Futbalistky Martina Martincová a Rebeka Kislingerová sú odchovankyňami MŠK Rimavská Sobota. Obliekali si však už aj dres MFK Dukla Banská Bystrica a FK Železiarne Podbrezová. V aktuálnej sezóne hosťujú v Jupie Futbalová škola Mareka Hamšíka.
Martina Martincová je pätnásťročná študentka Gymnázia I. Kraska v Rimavskej Sobote, ktorú tento krásny šport lákal už od detstva. „Za to, že hrám futbal, vďačím hlavne môjmu bratovi a mamine. Začínala som približne v mojich piatich rokoch pri chlapcoch, s ktorými trénujem doteraz. Pamätám si, ako som prišla do telocvične, kde ma oslovil pán tréner Štefan Balog a zobral ma medzi nich,“ uviedla pre vobraze.sk Martincová.
Svoju cestu k najznámejšiemu športu na svete pre vobraze.sk opísala aj jej tímová spoluhráčka Rebeka Kislingerová. „Moja futbalová „kariéra“ začala pred štyrmi, keď som ako piatačka dostala informáciu, že je možné na ZŠ P.K. Hostinského hrávať futbal. Bola som z toho nadšená, pretože odmalička som sa venovala športom a futbal som chcela tiež vyskúšať,“ spomína pätnásťročná Rebeka. Aj ona študuje aktuálne na rimavskosobotskom Gymnáziu I. Kraska.
„Začiatky boli ťažké, ale aj úspešné. Vďaka trénerovi Richardovi Rubintovi sme chodili na všetky turnaje v našej kategórii a darilo sa nám. S chlapcami a s trénerom sme tvorili super tím a navzájom sme sa podporovali, “ priblížila Martincová. „Začínala som trénovať s dievčatami. Neskôr som dostala možnosť trénovať aj s chlapcami. Začlenenie sa do kolektívu ľudí, ktorí sa poznajú od útleho veku, bolo pre mňa síce dosť zložité, ale nakoniec ma medzi seba prijali,“ povedala Kislingerová.
Martina i Rebeka hosťujú od leta tohto roka v Jupie Futbalová škola Mareka Hamšíka. Účinkujú v prvej lige dorasteniek. „Jedného dňa si ma všimol tréner z MFK Dukla Banská Bystrica a vypýtal si na mňa kontakt. Odohrala som s nimi úspešnú halovú sezónu. Potom som ďalšiu sezónu odohrala za FK Železiarne Podbrezová. Na jednom zápase za mnou prišiel tréner z Jupie Banská Bystrica a ponúkol mi hrať za nich. Jasné, že som to neodmietla, lebo dievčatá mali fakt výborné výsledky a hrávam tam doteraz,“ povedala Rebeka, ktorá pochádza z Teplého Vrchu.
Soboťanka Martina Martincová to dotiahla až do reprezentácie, kde jej však naštrbilo plány zranenie kolena. „Minulý rok v lete mi volal vedúci z realizačného tímu, že ma reprezentačný tréner Peter Januška nominoval na kontrolný zraz v kategórii WU15. Na prvom reprezentačnom zraze sme vlani v dôsledku situácie s koronavírusom odohrali len zápas proti Tatranu Prešov WU19, ktorý sme prehrali o gól. Na druhom reprezentačnom zraze sme boli na jar tohto roka v Poprade, lenže kvôli zhoršujúcej sa pandemickej situácii sme hrali len zápas medzi tímami, ktoré vytvoril tréner. Ten zápas pre mňa nebol veľmi šťastný, keďže som sa v ňom vážnejšie zranila a kvôli zraneniu som nemohla ísť na posledný zraz v tomto ročníku, reprezentácia odohrala dvojzápas s Českom.“
Rebeka za svoj najväčší úspech považuje nomináciu za výber Stredoslovenského futbalového zväzu na zápas proti reprezentácii WU15, ktorý odohrala tento rok v národnom tréningovom centre v Poprade.
Dievčatá sa spolu v roku 2019 zúčastnili aj majstrovstiev Slovenska v halovom futbale, na ktorých hrali za Duklu Banská Bystrica. O jeden gól skončili na druhom mieste.
Obidve talentované hráčky snívajú o svetlách reflektorov. „V budúcnosti by som sa určite chcela dostať do väčšieho klubu v zahraničí a hrávať tam. Odmalička najviac fandím Realu Madrid a z hráčov je mojou srdcovou záležitosťou Ronaldo. Momentálne sa však sústredím na to, aby som sa vrátila späť do reprezentácie, a to konkrétne do kategórie WU17, “ povedala Martina.
„Môj futbalový sen je a stále bude, až kým sa jedného dňa nestane skutočnosťou, dostať sa do slovenskej reprezentácie, “ naznačila plány Rebeka.
Čo je na futbale naozaj to najlepšie, to magické? Martina najviac miluje čas, keď hrajú zápas a tešia sa zo spoločných momentov. Rebeka zase prostredníctvom futbalu spoznala neskutočne veľa šikovných a dobrých ľudí, ktorí jej ukázali, že sa má venovať tomu, čo ju robí šťastnou.
Žijeme v ťažkej dobe, plánovanie budúcnosti je veľmi náročné, keďže nás každý deň môže niečo prekvapiť. Dievčatá majú jasno v tom, že svoj život chcú zasvätiť futbalu. Ako však na nich vplýva nútená pauza od tréningov kvôli pandémii? Rebeka si uvedomuje, že Covid-19 zasiahol do života každého športovca, no nestráca motiváciu a maká na sebe doma. Martine rovnako chýbajú tímové tréningy, no je vďačná, že mohli dohrať aspoň jesennú časť sezóny. Obidve dúfajú, že na jar už budú môcť spolu pokračovať v príprave.
Futbal už nie je len mužským šport. Aj keď každý to môže vnímať inak. „Keď som ešte hrávala proti chlapcom z celého Slovenska, vo veľa tímoch dievčatá neboli, takže som si často vypočula narážky aj na seba. Áno, v minulosti to bolo väčšinou tak, že futbal hrávali výlučne muži, ale žijeme v 21. storočí, tak by sme to už nemali riešiť. Na Slovensku zatiaľ nie je ženský futbal na takej úrovni ako v iných krajinách, ale vo svete to už ide do popredia,“ vyjadrila sa Martina Martincová.
„Keď som s futbalom začínala, dosť som sa bála, ako na to bude reagovať moja rodina a kamaráti. Lenže tvrdenie “futbal hrávajú len muži” , už nepočúvam tak často, pretože ženský futbal sa konečne rozbieha. Na Slovensku sa ním nedá uživiť, ale v zahraničí je to niečo úplne iné. Podobne ako na Slovensku, aj Juventus Turín alebo FC Barcelona majú ženské tímy a ľudia to berú, je to dokonca veľmi populárne, “ tvrdí Rebeka Kislingerová.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album M. Martincovej a R. Kislingerovej
