Lukáš Laczko, rodák z Rimavskej Soboty, odchádza z Prezidentského paláca v Bratislave, kde pracoval na komunikačnom odbore. Laczko pre vobraze.sk uviedol, že v štátnozamestnaneckom pracovnom pomere končí 31. augusta na vlastnú žiadosť. V polovici júna vystriedal Peter Pellegrini vo funkcii hlavy štátu Zuzanu Čaputovú.
„Zmena na poste prezidenta so sebou, samozrejme, priniesla aj odlišný spôsob práce komunikačného odboru, ktorého som bol súčasťou. Nastalo určité tranzičné obdobie, na ktorom som sa chcel z profesijného hľadiska podieľať, keďže to bolo spojené aj s prípravou inaugurácie nového prezidenta, a to som si chcel aj prakticky vyskúšať,“ uviedol Lukáš Laczko (29). „Zároveň išlo z mojej strany aj o snahu zachovať určitú kontinuitu v práci mediálneho tímu, keďže som bol jediným zamestnancom, ktorý na tomto odbore ostal. Môžem len povedať, že moje predstavy sa úplne nestretli s novým fungovaním inštitúcie a dospel som k rozhodnutiu, že bude lepšie sa s prácou tlačového tajomníka rozlúčiť,“ pokračoval.
Poukázal na to, že práca v prezidentskej kancelárii je v prvom rade práca pre inštitúciu. „Väčšina zamestnancov je v stálej štátnej službe a pri nástupe nového prezidenta sa zvyčajne nemenia. Samozrejme, komunikačný odbor má určité špecifiká, keďže zodpovedá za komunikáciu prezidentky alebo prezidenta,“ vyjadril sa Laczko, ktorý v Prezidentskom paláci pôsobil od začiatku roka 2020, teda nebol tam celé funkčné obdobie prezidentky Čaputovej.
V najvyššej ústavnej funkcii ju vystriedal pred vyše dvomi mesiacmi Pellegrini. „Keď nastupuje nový prezident, tak tomu predchádzajú nejaké prípravy i stretnutia a tým bolo aj zoznámenie sa s novým tímom vtedy novozvoleného prezidenta. V tom čase som vedel, že sa chcem podieľať na inaugurácii, ktorá bola pre mňa pracovnou rozlúčkou s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. S novým tímom sme sa teda dohodli, že na pozícii ostávam a uvidíme, ako si budeme rozumieť a aká bude nová povaha práce,“ ozrejmil.
Laczko priblížil, že sa po inaugurácii prezidenta Petra Pellegriniho venoval hlavne takej agende, ako sú tlačové správy, akreditácie na program prezidenta, ale aj prípravám mediálneho zabezpečenia zahraničných pracovných ciest, napríklad počas samitu NATO vo Washingtone. „Najväčšia zmena bola asi v tom, že som sa už nepodieľal na správe sociálnych sietí, avšak to mi neprekážalo, keďže práve v mediálnej oblasti som videl a stále aj vidím perspektívu pre moje ďalšie smerovanie,“ podotkol absolvent Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
Podľa jeho slov si plánuje dať teraz krátky oddych, v rámci ktorého sa mieni venovať aj projektu Klimatickej akadémie, ktorú v septembri spolu so Zuzanou Čaputovou a ďalšími organizujú, aby pomohli mladým študentom a študentkám so záujmom o ochranu klímy realizovať sa v tejto oblasti počas štúdia, ale aj neskôr v praxi. „Priznávam, že nejaké pracovné ponuky som už dostal, ale venovať sa im budem najskôr od októbra a v tomto momente ešte nebudem hovoriť viac, no prácu v štátnej správe aktuálne nezvažujem,“ uviedol Laczko. V minulosti pracoval na britskom veľvyslanectve v Bratislave.
Chcel by v budúcnosti pôsobiť v diplomacii alebo skôr v politike? „Pre mňa je hlavne dôležité, aby mi tá práca dávala zmysel a určite by to malo byť spojené s komunikáciou, ktorej sa už niekoľko rokov venujem. Pôsobenie v diplomacii momentálne nezvažujem. Pri politike by som sa rád držal, lebo bola pre mňa vždy zaujímavá, ale uvidím, čo prinesie nasledujúce obdobie,“ odvetil.
Hovorí, že asi najväčšou pridanou hodnotou pre neho počas pôsobenia v Prezidentskom paláci bol práve pracovný kolektív, ktorý mal okolo seba. „Veľa som sa od tých ľudí naučil, veľa sme si spolu aj zažili a s mnohými som stále v kontakte. Nemusí to byť vždy samozrejmosť, ale pre mňa je v práci práve toto nesmierne dôležité.“
Ako bude na obdobie v prezidentskej kancelárii spomínať? „Teraz to ešte nemám veľmi s čím porovnať, ale mám pocit, že to bude nezabudnuteľné a zároveň je to aj neprenositeľné, pretože sa o tom viete rozprávať len s tými ľuďmi, s ktorými ste si to zažili. Som veľmi vďačný, že som mohol byť pri tom, snažil som sa veľa naučiť a stretol som skvelých ľudí,“ odpovedal. Do rodnej R. Soboty, kde má rodinu, sa snaží podľa jeho vyjadrenia chodiť aspoň raz za dva, respektíve tri mesiace.
Tvrdí, že jeho najväčšia túžba je aktuálne asi veľmi vzdialená od reality. „Úprimne by som chcel, aby sme sa viac tolerovali, neurážali sa a neboli nevraživí jeden voči druhému. Mám pocit, že tento hnev sa v súčasnosti stupňuje, no to, že má niekto iný názor, sa dá odkomunikovať aj slušne. Skúsme viac počúvať, premýšľať a menej nenávidieť a vyčítať si. To je moja túžba, nič iné si neželám viac,“ uzavrel rozhovor Lukáš Laczko.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Laczka
