jeden hrobár,“ povedala Juhászová.

Mesto do modernizácie Domu smútku investuje 20-tisíc eur. Okrem katafalku pribudnú aj ďalšie menšie vylepšenia. „Konečne sa po rokoch začalo niečo robiť aj v dome smútku. Tešíme sa, že sa bude postupne rekonštruovať. Spomnový vozík dodá obradu dôstojnosť a hrobárom uľahčí prácu,“ dodala Juhászová, ktorá dlhé roky pôsobí v Zbore pre občianske záležitosti a vykonáva posledné smútočné rozlúčky. Od januára ich absolvovala 56. V dome smútku sa počíta napríklad i s rekonštrukciou náterov či dvier.

Medzi nedávno zosnulými, ktorých pochovávali ešte s pôvodným katafalkom, bol aj dlhoročný lekár rimavskosobotskej nemocnice Anton Malatinec (91). Posledná rozlúčka s ním sa konala minulý týždeň.

Anton Malatinec dlhé roky pôsobil na chirurgickom oddelení, bol primárom a mal dve atestácie. Pracoval aj na obvode a zabezpečoval Lekársku službu prvej pomoci. „Určité obdobie vykonával v rámci nemocnice aj funkciu predsedu Spolku lekárov. Robila som mu vtedy sekretárku,“ povedala pre vobraze.sk Daniela Köbölová. Dodala, že patril medzi veľkých odborníkov. „Prišla som do nemocnice v roku 1971 a on už pracoval ako sekundárny lekár. Rada si spomínam, keď bol zvolený nový výbor a prišiel k nám prvý raz na oddelenie. Pani primárke priniesol nádhernú kyticu pri príležitosti prvej spolupráce. To mi utkvelo v pamäti.“

Pred dvomi rokmi patril Anton Malatinec medzi osobnosti ocenené primátorom za rozvoj mesta. Jozef Šimko vtedy uviedol, že mu v roku 1983 zachránil život. Tento rok zomrel aj lekár Marián Bystriansky či Ondrej Képes. Celkovo bolo tento rok v rimavskosobotskom dome smútku približne 270 pohrebov, ročne je to zhruba do 300 pohrebov. Medzi zosnulými je aj Zoltán Farkas.

Pozostalí sa tento mesiac rozlúčili aj s Milanom Stierankom z Klenovca, obľúbeným a uznávaným rezbárom, ktorý svoj život zasvätil tradičnej výrobe črpákov a bačovského riadu.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V R. Sobote sa začne pochovávať na novom katafalku. Medzi nedávno zosnulými bol i lekár Malatinec first appeared on vobraze.sk.</p>

Folkloristická spoločnosť i široká verejnosť smúti. Vo veku nedožitých 68 rokov zomrel Vladimír Petrinec z Rimavskej Soboty. Stalo sa tak včera vo večerných hodinách po zákernej chorobe v rodinnom kruhu vo Vlčkovciach pri Trnave, kde ho do poslednej chvíle opatrovala príbuzná Ivanka s rodinou. Posledná rozlúčka s Vladimírom Petrincom bude 18. marca na poludnie v Dome smútku v R. Sobote. Informáciu pre vobraze.sk potvrdili najbližší rodinní príslušníci. 

Žil folklórom. Petrinec bol umelecký vedúci folklórneho súboru Rimavan,  choreograf, tanečník i spevák a do jesene minulého roku aj pracovník Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote, kde robil ešte aj v dôchodkovom veku. Ako v rozhovore pre vobraze.sk prizvukoval, folklór bol pre neho akýsi adrenalín, keď započul ľudovú pieseň. Dôchodkový vek si chcel od októbra užívať hlavne tak, že nemusí ráno vstávať na čas do práce.

Na Vladka s veľkým žiaľom spomína aj Štefan Baláž, zakladateľ FS Rimavan a bývalý dlhoročný riaditeľ Mestského kultúrneho strediska, popri ktorom súbor funguje. Boli viac ako kamaráti. „Prijal som ho do Domu kultúry, stiahol som ho k nám z hygieny, kde predtým pracoval. V súbore Rimavan tancoval, spieval, bol vynikajúci folklorista. Škoda jeho nedožitých 68 rokov, ľúto nám je. Bol to striedmy človek, musíme sa s ním dôstojne rozlúčiť,“ povedal Štefan Baláž, podľa ktorého plánujú stretnutie súboru ešte pred pohrebom. 

Správu o úmrtí prijala s veľkým zármutkom aj Milana Jutková, ktorá niekoľko rokov pracovala ako riaditeľka MsKS. Má sa s ním rozlúčiť aj na pohrebe v rámci smútočnej reči. Bol veľkým prínosom pre mestskú organizáciu aj po pracovnej stránke, ako však Jutková spomenula, oceňovala na ňom jeho ľudské kvality.

Vladimír Petrinec pochádzal z Podpoľania, do Rimavskej Soboty sa prisťahoval v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. So súborom vystupovali na mnohých festivaloch na Slovensku, ako napríklad v Detve či Východnej, v zahraničí pravidelne chodili dlhé roky na vystúpenia do východného Nemecka, navštívili Čiernu Horu, Francúzsko a mnoho ďalších krajín, na ktoré veľmi rád spomína. Každé jedno vystúpenie bolo jedinečné a zanechalo v ňom pekné nezabudnuteľné spomienky. Po pandemickom období začala situácia v Rimavane stagnovať. Zapríčinené to bolo hlavne dlhou dobou bez vystúpení a tréningov. No ako Petrinec hovoril, pomaličky sa to rozbiehalo. Veril, že prídu noví mladí folkloristi, ktorých veľmi radi privítajú vo svojich radoch. Všetci, ktorí majú vzťah k tancu alebo hudbe, tak sú v tomto rimavskosobotskom folklórnom súbore vítaní.

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Odišiel choreograf i spevák FS Rimavan. Vladimír Petrinec bol výraznou postavou kultúrneho života first appeared on vobraze.sk.</p>

Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty vo veku nedožitých 94 rokov pochovali s vojenskými poctami. Do Domu smútku sa s ním prišli 3. februára rozlúčiť pozostalí, priatelia aj vojaci či dlhoroční funkcionári. Bol plukovníkom vo výslužbe a priamy účastník oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Prezývali ho Saša Saldík. Patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. V septembri minulého roku dostal Cenu mesta.

Rakva bola zahalená vlajkou SR a na poslednej ceste ju niesli príslušníci Ozbrojených síl SR. Hrala aj vojenská hudba, ktorá mala vyše 25 členov.

„Po skončení obradu bola vlajka poskladaná a odovzdaná jeho manželke Ružene Sládekovej,“ priblížil pre vobraze.sk jeho priateľ a predseda základnej organizácie SZPB v Čiernom Potoku Jozef Pupala, ktorý sa s ním prišiel tiež rozlúčiť príhovorom.

Podľa Pupalu išlo o štátny pohreb a poverený ním bol plukovník Oliver Toderiška, bývalý veliteľ vojenského útvaru v Rožňave. „Poznali sa niekoľko rokov, Ladislav Sládek bol pravidelne pozývaný na besedy do kasární s vojakmi v Rožňave, na rôzne jubileá. Bol v povedomí mládeže pomerne známy,“ povedal Pupala. 

Hlavný príhovor a rozlúčku mal plukovník vo výslužbe Marian Bodolló, bývalý generálny duchovný a plukovník Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR.
Za mesto mal príhovor primátor Jozef Šimko. Rozlúčiť sa prišiel aj brigádny generál Stanislav Petrenec. Za výsadkárov veniec položil Štefan Gabmayer a za za Ústredný výbor Slovenského zäzu protifašistických bojovníkov Viliam Longauer. 

Na pohreb do R. Soboty zavítal aj tajomník ruského veľvyslanectva Sergej Nikitin. Ladislav Sládek bol ranený vo februári 1945 pri oslobodzovaní Budapešti. „V tých istých miestach padol aj starý otec Nikitina. Takmer rodinný vzťah bol medzi nimi,“ poznamenal Pupala. Zároveň pripomenul, že veniec tiež poslal aj plukovník Dmitrij Arčakov, tiež potomok Nititina, ktorý zahynul pri oslobodzovaní Budapešti. 

Zomrel vojnový veterán Sládek. Vlani dostal Cenu mesta R. Sobota

Ladislav Sládek zomrel 29. januára v nemocnici v R. Sobote. Mal desiatky vojenských vyznamenaní. Sovietskych, maďarských, československých, poľských, a samozrejme, aj slovenských. Ako podotkol Pupala, Sládekovi bolo v Brezovej pod Bradlom verejne prisľúbené aj najvyššie odbojárske ocenenie, ktoré však doteraz nedostal. 

Veterána 2. svetovej vojny navštívil zástupca ruského veľvyslanectva

Zdroj: vobraze.sk, foto: Jozef Pupala

<p>The post Laureáta Ceny mesta pochovali s vojenskými poctami v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>