Kinga Kislingerová žije, aby tancovala. Tanec, ktorý kedysi patril len medzi niektoré z jej mnohých voľnočasových aktivít, prerástol do nezameniteľnej súčasti jej života. Hoci má len 15 rokov, nadšenie a vášeň pre tanečné umenie i štúdium na konzervatóriu v Banskej Bystrici, by jej mohla závidieť nejedna z jej starších kolegýň. Tínedžerka z Teplého Vrchu sníva o tom, že raz dostane možnosť tancovať v umeleckom súbore Lúčnica, ktorý predstavuje vrchol slovenského folklóru a tanečného umenia.
„K tancu ma odmalička viedla celá moja rodina, najmä mamina. Od začiatku som mala jasno v tom, že sa mi stane osudným. Napriek tomu som však vyskúšala rôzne druhy umenia,“ spomína pre vobraze.sk na svoje začiatky Kinga. Popri pôsobení v tanečnom odbore Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote navštevovala aj hodiny spevu a veľmi krátko folklórny súbor Hájik. „Na môj talent upozornila v škôlke pani učiteľka rodičov. Bol to moment, keď som si uvedomila, že tanec bude v mojom živote hrať veľkú rolu. Mala som vtedy päť rokov.“
Keďže si Kinga mala možnosť už v útlom veku vyskúšať rôzne druhy i štýly tanca, konzervatórium bolo pre ňu jasnou voľbou. A tak zamierila do mesta pod Urpínom. „Na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici študujem odbor tanec. Som nesmierne vďačná za to, že som sa tam dokázala dostať. Cesta nebola jednoduchá, ale mala som okolo seba vždy tých správnych ľudí, ktorí mi pomohli. Za úspešnou prípravou na prijímačky stojí najmä moja trénerka a učiteľka tanca Julka Dobrocká, no a podporu som našla aj v rodine a kamarátoch,“ hovorí Kislingerová. Čo obnáša štúdium konzervatóriu? „Počas dňa sa nám prelínajú teoretické hodiny ako slovenčina, angličtina, francúzština, ale aj niečo z dejín a metodiky tanca, s praktickými tanečnými hodinami. Tam sa venujeme ako modernému, tak aj ľudovému či klasickému tancu. V tanečných sálach v podstate trávim takmer celé svoje dni a veľmi ma to napĺňa,“ odvetila druháčka Kinga. Ako dodala, v rámci školy bola ako tanečníčka účastníčkou nakrúcania videoklipov k trom piesňam speváka Karola Konárika.
Nemá veľa voľného času, no aj ten kúsok vie produktívne využiť. „Tancujem aj vo voľnom čase, vždy je predsa čo zlepšovať. Častokrát práve po škole ostávame s kamarátmi ešte trénovať. Keď môžem, snažím sa čo najviac venovať aj rodine. Okrem toho rada športujem alebo počúvam hudbu, to ma dokáže veľmi dobre naladiť.“
Súčasťou tancovania je nepochybne aj vystupovanie pred divákmi či dokonca porotcami. Podľa slov mladej nadanej tanečnice je tréma veľkou súčasťou jej začínajúcej kariéry, no dokáže sa s ňou popasovať. „Pred každým jedným vystúpením mám trému, je to skrátka súčasť toho, čo robím. Vždy však viem, že akonáhle vystúpim na javisko, strach ma opustí a ja dokážem podať výborný výkon,“ uviedla Kinga Kislingerová.
Tancu sa venuje desať rokov a počas tohto obdobia sa zúčastnila na mnohých vystúpeniach i na niekoľkých súťažiach. „Ešte ako študentka ZUŠ som sa zúčastnila na súťažiach, kde som však vždy tancovala so skupinou. Ako sólistka som zatiaľ nedostala takú možnosť, ale do budúcnosti som tomu určite otvorená,“ avizuje Kinga. Už o niekoľko dní, konkrétne 27. apríla, sa predstaví na súťaži v ľudovom párovom tanci v Nitre.
Tvrdí, že tanec pre ňu znamená slobodu. „Každý deň mi robí radosť, i keď musím podotknúť, že to ani zďaleka nie je jednoduchý šport. Vzhľadom na to, ako veľmi mi prirástol k srdcu, sa ho neplánujem v budúcnosti vzdať. Neviem presne povedať, čo bude, keď ukončím svoje štúdium na konzervatóriu, ale nejaké ciele určite mám. Chcela by som profesionálne tancovať v niektorom z ľudových kolektívov alebo divadiel. Mojím snom je konkrétne účinkovanie v umeleckom súbore Lúčnica. Uvažujem aj nad vysokou školou, tú by som však chcela riešiť až po tom, ako sa niekde uplatním,“ vyjadrila sa Kinga Kislingerová.
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album K. Kislingerovej
