Dlhoročný významný a uznávaný lekár Ladislav Šinkovič z Rimavskej Soboty si prevzal Cenu mesta. Odovzdal mu ju v Dome kultúry na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva primátor mesta Jozef Šimko, ktorý ho na ocenenie aj navrhol. Cenu mesta odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva. Jej laureátmi bol tiež dlhoročný učiteľ Tibor Tóbisz i lekár Peter Dragijský. Ocenenie za neho dnes prišla prevziať jeho dcéra. Tóbisz sa verejne poďakoval všetkým, ktorí ho na ocenenie navrhovali i odsúhlasili.

Ladislav Šinkovič st. sa narodil v Rimavskej Sobote, kde navštevoval gymnázium, keď ukončil štúdium na vysokej škole, tak sa ako lekár vrátil pracovať do Rimavskej Sobota a začal v roku 1961. „Toto je moje mesto. Odrobil som tu 49 rokov v zdravotníctve, z toho 12 rokov ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou. História je dlhá a vďačím svojmu osudu, že som sa tohoto dožil,“ povedal pre vobraze.sk Ladislav Šinkovič (87). Ako spomenul, na odovzdávaní ocenení sa cítil veľmi dobre. „Pripomenulo mi to moje mladé roky, keď som 19 rokov účinkoval ako poslanec mestského národného výboru a 15 rokov som bol predsedom zdravotno-sociálnej komisie,“ pripomenul Šinkovič.

Dodal, že s úctou spomína na všetkých jeho kolegov, pričom mnoho z nich už nie je medzi nami. Na roky strávené v nemocnici spomína rád. Aj keď zažili všelijaké, príjemné aj menej príjemné príhody. „V tej dobe mala nemocnica 480 postelí a 170 lekárov. Zamestnancov bolo vyše 700. To všetko som mal na starosti 12 rokov,“ doplnil. V súčasnosti ho podľa jeho slov držia krásne spomienky na mladosť a držia ho aj jeho synovia. Uznávaný chirurg Ladislav Šinkovič mladší bol s ním prevziať ocenenie a jeho druhý syn žije v Prahe. „Samozrejme, teším sa z vnúčat a pravnúčat,“ povedal ochotne a s úsmevom.  

Ako odznelo počas ocenenia, doktor Šinkovič st. vo svojej funkcii riaditeľa významne prispel k rozvoju zdravotníctva v okrese Rimavská Sobota. „Zaslúžil sa o výstavu obvodného zdravotného strediska v Hajnáčke, Jesenskom, Hrachove, Ožďanoch, vo Veľkom Blhu, pričinil sa o rekonštrukciu interného oddelenia v R. Sobote, zabezpečil prístrojovú techniku pre izbu intenzívnej starostlivosti, podieľal sa na výstavbe oddelenia anesteziológie a na dostavbe budovy laboratórií a ďalšie významné zlepšenia,“ uviedla konferenciérka Milana Jutková. Laureát Šinkovič pôsobil roky aj ako posudkový lekár. 

Na slávnostnom zasadnutí boli udelené aj Ceny primátora mesta. Tie dostali ortopéd Pavel Láska, Silvia Kanátová z OZ Príroda pre deti, Tábor Mojín a folklorista Vladimír Petrinec in memoriam. Jeho pamiatku si prítomní uctili minútou ticha, zomrel po zákernej chorobe vo veku nedožitých 68 rokov v marci tento rok. Cenu primátora prevzal jeho brat Martin.

Pamätné plakety za rozvoj mesta si prevzali Arpád Balog, Vanda Kosorínová, Zoltán Greksa, Viktória Lisáková, Igor Paľovský, Eduard Lesko, Ján Bozó a Ladislav Rigó st.

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Ladislav Šinkovič st. si prevzal Cenu mesta Rimavská Sobota. Cenu primátora udelili Láskovi, Kanátovej a Petrincovi in memoriam + video first appeared on vobraze.sk.</p>

V pracovnom čase vyšetruje rôzne prípady, vo voľnom čase sa ponára do sveta lásky a intríg. Eliška Melušová z Poltára pracuje ako policajná vyšetrovateľka a zároveň sa venuje písaniu historických romancí. Doteraz vydala dva romány, tretí by mal uzrieť svetlo sveta v tomto roku.

Knihy boli súčasťou jej života odmalička. V detskom veku jej mama čítala rozprávky, ktoré ju veľmi zaujímali. Neskôr ako tínedžerka začala svojej mame tajne brať z poličiek historické romány, pretože ju začali fascinovať. „Vlastne ma fascinovala tá možnosť formovania osudov postáv, ich charakterov a vedenie dialógu,“ uviedla pre vobraze.sk Eliška Melušová (33).

Keď ako pätnásťročná dostala svoj prvý počítač a písala rôzne tínedžerské poviedky, uvedomila si, že jej snom je napísať dobrý historický román. V písaní pokračovala po skončení vysokej školy a odštartovaní kariéry v Policajnom zbore. „Cez deň som teda riešila hlavolamy trestných činov a v súkromí som sa vnárala do sveta lásky, intríg a aristokracie 19. storočia,“ priblížila Melušová. Ako doplnila, napísané príbehy nikdy nikomu neukazovala. Nikto netušil, či budú mať nakoniec úspech. Podľa jej slov išlo o túžbu písať a písanie bolo jej koníčkom.

Prekvapujúco nie je dominantným žánrom u Elišky Melušovej krimi, k čomu by mohla mať blízko, keďže pracuje ako policajná vyšetrovateľka, ale je to historická romanca. „Priznám sa, že sa ma na to ľudia  pýtajú často, avšak v rámci tej náročnej vyšetrovateľskej práce si neviem predstaviť písať o tých ťažkých kriminálnych veciach, keďže sa s nimi stretávam dennodenne v reálnom živote. Tých zložitých vecí okolo nás je toľko, že tie jednoduché sa vytrácajú. Jednoduchosť v podobe pochopenia, úcty, rešpektu, ale najmä lásky, ktorá je ústredím mojich kníh, a preto tie moje knihy budú vždy končiť happyendom. Dosiahnuť ho v skutočnom živote nie je vždy možné. V tomto zmysle oddeľujem svoju prácu od toho, čo milujem robiť mimo svojej riadnej práce,“ vysvetlila Melušová.

Doteraz jej vyšli dva romány. Ešte predtým však uzrela svetlo sveta básnická zbierka zo skutočného života. Priznala, že ju neplánovala pôvodne vydať, pretože je súkromného charakteru a objavujú sa v nej situácie z jej osobného života. „No povedala som si, že aj mnohí iní mohli zažiť to, čo ja a pri jej čítaní potom možno trošku pookrejú na duši a zaspomínajú si. Je to útla knižôčka, ktorá obsahuje výpoveď duše jednej ženy,“ uviedla Eliška Melušová a vzápätí dodala, že jej hlavnou túžbou je písanie historických románov a pri tom plánuje zotrvať. 

Jej prvá historická romanca Odkaz záhadnej lady bola vydaná v roku 2020. Ide o príbeh lady Stephanie a grófa Bogardiho, ktorých spojí snaha nájsť vraha grófovho brata. Melušová ozrejmila, že hlavná časť jej románov má detektívny nádych a postavy si vždy prechádzajú neľahkou cestou, plnou prekvapení a rozuzlení. Dáva teda do nich niečo aj zo svojej práce policajtky. „Svojim spôsobom som však vôbec nečakala, že to tam v tých mojich knihách odzrkadlím. A v tom duchu aj pokračujem, a preto sa v nich vždy nachádza nejaké vyšetrovanie, aby bol ten príbeh zaujímavejší. Aby to nebolo len o tom, že sa hrdinovia zaľúbia, niečo sa udeje a nakoniec skončia spolu. Čo teda síce skončia, ale tá zápletka drží to tajomno tých mojich kníh, aby to pre ľudí, ktorí ich čítajú, bolo také prekvapivé,“ povedala spisovateľka.

Jej druhý román Falošná nevesta vyšiel vlani v auguste. Na konci tohto roka by jej mala vyjsť tretia kniha. Dej prvých dvoch sa odohráva v Anglicku, v Londýne. Podľa slov Melušovej túto svoju voľbu brala ako výzvu dokázať, že sa aj Slovenka môže dostatočne dobre vyznať v histórii cudzej krajiny a do obdobia, v ktorom nežila, zasadiť dej svojich románov. „Priznám sa, že som v Anglicku ešte nebola. Mám ho však preštudované z dokumentov a kníh, z ktorých som zistila, že táto krajina má naozaj strašne krásnu históriu. Mojím vzorom je spisovateľka Johana Lindseyová. Písala romány z anglického prostredia a tým, že som čítala toľko kníh z toho prostredia, Anglicko ma začalo fascinovať a túžila som napísať knihu z prostredia Anglicka, respektíve Londýna,“ prezradila Eliška Melušová.

Inšpirácia prichádza v jej prípade úplne spontánne a na začiatku písania románu nikdy nevie, ako bude vyzerať celý príbeh, ale len niektoré časti, o ktorých vie, že ich tam chce mať. Hovorí, že hlavný cieľ, ktorým bolo vydať knihy pod hlavičkou vydavateľstva, sa jej splnil. Teší ju, že sa jej knihy čitateľom páčia. „Keď robím to, čo milujem a milujú to aj druhí, tak je to ten najkrajší pocit,“ zdôraznila. Nečakaným potešením a úspechom bolo pre ňu, ako ešte stále nie úplne známu spisovateľku, pozvanie do relácie Neskoro večer s Petrom Marcinom. „Svedčí to o tom, že sny sa môžu plniť, ak na nich tvrdo pracujeme a robíme ich nie z povinnosti, ale predovšetkým lásky.“

Eliška Melušová v súčasnosti žije vo Zvolene, kde pracuje ako vyšetrovateľka. O tom, že bude policajtkou, snívala už v detstve. „Spomínam si na jednu príhodu, keď som mala trinásť rokov. S rodičmi sme boli Bratislave a išli sme okolo budovy policajnej akadémie, kde som videla postávať policajtov i študentov. Vtedy som si povedala, že keď raz  budem veľká, prihlásim a dostanem sa sem. Je super, že sa tento môj cieľ stal skutočnosťou,“ hovorí Melušová, ktorá vyštudovala spomínanú Akadémiu Policajnú zboru v Bratislave, pričom v Banskej Bystrici si spravila doktorát. „Ak teraz pomáham v práci, čo dúfam, že áno a zároveň ľudí teším aj pri čítaní mojich kníh, tak to je pre mňa dvojnásobná radosť,“ podčiarkla. Vždy, keď má čas, rada sa vracia do rodného Poltára. Má tam rodinu i kamarátov. Vo voľnom čase okrem písania historických romancí rada číta, stará sa o zvieratá, trávi čas s rodinou a cestuje po svete.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album E. Melušovej

<p>The post Eliška z Poltára slúži v Policajnom zbore a píše historické romány first appeared on vobraze.sk.</p>