V čase, keď sa väčšina vecí po pokazení vyhadzuje, Ľubomír Líška z Lučenca im vracia čas. Doslova. Hodinárstvu sa venuje celý život a z remesla, ku ktorému ho priviedla detská zvedavosť a láska k technike, si vybudoval profesiu aj meno, ktoré v meste poznajú celé generácie.
„Už ako dieťa som mal rád technické veci. Rozoberal som všetky hodinky, ktoré som doma našiel, vtedy som ich však ešte nevedel poskladať naspäť,“ hovorí Ľubomír Líška (56) z Lučenca. Svoje remeslo študoval na Strednom odbornom učilišti, odbor Elektronik – mechanik časomerných zariadení v Žiline.
Štúdium trvalo tri roky a bolo doplnené odbornou praxou. „Pol roka som absolvoval prax v Lučenci, v hodinárstve štátneho podniku Klenoty,“ približuje svoje začiatky. Práve tam získal prvé reálne skúsenosti s opravou a údržbou hodín a hodiniek. Po ukončení školy nastúpil do hodinárskej dielne, kde pracoval až do roku 1989. „V tom čase nás bolo v Lučenci približne šesť hodinárov,“ dodáva s tým, že v súčasnosti je už jeden z posledných.
Neskôr sa Ľubomír rozhodol ísť vlastnou cestou. Jeho začiatky podnikania však neboli jednoduché. „Začínal som doma. S manželkou sme si našetrili na malú dielničku, aby som sa mohol hodinárstvu naplno venovať,“ hovorí. Spočiatku pracoval najmä pre iné hodinárstva a postupne si budoval meno. „Keď som sa časom vypracoval, otvoril som si vlastný podnik.“ Základ tvoril servis a oprava hodín, neskôr pribudol aj predaj. „Okrem opráv som začal predávať hodinky a rozšírili sme služby aj o kopírovanie papierov,“ vysvetľuje. Približne okolo roku 2000 sa mu podarilo odkúpiť priestory v Zlatej uličke v Lučenci, kde sídli dodnes.
Názov jeho hodinárstva Foxoš má sentimentálny pôvod. „Je to prezývka z mladosti, ktorou ma volali kamaráti počas strednej školy,“ vysvetľuje. Pod týmto názvom ho dnes poznajú zákazníci nielen z Lučenca, ale aj z okolia. Za desaťročia praxe mu prešli rukami tisíce hodiniek. „Už pre mňa nie sú vzácne konkrétne modely,“ hovorí. Najväčšiu radosť mu robia opravy, ktoré majú pre majiteľa osobnú hodnotu. „Teší ma, keď sa mi dostanú do rúk hodinky, ktoré už nemajú hodnotu a ja im ju môžem vrátiť.“ Obzvlášť silné sú podľa neho prípady, keď ide o rodinné pamiatky.
„Najmä keď vidím, že aj majiteľovi z toho žiaria oči, pretože k nim má citovú väzbu, napríklad ich dostal od starých rodičov.“
Najčastejšie pracuje na bežných servisoch. „Ide najmä o výmenu bateriek, sklíčok, remienkov a častí, ktoré sa najviac opotrebujú.“ V hodinárstve však zákazníci okrem opravy nájdu aj predaj hodiniek, budíkov a príslušenstva.
Rodina si jeho šikovnosť všímala. „Videli, že som technicky zručný. Zároveň som mal aj cit pre jemnú prácu, takže sa uvažovalo aj nad umeleckým smerom, napríklad zlatníctvom. Ja som si však vybral hodinárstvo.“
Keďže hodinárstvo patrí medzi sedavé povolania, pohyb bol pre neho vždy dôležitý. „Od malička som športoval a od pätnástich rokov som sa dlhé roky venoval karate, najskôr v Žiline a neskôr aj v Lučenci,“ hovorí. S príchodom pracovných povinností a rodiny však s týmto športom skončil. Dnes trávi voľný čas inak. „Aktuálne sa venujem rodine, stolnému tenisu a motorke.“ Stolný tenis hrá aj súťažne, a to medzimestskú ligu.
Lučencu zostal verný celý život. „Nad iným mestom som nikdy neuvažoval, keďže tu sme s podnikaním aj začali,“ vysvetľuje.
Budúcnosť hodinárskeho remesla však vníma realisticky. „Plánovať ďalšie kroky je dnes náročné. Konkurencia je veľká a hodinárska škola na Slovensku zanikla, takže svoje vedomosti nemám komu odovzdať,“ uzatvára.Aj napriek meniacim sa časom a ústupu tradičných remesiel zostáva Ľubomír Líška pri hodinárstve, ktorému zasvätil celý svoj život. „Budem sa tomu venovať, pokiaľ budem vládať.“ V Lučenci ho zákazníci poznajú ako poctivého remeselníka, ktorý si dá záležať na kvalite práce a osobnom prístupe.
Hodinárstvo Foxos
Tomáša Garrigue Masaryka 351, Lučenec
Otváracie hodiny: po-pi 8:30 -17:00 hod. sobota 8:30-12:00 hod.
Kontakt: +421 905 306 572
Zdroj: PR-Článok, hodinárstvo Foxoš
